Preskočiť na obsah
  |  

Švajčiarsko odškodní obete požiaru v Crans-Montane

Švajčiarsky parlament schválil jednorazové odškodnenie pre obete tragického požiaru v bare v lyžiarskom stredisku Crans-Montana, ku ktorému došlo počas novoročných osláv. Preživší a rodiny obetí majú dostať viac ako 55-tisíc eur. Pri požiari zahynulo 41 ľudí a ďalších 115 utrpelo zranenia, pričom väčšina obetí boli mladí ľudia a viacerí pochádzali zo zahraničia.

Cieľom opatrenia je poskytnúť rýchlu finančnú pomoc tým, ktorých tragédia zasiahla. Návrh už predtým podporila aj horná komora parlamentu.

Popritom pokračuje vyšetrovanie príčin požiaru. Švajčiarska prokuratúra obvinila viacerých miestnych predstaviteľov vrátane starostu Crans-Montany, ako aj prevádzkovateľov baru a úradníkov zodpovedných za protipožiarnu bezpečnosť. Všetci čelia podozreniu z nedbanlivosti.

Podľa vyšetrovateľov požiar pravdepodobne vznikol po tom, ako sa pyrotechnika pripevnená na fľašiach šampanského dostala príliš blízko k stropu pokrytému horľavou izolačnou penou.

(tasr, mja)

  |  

Eurokomisia: Štáty majú dosť plynu aj ropy, trápia ich ceny

Členské štáty Európskej únie majú dostatočné zásoby ropy a plynu napriek narušeným dodávateľským reťazcom v dôsledku vojny na Blízkom východe, potvrdila v pondelok Európska komisia.

„Bezpečnosť dodávok nás zaujíma oveľa menej ako vysoké ceny energií,“ povedala novinárom v Bruseli hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová.

Podľa nej členovia Únie majú zásoby ropy alebo jej ekvivalentov až na 90 dní a neexistujú žiadne známky núdzovej situácie.

Itkonenová potvrdila, že krajiny G7 budú diskutovať o možnom uvoľnení strategických rezerv na stretnutí neskôr počas pondelka.

(reuters, max)

  |  

Biely dom zvažuje výnimky na ruskú ropu, cieľom je stabilizovať trhy

Washington zvažuje prekvapivý krok v oblasti energetickej politiky. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa diskutuje o možnom zmiernení sankcií na ruskú ropu, aby zabránila prudkému rastu cien energií po eskalácii konfliktu USA a Izraela s Iránom.

Podľa troch zdrojov oboznámených s plánovaním by oznámenie mohlo prísť už začiatkom týždňa.

Rozširujúce sa napätie na Blízkom východe narušilo dodávky ropy a vyvolalo obavy z globálneho nedostatku suroviny. Washington preto zvažuje rôzne scenáre – od širšieho uvoľnenia sankcií až po špecifické výnimky pre niektoré krajiny.

Jednou z nich by mohla byť India, ktorá by tak mohla pokračovať v nákupoch ruskej ropy bez rizika amerických sankcií. Spojené štáty jej už nedávno umožnili kúpiť ruskú ropu, ktorá sa nachádzala na tankeroch na mori.

Potenciálne uvoľnenie sankcií by mohlo pomôcť stabilizovať energetické trhy, no zároveň by skomplikovalo snahy Západu obmedziť príjmy Ruska z ropy, ktoré financujú jeho vojnu na Ukrajine.

(reuters)

  |  

Putin s Trumpom riešili vojnu v Iráne, hovoria o jej rýchlom konci

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa poradcu Kremľa pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova sa Putin počas rozhovoru podelil o návrhy, ktoré majú smerovať k rýchlemu ukončeniu vojny s Iránom.

Lídri zároveň diskutovali aj o vojne na Ukrajine a o situácii vo Venezuele, a to najmä v súvislosti s vývojom na globálnom trhu s ropou.

Trump medzičasom naznačil, že konflikt s Iránom sa podľa neho blíži ku koncu. V rozhovore pre CBS News uviedol, že vojna je „takmer úplne dokončená“ a že Spojené štáty sú výrazne pred pôvodným časovým plánom, ktorý odhadoval na štyri až päť týždňov. Podľa Trumpa Irán prišiel o námorníctvo, komunikácie aj letectvo.

Americký prezident sa vyjadril aj k novému iránskemu najvyššiemu vodcovi. Dodal, že pre neho nemá žiadny odkaz, no zároveň naznačil, že má predstavu o jeho možnej náhrade. Podrobnosti však neuviedol.

(reuters)

  |  

Trump: Vojna s Iránom je v podstate dokončená

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna proti Iránu je podľa jeho slov „v podstate dokončená“. V rozhovore pre CBS News povedal, že americké operácie postupujú oveľa rýchlejšie, než pôvodne očakával.

Podľa Trumpa je Washington výrazne pred pôvodným časovým odhadom, podľa ktorého mal konflikt trvať štyri až päť týždňov.

Prezident zároveň tvrdí, že iránske ozbrojené sily utrpeli vážne straty. Podľa jeho slov Irán prišiel o schopnosť efektívne komunikovať, o námorné kapacity aj o letectvo.

(reuters, mja)

  |  

Maďarsko zadržalo milióny z Ukrajiny, Kyjev hovorí o „banditizme“

Maďarská vládna strana Fidesz navrhla, aby štát dočasne zadržal približne 82 miliónov dolárov v hotovosti a zlate, ktoré maďarské úrady minulý týždeň skonfiškovali z dvoch ukrajinských bankových vozidiel. Podľa návrhu by mali aktíva zostať v Maďarsku 60 dní, počas ktorých by daňové úrady preverovali ich pôvod a možné bezpečnostné riziká.

Incident ešte viac zhoršil už beztak napäté vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom. Maďarské úrady zadržali sedem ukrajinských občanov pre podozrenie z prania špinavých peňazí, neskôr ich však vyhostili. Peniaze a zlato však zostávajú v Maďarsku.

Ukrajina tvrdí, že išlo o legitímny bankový transfer, a obvinila Budapešť z krádeže a politického nátlaku, ktorým sa údajne snaží prinútiť Kyjev obnoviť pozastavené dodávky ropy.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha žiada okamžité vrátenie aktív a postup Maďarska označil za „štátny banditizmus“. Maďarský premiér Viktor Orbán informoval, že o osude peňazí sa rozhodne až po objasnení ich pôvodu.

(reuters, mja)