Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spor pre AI: Anthropic podal žalobu proti Pentagónu

Spoločnosť Anthropic podala žalobu na federálnom súde v Kalifornii, aby zabránila Pentagónu zaradiť ju na čiernu listinu národnej bezpečnosti. Spor medzi firmou vyvíjajúcou umelú inteligenciu a americkým ministerstvom obrany sa týka obmedzení pri používaní jej technológie v armáde.

Pentagón minulý týždeň označil Anthropic za riziko pre dodávateľský reťazec národnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie obmedzuje používanie jej technológií pri vojenských operáciách v Iráne. Spoločnosť v žalobe uviedla, že takýto krok je nezákonný a porušuje jej právo na slobodu prejavu a riadny proces.

Minister obrany Pete Hegseth označil firmu za bezpečnostné riziko po tom, čo odmietla odstrániť ochranné obmedzenia, ktoré bránia využívaniu jej umelej inteligencie na autonómne zbrane alebo na domáci dohľad.

Rozhodnutie Pentagónu môže podľa firmy ohroziť jej spoluprácu s vládou. Prezident Donald Trump zároveň nariadil federálnym agentúram, aby prestali so spoločnosťou spolupracovať. Administratíva plánuje šesťmesačné obdobie postupného ukončenia kontraktov.

Anthropic zdôraznila, že súčasné modely umelej inteligencie nie sú dostatočne spoľahlivé na vývoj plne autonómnych zbraní a ich použitie by mohlo byť nebezpečné. Rezort však trvá na tom, že spôsob využitia umelej inteligencie musí určovať americké právo, nie súkromná spoločnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS: Šimkovičová minula počas otvorenia EHMK v Trenčíne tisíce eur

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS) za náklady približne 23-tisíc eur spojené s jej účasťou na slávnostnom otvorení projektu Trenčín – Európske hlavné mesto kultúry 2026. Poslankyňa Národnej rady SR Dana Kleinert ju vyzvala, aby túto sumu uhradila z vlastných prostriedkov.

Podľa Kleinert bola ministerka počas celého otváracieho dňa v Trenčíne ubytovaná v hoteli, kde mala s delegáciou k dispozícii primátorský apartmán, no nezúčastňovala sa na jednotlivých bodoch oficiálneho programu.

Poslankyňa uviedla, že počas dňa odpovedala diplomatom z partnerských krajín na otázky, prečo sa ministerka nezúčastňuje na programe podujatia.

Členka Progresívneho Slovenska zároveň upozornila na ďalšie náklady spojené s návštevou Šimkovičovej. Doplnila, že dopoludňajšia recepcia stála viac ako 6-tisíc eur a večera približne 8 500 eur bez DPH. Podľa nej sa večera konala v rovnakom čase ako slávnostný ceremoniál.

Ministerstvo kultúry kritiku odmietlo a označilo ju za zavádzajúcu. Podľa rezortu náklady zodpovedajú významu podujatia medzinárodného formátu. Rezort dodal, že recepcia aj pracovná večera boli vopred plánované a slúžili na bilaterálne rokovania s diplomatmi z partnerských krajín.

Progresívne Slovensko zároveň avizovalo, že bude žiadať zverejnenie finálnych faktúr.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paríž vyšle vojnové lode do Stredozemného a Červeného mora

Francúzsko plánuje nasadiť osem vojnových lodí, útočnú skupinu lietadlovej lode a dve vrtuľníkové lode do Stredozemného mora, Červeného mora a potenciálne aj do Hormuzského prielivu.

Prezident Emmanuel Macron to oznámil na Cypre pred návštevou lietadlovej lode Charles de Gaulle, ktorá dorazila do východného Stredomoria. Macron sa zároveň snažil upokojiť cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa po tom, čo minulý týždeň zachytili drony smerujúce k ostrovu.

Pripomenul, že cieľom operácie je zachovať obranný postoj, podporiť krajiny zasiahnuté útokmi Iránu a prispieť k deeskalácii napätia v regióne. Zároveň má misia zabezpečiť slobodu plavby a námornú bezpečnosť.

Hlavné aktivity Európskej únie v oblasti ochrany lodnej dopravy sú súčasťou námornej misie Aspides v Červenom mori, ktorá sa začala začiatkom roka 2024. Jej cieľom je chrániť obchodné lode pred útokmi jemenských povstalcov húsíov podporovaných Iránom.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vyslovil, že Grécko bude hľadať podporu od iných európskych štátov na posilnenie námorných síl Európskej únie Aspides uprostred konfliktu s Iránom.

