Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rokovania o Ukrajine sa odkladajú, USA sa sústredia na Irán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev zostáva v nepretržitom kontakte s americkými partnermi, no plánované rokovanie o ďalšom postupe vo vojne odložili. Podľa jeho slov sa tak stalo na návrh USA, ktoré momentálne sústreďujú pozornosť na eskaláciu situácie okolo Iránu.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina je pripravená rokovať kedykoľvek a v akomkoľvek formáte, ktorý by mohol prispieť k realistickému ukončeniu vojny s Ruskom. Vyjednávací tím zároveň informoval prezidenta o krokoch Moskvy, ktoré Kyjev sleduje najmä prostredníctvom spravodajských služieb.

Ukrajinský líder zároveň nariadil pokračovať v komunikácii s americkými vyjednávačmi o strategickej bezpečnostnej spolupráci, vrátane ochrany pred útočnými dronmi.

Zelenskyj tiež tvrdí, že Rusko sa snaží využiť napätie na Blízkom východe vo svoj prospech a premeniť iránske útoky na ďalší front širšieho konfliktu proti Ukrajine a Západu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico útočí na opozíciu, Šimečku posiela do kazajky

Premiér Robert Fico (Smer) venoval príspevok na sociálnej sieti predsedovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi aj celej opozícii. V úvode dokonca napísal: „Dajte Šimečkovi kazajku“. Vo vyjadrení tvrdí, že opoziční politici poškodzujú Slovensko a podporujú rozhodnutia, ktoré podľa neho vedú k rastu cien energií a pohonných hmôt.

Fico kritizoval najmä podporu opozície pre opatrenia Európskej únie, ktoré majú obmedziť dovoz ruského plynu a ropy do Európy. Podľa premiéra Slovensko má výnimku umožňujúcu využívať tieto dodávky až do konca roka 2027. Jeho vláda preto podala žalobu na Európsku komisiu a žiada obnovenie energetických tokov.

Premiér zároveň tvrdí, že opozícia podporuje aj kroky Ukrajiny a západných krajín, ktoré podľa neho destabilizujú globálny systém dodávok strategických surovín.

Kritiku opozície v súvislosti s rastom cien pohonných hmôt odmieta a označuje ju za pokryteckú. Podľa Fica totiž ide o dôsledok politík, ktoré opozičné strany v minulosti podporovali.

(mja)

Minúta  |  

Nové dokumenty opäť otvárajú otázku smrti Navaľného

Telegramový kanál Black Mirror zverejnil približne 300-stranový spis z forenzného skúmania tela ruského opozičného politika Alexeja Navaľného po jeho smrti vo väzení. Dokument obsahuje fotografie, analýzy biologických vzoriek aj chromatogramy.

Oficiálna správa ruských expertov uvádza ako príčinu smrti kombinované ochorenie – hypertenziu, poškodenie ciev a srdca, ktoré viedlo k mozgovému a pľúcnemu edému či fibrilácii komôr. Resuscitačný lekár Alexander Polupan, ktorý Navaľného liečil po otrave v roku 2020, však tvrdí, že zverejnené materiály skôr podporujú hypotézu o otrave.

Poukazuje najmä na viacnásobné krvácanie do pankreasu a dvanástnika, ktoré podľa neho nezodpovedajú diagnóze náhlej srdcovej smrti. Takéto zmeny sa môžu objaviť pri toxickom poškodení organizmu. Podľa neho by podobné účinky mohla vyvolať látka epibatidín, ktorú podľa viacerých zdrojov našli aj niektoré nezávislé laboratóriá.

Ide o prírodný neurotoxín izolovaný z kože ekvádorskej jedovatej žaby. Kremeľ tieto tvrdenia odmieta.

Navaľnyj zomrel 16. februára 2024.

(mja)

Minúta  |  

Putin priznal, že hrozí energetická kríza. Chce z nej ťažiť

Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že vojna v Iráne môže vyvolať globálnu energetickú krízu. Podľa neho hrozí, že preprava ropy cez strategický Hormuzský prieliv sa môže v dôsledku konfliktu úplne zastaviť, čo by výrazne zasiahlo svetové dodávky energií.

