Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin priznal, že hrozí energetická kríza. Chce z nej ťažiť

Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že vojna v Iráne môže vyvolať globálnu energetickú krízu. Podľa neho hrozí, že preprava ropy cez strategický Hormuzský prieliv sa môže v dôsledku konfliktu úplne zastaviť, čo by výrazne zasiahlo svetové dodávky energií.

Putin pripomenul, že Rusko je druhým najväčším exportérom ropy na svete a zároveň drží najväčšie zásoby zemného plynu. V tejto súvislosti naznačil, že Moskva je pripravená obnoviť spoluprácu aj s európskymi zákazníkmi, ak by mali záujem o návrat k dlhodobým kontraktom bez politických podmienok.

Ruský prezident zároveň vyzval domáce energetické firmy, aby využili aktuálnu situáciu na Blízkom východe. Prudký rast cien ropy a plynu však podľa neho nemusí byť trvalý a môže ísť len o dočasnú reakciu trhu na geopolitické napätie.

Konflikt v regióne tak podľa Moskvy mení rovnováhu na globálnych energetických trhoch a vytvára nové príležitosti pre ruský export.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Mier sa odkladá, odzbrojenie Hamasu prerušila vojna s Iránom

Rokovania o pokroku v pláne amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze sú pozastavené od minulého týždňa, keď Spojené štáty a Izrael spoločne zaútočili na Irán. Informovali o tom tri zdroje oboznámené s rokovaniami.

Pozastavenie podľa nich ohrozuje realizáciu Trumpovej iniciatívy, ktorú označil za jeden z hlavných cieľov svojej zahraničnej politiky. K prerušeniu došlo necelý mesiac po tom, čo sa podarilo získať miliardy dolárov na pomoc pre Gazu od štátov Perzského zálivu.

Plán počítal s tým, že hnutie Hamas zloží zbrane výmenou za amnestiu, čo by podľa Washingtonu mohlo otvoriť cestu k obnove územia a ďalšiemu sťahovaniu izraelských vojenských síl. Biely dom pri rokovaniach sprostredkovával komunikáciu medzi Izraelom a Hamasom.

Rokovania zastavili po vypuknutí vojny s Iránom 28. februára. Palestínsky predstaviteľ blízky mediačnému úsiliu poznamenal, že Hamas mal v deň začiatku konfliktu rokovať s egyptskými, katarskými a tureckými sprostredkovateľmi, no stretnutie zrušili a nový termín zatiaľ nestanovili. Predstaviteľ Hamasu potvrdil, že rozhovory o pláne pre Gazu sú momentálne pozastavené.

Izraelská armáda od začiatku vojny zmiernila útoky v Gaze, úplne ich však neukončila. Podľa zdravotníckych predstaviteľov od 28. februára bolo v pásme Gazy zabitých najmenej 16 Palestínčanov.

Diplomati zároveň uviedli, že civilno-vojenské koordinačné centrum vedené USA v južnom Izraeli obmedzilo svoju činnosť, keďže existujú obavy, že by sa mohlo stať cieľom iránskych rakiet.

(reuters, max)

Minúta  |  

Podozrivého po výbuchu pri ambasáde USA v Osle zachytila kamera

Nórska polícia pátra po podozrivom mužovi, ktorého zachytili bezpečnostné kamery po výbuchu na americkom veľvyslanectve v Osle. Incident sa stal počas víkendu a podľa vyšetrovateľov mohol súvisieť s napätím na Blízkom východe.

Explózia nastala v nedeľu krátko po polnoci v areáli ambasády v západnej časti Osla. Výbuch poškodil vchod do konzulárneho oddelenia a do okolia sa rozšíril hustý dym. Podľa polície pri incidente nikto neutrpel zranenia.

Vyšetrovatelia v pondelok spresnili, že podľa doterajších zistení išlo o improvizované výbušné zariadenie.

Vedúci vyšetrovacej jednotky polície v Osle, Frode Larsen, potvrdil, že úrady posudzujú incident aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie. Vyšetrujú možnosť, že útok bol úmyselne zameraný na americké veľvyslanectvo. Terorizmus teda nevylúčili.

Nórska vláda označila incident za neprijateľný čin a prisľúbila dôkladné vyšetrenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump kritizuje nového vodcu Iránu, no vyslanie vojakov zatiaľ odmieta

Americký prezident Donald Trump vyjadril nespokojnosť s výberom Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu.