Cyperský prezident zasa deklaroval, že sa do žiadnych vojenských operácií súvisiacich s Iránom nezapoja, no zamerajú sa na humanitárnu úlohu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tisíce ľudí v Teheráne oslavujú nového vodcu, gratuloval mu aj Putin

V centre Teheránu sa v pondelok zišli tisíce ľudí, aby vyjadrili podporu novému najvyššiemu duchovnému vodcovi Iránu Modžtabovi Chameneímu. Do funkcie ho v nedeľu vymenovalo Zhromaždenie expertov.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání uviedol na sociálnej sieti X, že zvolenie nového najvyššieho vodcu vyvolalo v Spojených štátoch a Izraeli „zúfalstvo“.

Rusko ako jeden z hlavných spojencov Iránu vyjadrilo Chameneímu podporu. Prezident Vladimir Putin vo svojom posolstve uistil Teherán o „neochvejnej podpore“ a zdôraznil, že Rusko zostane spoľahlivým partnerom Iránu. Zvolenie nového vodcu privítali aj ďalší spojenci Iránu v regióne vrátane jemenských húsíov, proiránskych polovojenských skupín v Iraku a libanonského hnutia Hizballáh.

Americký prezident Donald Trump ešte pred rozhodnutím Zhromaždenia expertov označil Modžtabu Chameneího za neprijateľnú voľbu. Izrael zároveň pohrozil, že bude prenasledovať každého, koho v Iráne vymenujú za najvyššieho vodcu.

Modžtabá Chameneí je druhorodeným synom ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul 28. februára pri izraelsko-americkom útoku na Teherán.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Libanone pre vojnu odložili parlamentné voľby o dva roky

Libanonský parlament si v pondelok odhlasoval predĺženie vlastného mandátu o ďalšie dva roky, čím posunul voľby plánované na máj. Podľa kancelárie predsedu parlamentu Nabíha Berriho podporilo tento krok 76 zo 128 poslancov.

Hlasovanie prišlo len týždeň po tom, ako sa Libanon výraznejšie vtiahol do regionálneho konfliktu. Militantné hnutie Hizballáh začalo odpaľovať rakety a drony na Izrael, ktorý odpovedal rozsiahlym bombardovaním naprieč Libanonom. Aj pred vypuknutím najnovších bojov sa pritom diskutovalo o možnosti predĺženia mandátu parlamentu zvoleného v roku 2022.

Nie je to prvýkrát, čo poslanci v Libanone siahli po podobnom riešení. Parlament zvolený v roku 2009 predĺžil svoj mandát až do roku 2017, pričom argumentoval bezpečnostnými rizikami v súvislosti s vojnou v susednej Sýrii.

Opozícia aj časť verejnosti však dlhodobo kritizujú, že odklady volieb oslabujú dôveru v inštitúcie a prehlbujú politickú stagnáciu v krajine.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Nálety na sklady v Iráne prekvapili Washington, píše Axios

Izraelské sobotňajšie nálety na približne 30 skladov paliva v Iráne boli podľa servera Axios rozsiahlejšie, ako Spojené štáty očakávali na základe vopred oznámených plánov. Ide podľa portálu o prvú výraznejšiu nezhodu medzi Washingtonom a Tel Avivom od začiatku vojny proti Iránu pred viac ako týždňom.

Útoky izraelského letectva spôsobili v Teheráne rozsiahle požiare, ktoré boli viditeľné na kilometre ďaleko a zahalili mesto hustým čiernym dymom. Izraelská armáda uviedla, že zasiahnuté sklady využíva iránsky režim aj na zásobovanie svojich vojenských zložiek palivom.

Izraelský vojenský predstaviteľ zároveň povedal, že údery mali slúžiť aj ako varovanie Teheránu, aby prestal útočiť na izraelskú civilnú infraštruktúru. Izrael o plánovaných náletoch informoval Spojené štáty vopred, no podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa skutočný rozsah útokov Washington prekvapil.

Spojené štáty sa podľa Axiosu obávajú, že útoky na infraštruktúru využívanú civilným obyvateľstvom by mohli mať opačný efekt a posilniť podporu iránskeho režimu. Americkí predstavitelia zároveň upozorňujú, že zábery horiacich skladov môžu zneistiť ropné trhy a prispieť k rastu cien.

Irán varoval, že pokračovanie útokov na jeho ropnú infraštruktúru môže vyvolať podobné údery proti krajinám v regióne.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.