Preskočiť na obsah
  |  

V Libanone pre vojnu odložili parlamentné voľby o dva roky

Libanonský parlament si v pondelok odhlasoval predĺženie vlastného mandátu o ďalšie dva roky, čím posunul voľby plánované na máj. Podľa kancelárie predsedu parlamentu Nabíha Berriho podporilo tento krok 76 zo 128 poslancov.

Hlasovanie prišlo len týždeň po tom, ako sa Libanon výraznejšie vtiahol do regionálneho konfliktu. Militantné hnutie Hizballáh začalo odpaľovať rakety a drony na Izrael, ktorý odpovedal rozsiahlym bombardovaním naprieč Libanonom. Aj pred vypuknutím najnovších bojov sa pritom diskutovalo o možnosti predĺženia mandátu parlamentu zvoleného v roku 2022.

Nie je to prvýkrát, čo poslanci v Libanone siahli po podobnom riešení. Parlament zvolený v roku 2009 predĺžil svoj mandát až do roku 2017, pričom argumentoval bezpečnostnými rizikami v súvislosti s vojnou v susednej Sýrii.

Opozícia aj časť verejnosti však dlhodobo kritizujú, že odklady volieb oslabujú dôveru v inštitúcie a prehlbujú politickú stagnáciu v krajine.

(reuters, lud)

  |  

Nálety na sklady v Iráne prekvapili Washington, píše Axios

Izraelské sobotňajšie nálety na približne 30 skladov paliva v Iráne boli podľa servera Axios rozsiahlejšie, ako Spojené štáty očakávali na základe vopred oznámených plánov. Ide podľa portálu o prvú výraznejšiu nezhodu medzi Washingtonom a Tel Avivom od začiatku vojny proti Iránu pred viac ako týždňom.

Útoky izraelského letectva spôsobili v Teheráne rozsiahle požiare, ktoré boli viditeľné na kilometre ďaleko a zahalili mesto hustým čiernym dymom. Izraelská armáda uviedla, že zasiahnuté sklady využíva iránsky režim aj na zásobovanie svojich vojenských zložiek palivom.

Izraelský vojenský predstaviteľ zároveň povedal, že údery mali slúžiť aj ako varovanie Teheránu, aby prestal útočiť na izraelskú civilnú infraštruktúru. Izrael o plánovaných náletoch informoval Spojené štáty vopred, no podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa skutočný rozsah útokov Washington prekvapil.

Spojené štáty sa podľa Axiosu obávajú, že útoky na infraštruktúru využívanú civilným obyvateľstvom by mohli mať opačný efekt a posilniť podporu iránskeho režimu. Americkí predstavitelia zároveň upozorňujú, že zábery horiacich skladov môžu zneistiť ropné trhy a prispieť k rastu cien.

Irán varoval, že pokračovanie útokov na jeho ropnú infraštruktúru môže vyvolať podobné údery proti krajinám v regióne.

(max)

  |  

Historické rozhodnutie: súd na Ukrajine uznal vzťah dvoch mužov

Najvyšší súd Ukrajiny po prvý raz potvrdil existenciu faktického manželského vzťahu medzi dvoma mužmi. Rozhodnutím zároveň ponechal v platnosti verdikt okresného súdu v Kyjeve, ktorý takýto vzťah uznal. Píše New voice of Ukraine.

Súd zamietol kasačnú sťažnosť občianskeho hnutia Vsi Razom. Hnutie argumentovalo, že jeho cieľom je zabrániť legalizácii manželstiev a partnerstiev osôb rovnakého pohlavia na Ukrajine. Dovolací súd však rozhodol, že subjekt, ktorý sa nezúčastnil na pôvodnom konaní a ktorého práva alebo povinnosti rozhodnutie neovplyvňuje, nemá právo ho napadnúť.

Tým zostalo v platnosti rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého dvaja muži žili spolu ako jedna rodina. Súd uznal ich spolužitie ako faktický manželský vzťah.

Prípad sa týkal Zoriana Kisa, prvého tajomníka ukrajinského veľvyslanectva v Izraeli, a jeho partnera Tymura Levčuka. Okresný súd v Kyjeve existenciu ich faktického manželského vzťahu uznal v júni 2025.

Spor vznikol v súvislosti s cestou diplomata do zahraničia. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo uznať partnera ako člena rodiny s odvolaním sa na zákon, podľa ktorého je manželstvo definované ako zväzok medzi ženou a mužom.

(max)

  |  

Arcibiskup Bober podstúpil kardiologický zákrok

Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober sa v pondelok v ranných hodinách podrobil plánovanému lekárskemu zákroku. V kardiocentre v košickej Šaci absolvoval intervenčný kardiologický zákrok na koronárnych cievach.

„Zákrok prebehol bez komplikácií a zdravotný stav monsignora Bobera je stabilizovaný,“ uviedol za Kardiocentrum Agel Košice-Šaca generálny riaditeľ František Sabol.

Ako informovala hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová, predseda zostáva nateraz v odbornej starostlivosti lekárov a podrobuje sa štandardnej pooperačnej rekonvalescencii.

(tasr, max)

  |  

Cena ropy stúpa, Orbán vyzýva pozastaviť sankcie voči Rusku

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval Európsku úniu, aby pozastavila sankcie voči ruským energetickým spoločnostiam. Urobil tak v čase rastúcich cien pohonných hmôt a niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Maďarsku uskutočnia 12. apríla.

Orbán zároveň zvolal mimoriadne zasadnutie vlády, na ktorom chce riešiť následky rastúcich cien ropy a palív pre domácnosti. Podľa neho kombinácia vojny na Blízkom východe a prerušenia dodávok ruskej ropy spôsobila prudký rast cien.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó na Facebooku napísal, že Únia musí podniknúť okamžité kroky smerujúce k zabráneniu nárastu cien v Európe, ako aj zrušiť zákaz dovozu ruských energetických zdrojov. Inak to podľa neho zasadí európskej ekonomike mimoriadne hlbokú ranu.

Cena ropy v pondelok vystúpila nad 119 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od polovice roka 2022. Orbán neopomenul, že vláda chce prijať opatrenia na ochranu maďarských rodín pred výrazným zdražovaním benzínu a nafty.

Maďarská vláda čelí zároveň aj politickému tlaku pred voľbami. Aj keď kabinet prijal viaceré opatrenia vrátane doplatkov k dôchodkom, zvýšenia rodinných dávok a rastu miezd, tieto kroky zároveň zvýšili rozpočtový deficit.

Budapešť čelí aj problémom s dodávkami ropy, keďže tok ruskej ropy cez ropovod Družba je od konca januára prerušený. Kyjev uviedol, že ropovod poškodil ruský útok.

(reuters, max)

  |  

Turecko hovorí o zostrelení druhej strely odpálenej z Iránu

Protivzdušná obrana NATO vo východnom Stredozemí zostrelila druhú balistickú strelu, ktorú odpálili z Iránu a prenikla do tureckého vzdušného priestoru. Informovalo o tom v pondelok turecké ministerstvo obrany a varovalo, že bez váhania podnikne potrebné kroky.

Ide o druhú iránsku balistickú strelu, ktorá za uplynulý týždeň zacielila na člena NATO Turecko.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že v juhovýchodnej provincii Gaziantep spadli časti munície a že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam. Vyzvalo všetky strany, aby sa riadili varovaniami Ankary.

Konflikt na Blízkom východe sa začal 28. februára po tom, ako USA a Izrael zaútočili na Irán. Ten v reakcii podnikol protiútoky aj na okolité krajiny, v ktorých sa nachádzali americké vojenské základne.

(reuters, max)