Putin pripomenul, že Rusko je druhým najväčším exportérom ropy na svete a zároveň drží najväčšie zásoby zemného plynu. V tejto súvislosti naznačil, že Moskva je pripravená obnoviť spoluprácu aj s európskymi zákazníkmi, ak by mali záujem o návrat k dlhodobým kontraktom bez politických podmienok.

Ruský prezident zároveň vyzval domáce energetické firmy, aby využili aktuálnu situáciu na Blízkom východe. Prudký rast cien ropy a plynu však podľa neho nemusí byť trvalý a môže ísť len o dočasnú reakciu trhu na geopolitické napätie.

Konflikt v regióne tak podľa Moskvy mení rovnováhu na globálnych energetických trhoch a vytvára nové príležitosti pre ruský export.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Mier sa odkladá, odzbrojenie Hamasu prerušila vojna s Iránom

Rokovania o pokroku v pláne amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze sú pozastavené od minulého týždňa, keď Spojené štáty a Izrael spoločne zaútočili na Irán. Informovali o tom tri zdroje oboznámené s rokovaniami.

Pozastavenie podľa nich ohrozuje realizáciu Trumpovej iniciatívy, ktorú označil za jeden z hlavných cieľov svojej zahraničnej politiky. K prerušeniu došlo necelý mesiac po tom, čo sa podarilo získať miliardy dolárov na pomoc pre Gazu od štátov Perzského zálivu.

Plán počítal s tým, že hnutie Hamas zloží zbrane výmenou za amnestiu, čo by podľa Washingtonu mohlo otvoriť cestu k obnove územia a ďalšiemu sťahovaniu izraelských vojenských síl. Biely dom pri rokovaniach sprostredkovával komunikáciu medzi Izraelom a Hamasom.

Rokovania zastavili po vypuknutí vojny s Iránom 28. februára. Palestínsky predstaviteľ blízky mediačnému úsiliu poznamenal, že Hamas mal v deň začiatku konfliktu rokovať s egyptskými, katarskými a tureckými sprostredkovateľmi, no stretnutie zrušili a nový termín zatiaľ nestanovili. Predstaviteľ Hamasu potvrdil, že rozhovory o pláne pre Gazu sú momentálne pozastavené.

Izraelská armáda od začiatku vojny zmiernila útoky v Gaze, úplne ich však neukončila. Podľa zdravotníckych predstaviteľov od 28. februára bolo v pásme Gazy zabitých najmenej 16 Palestínčanov.

Diplomati zároveň uviedli, že civilno-vojenské koordinačné centrum vedené USA v južnom Izraeli obmedzilo svoju činnosť, keďže existujú obavy, že by sa mohlo stať cieľom iránskych rakiet.

(reuters, max)

Minúta  |  

Podozrivého po výbuchu pri ambasáde USA v Osle zachytila kamera

Nórska polícia pátra po podozrivom mužovi, ktorého zachytili bezpečnostné kamery po výbuchu na americkom veľvyslanectve v Osle. Incident sa stal počas víkendu a podľa vyšetrovateľov mohol súvisieť s napätím na Blízkom východe.

Explózia nastala v nedeľu krátko po polnoci v areáli ambasády v západnej časti Osla. Výbuch poškodil vchod do konzulárneho oddelenia a do okolia sa rozšíril hustý dym. Podľa polície pri incidente nikto neutrpel zranenia.

Vyšetrovatelia v pondelok spresnili, že podľa doterajších zistení išlo o improvizované výbušné zariadenie.

Vedúci vyšetrovacej jednotky polície v Osle, Frode Larsen, potvrdil, že úrady posudzujú incident aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie. Vyšetrujú možnosť, že útok bol úmyselne zameraný na americké veľvyslanectvo. Terorizmus teda nevylúčili.

Nórska vláda označila incident za neprijateľný čin a prisľúbila dôkladné vyšetrenie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.