Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lídri EÚ zvolali videokonferenciu o cenách energií

Nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a belgický premiér Bart De Wever zvolali videokonferenciu európskych lídrov, ktorá sa má venovať otázke konkurencieschopnosti Európy. Jednou z hlavných tém budú rastúce ceny energií a ich dosah na európske hospodárstvo.

Stretnutie sa uskutoční v utorok a podľa zdrojov z prostredia EÚ má pripraviť pôdu na samit lídrov Európskej únie plánovaný na 19. marca. Na tomto samite sa bude diskutovať o širších ekonomických otázkach vrátane fungovania jednotného trhu, znižovania administratívnej záťaže pre podniky a vývoja cien energií.

Neformálne rokovania o konkurencieschopnosti zvolali Merz, Meloniová a De Wever už vo februári. Cieľom je koordinovať postoje členských štátov pred dôležitými rozhodnutiami na úrovni EÚ, najmä v oblasti hospodárskej politiky a energetiky.

Rast cien energií patrí medzi kľúčové témy, ktoré v posledných mesiacoch výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych ekonomík.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zomrel historik Ferdinand Vrábel, znalec légií a Štefánika

Slovenská historická obec prišla o výraznú osobnosť. Vo veku 77 rokov zomrel 8. marca historik a publicista Ferdinand „Fedi“ Vrábel, ktorý sa dlhodobo venoval dejinám československých légií, prvej svetovej vojne a slovensko-českým vzťahom.

Pôsobil aj v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied a publikoval množstvo odborných aj popularizačných textov.

Vrábel pochádzal z Radzoviec pri Lučenci a študoval archívnictvo na Karlovej univerzite v Prahe. Postupne sa profiloval ako autor kníh o slovenských účastníkoch československého odboja a o osobnostiach spojených so vznikom Československa.

Medzi jeho významné diela patria napríklad Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko či Vlastenci a hrdinovia. Slováci v prvom odboji.

Popri vedeckej práci bol aktívny aj v Československej obci legionárskej a v Nadácii Milana Rastislava Štefánika. Podieľal sa na mapovaní vojenských hrobov a na projektoch pripomínajúcich spoločnú históriu Čechov a Slovákov. Aj po odchode do dôchodku sa venoval popularizácii dejín a besedám so študentmi.

(pmi)

Minúta  |  

Švajčiarsko odškodní obete požiaru v Crans-Montane

Švajčiarsky parlament schválil jednorazové odškodnenie pre obete tragického požiaru v bare v lyžiarskom stredisku Crans-Montana, ku ktorému došlo počas novoročných osláv. Preživší a rodiny obetí majú dostať viac ako 55-tisíc eur. Pri požiari zahynulo 41 ľudí a ďalších 115 utrpelo zranenia, pričom väčšina obetí boli mladí ľudia a viacerí pochádzali zo zahraničia.

Cieľom opatrenia je poskytnúť rýchlu finančnú pomoc tým, ktorých tragédia zasiahla. Návrh už predtým podporila aj horná komora parlamentu.

Popritom pokračuje vyšetrovanie príčin požiaru. Švajčiarska prokuratúra obvinila viacerých miestnych predstaviteľov vrátane starostu Crans-Montany, ako aj prevádzkovateľov baru a úradníkov zodpovedných za protipožiarnu bezpečnosť. Všetci čelia podozreniu z nedbanlivosti.

Podľa vyšetrovateľov požiar pravdepodobne vznikol po tom, ako sa pyrotechnika pripevnená na fľašiach šampanského dostala príliš blízko k stropu pokrytému horľavou izolačnou penou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Eurokomisia: Štáty majú dosť plynu aj ropy, trápia ich ceny

Členské štáty Európskej únie majú dostatočné zásoby ropy a plynu napriek narušeným dodávateľským reťazcom v dôsledku vojny na Blízkom východe, potvrdila v pondelok Európska komisia.

„Bezpečnosť dodávok nás zaujíma oveľa menej ako vysoké ceny energií,“ povedala novinárom v Bruseli hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová.

Podľa nej členovia Únie majú zásoby ropy alebo jej ekvivalentov až na 90 dní a neexistujú žiadne známky núdzovej situácie.

Itkonenová potvrdila, že krajiny G7 budú diskutovať o možnom uvoľnení strategických rezerv na stretnutí neskôr počas pondelka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Biely dom zvažuje výnimky na ruskú ropu, cieľom je stabilizovať trhy

Washington zvažuje prekvapivý krok v oblasti energetickej politiky. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa diskutuje o možnom zmiernení sankcií na ruskú ropu, aby zabránila prudkému rastu cien energií po eskalácii konfliktu USA a Izraela s Iránom.

Podľa troch zdrojov oboznámených s plánovaním by oznámenie mohlo prísť už začiatkom týždňa.

Rozširujúce sa napätie na Blízkom východe narušilo dodávky ropy a vyvolalo obavy z globálneho nedostatku suroviny. Washington preto zvažuje rôzne scenáre – od širšieho uvoľnenia sankcií až po špecifické výnimky pre niektoré krajiny.

Jednou z nich by mohla byť India, ktorá by tak mohla pokračovať v nákupoch ruskej ropy bez rizika amerických sankcií. Spojené štáty jej už nedávno umožnili kúpiť ruskú ropu, ktorá sa nachádzala na tankeroch na mori.

Potenciálne uvoľnenie sankcií by mohlo pomôcť stabilizovať energetické trhy, no zároveň by skomplikovalo snahy Západu obmedziť príjmy Ruska z ropy, ktoré financujú jeho vojnu na Ukrajine.

(reuters)

Minúta  |  

Putin s Trumpom riešili vojnu v Iráne, hovoria o jej rýchlom konci

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa poradcu Kremľa pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova sa Putin počas rozhovoru podelil o návrhy, ktoré majú smerovať k rýchlemu ukončeniu vojny s Iránom.

Lídri zároveň diskutovali aj o vojne na Ukrajine a o situácii vo Venezuele, a to najmä v súvislosti s vývojom na globálnom trhu s ropou.

Trump medzičasom naznačil, že konflikt s Iránom sa podľa neho blíži ku koncu. V rozhovore pre CBS News uviedol, že vojna je „takmer úplne dokončená“ a že Spojené štáty sú výrazne pred pôvodným časovým plánom, ktorý odhadoval na štyri až päť týždňov. Podľa Trumpa Irán prišiel o námorníctvo, komunikácie aj letectvo.

Americký prezident sa vyjadril aj k novému iránskemu najvyššiemu vodcovi. Dodal, že pre neho nemá žiadny odkaz, no zároveň naznačil, že má predstavu o jeho možnej náhrade. Podrobnosti však neuviedol.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.