V rozhovore pre denník The New York Post povedal, že rozhodnutie iránskeho Zhromaždenia expertov nepovažuje za dobré, zároveň však naznačil, že Spojené štáty zatiaľ neuvažujú o vyslaní pozemných jednotiek do Iránu. „S tým sme ešte ďaleko,“ povedal Trump s tým, že o takomto kroku administratíva zatiaľ nerozhodla.

Modžtabá Chameneí bol do funkcie zvolený po smrti svojho otca Alího Chameneího, ktorý zahynul pri americko-izraelských útokoch na Irán 28. februára. Ajatolláh stál na čele krajiny viac ako 37 rokov. Podľa dostupných informácií pri útokoch zahynuli aj ďalší členovia rodiny, zatiaľ čo jeho syn útok prežil.

Trump už predtým nového vodcu ostro kritizoval a označil ho za „neprijateľnú voľbu“. Naznačil tiež, že bez súhlasu Washingtonu by Chameneí nemusel vo funkcii dlho vydržať, čo zvyšuje napätie medzi USA a Iránom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Iránske futbalistky po turnaji v Austrálii vyhľadali ochranu

Päť členiek iránskeho ženského futbalového tímu opustilo hotel počas turnaja v Austrálii a momentálne sú pod ochranou polície. Informoval o tom zdroj pre CNN Sports. Hráčky sa zúčastnili na Ázijskom pohári žien a mali obavy o vlastnú bezpečnosť po návrate do Iránu.

Napätie okolo tímu sa zvýšilo po tom, čo počas prvého zápasu minulý pondelok jeho členky mlčali počas iránskej štátnej hymny. Aj keď tento krok nevysvetlili, niektorí predstavitelia v Iráne ho označili za prejav vlastizrady.

Pred druhým zápasom vo štvrtok už hymnu spievali a pred nedeľným stretnutím s Filipínami opäť, a predviedli aj vojenský pozdrav.

Po poslednom zápase turnaja sa podľa svedkov fanúšikovia zhromaždili okolo tímového autobusu a vyzývali políciu, aby „zachránila naše dievčatá“. Údajne aj niektoré členky gestami signalizovali prosby o pomoc.

Prípad vyvolal reakcie aj medzi iránskou diaspórou. Rezá Pahlaví, syn zosadeného iránskeho šáha, vyzval austrálsku vládu, aby im zaručila bezpečnosť. Podľa jeho slov by po návrate do Iránu mohli čeliť vážnym následkom.

Aj americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Austrália „by urobila hroznú humanitárnu chybu“, keby dovolila, aby iránsky národný ženský futbalový tím vyslali späť, a vyzval austrálskeho premiéra, aby členkám tímu poskytol azyl.

Svetová futbalová federácia FIFA reagovala, že situáciu sleduje a je v kontakte s Ázijskou futbalovou konfederáciou a austrálskymi úradmi.

(max)

Minúta  |  

Spor pre AI: Anthropic podal žalobu proti Pentagónu

Spoločnosť Anthropic podala žalobu na federálnom súde v Kalifornii, aby zabránila Pentagónu zaradiť ju na čiernu listinu národnej bezpečnosti. Spor medzi firmou vyvíjajúcou umelú inteligenciu a americkým ministerstvom obrany sa týka obmedzení pri používaní jej technológie v armáde.

Pentagón minulý týždeň označil Anthropic za riziko pre dodávateľský reťazec národnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie obmedzuje používanie jej technológií pri vojenských operáciách v Iráne. Spoločnosť v žalobe uviedla, že takýto krok je nezákonný a porušuje jej právo na slobodu prejavu a riadny proces.

Minister obrany Pete Hegseth označil firmu za bezpečnostné riziko po tom, čo odmietla odstrániť ochranné obmedzenia, ktoré bránia využívaniu jej umelej inteligencie na autonómne zbrane alebo na domáci dohľad.

Rozhodnutie Pentagónu môže podľa firmy ohroziť jej spoluprácu s vládou. Prezident Donald Trump zároveň nariadil federálnym agentúram, aby prestali so spoločnosťou spolupracovať. Administratíva plánuje šesťmesačné obdobie postupného ukončenia kontraktov.

Anthropic zdôraznila, že súčasné modely umelej inteligencie nie sú dostatočne spoľahlivé na vývoj plne autonómnych zbraní a ich použitie by mohlo byť nebezpečné. Rezort však trvá na tom, že spôsob využitia umelej inteligencie musí určovať americké právo, nie súkromná spoločnosť.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.