Preskočiť na obsah
  |  

Vyšetrovatelia prehľadávajú ranč Epsteina

Vyšetrovatelia v americkom štáte Nové Mexiko začali opätovne prehľadávať bývalý ranč zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina, ktorý čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania maloletých.

Pátranie nadväzuje na rozhodnutie generálneho prokurátora Raula Torreza obnoviť vyšetrovanie možných trestných činov spájaných s týmto odľahlým pozemkom asi 48 kilometrov južne od Santa Fe.

Impulzom sa stali nové informácie v dokumentoch amerického ministerstva spravodlivosti zverejnených v januári. Podľa nich Epstein údajne nariadil pochovať telá dvoch zahraničných dievčat v kopcoch pri ranči.

Svedok agentúry Reuters zaznamenal na mieste policajné vozidlá, záchranárov a špeciálne jednotky so psami.

Predchádzajúce vyšetrovanie štát uzavrel už v roku 2019 na žiadosť federálnych orgánov, pričom údajné zločiny na ranči nikdy neboli komplexne preskúmané.

Nové Mexiko medzitým zriadilo aj legislatívnu „komisiu pravdy“, ktorá má preveriť možné zlyhania úradov a to, či Epstein mohol na ranči pôsobiť desaťročia bez zásahu štátu.

(reuters, pir)

  |  

USA podľa Trumpa zvažujú aj „priateľské prevzatie“ Kuby

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Kuba sa nachádza v „hlbokých problémoch“ a Spojené štáty situáciu pozorne sledujú. Na tlačovej konferencii na Floride povedal, že minister zahraničných vecí Marco Rubio sa touto otázkou zaoberá a jednou z možností môže byť aj takzvané „priateľské prevzatie“ krajiny.

Zároveň však naznačil, že forma riešenia nie je podstatná, keďže Kuba podľa jeho slov čelí vážnej hospodárskej a energetickej kríze a „nemá energiu ani peniaze“.

Kubánska vláda reagovala tým, že poprela existenciu oficiálnych rokovaní na vysokej úrovni s Washingtonom. Neodmietla však správy médií, podľa ktorých by americkí predstavitelia mohli viesť neformálne kontakty s Raulom Guillermom Rodríguezem Castrom, vnukom bývalého prezidenta Raula Castra.

Téma budúcnosti kubánskeho režimu dlhodobo rezonuje aj medzi kubánskymi exulantmi v USA, najmä v Miami. Mnohí z nich už desaťročia dúfajú v pád vlády nadväzujúcej na revolúciu Fidela Castra a v minulosti sa objavili aj pokusy o sprisahania proti režimu.

(reuters, pir)

  |  

Na Slovensku sa začína maturitný týždeň

Na slovenských stredných školách sa začína týždeň písomných maturít. V utorok ho otvoria externý test a slohová práca zo slovenského jazyka a literatúry, ktoré podľa ministerstva školstva absolvuje viac než 38-tisíc maturantov.

Rovnaká skúška čaká aj viac než 1 600 žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským z predmetu maďarský jazyk a literatúra.

Časť maturantov bude test písať elektronicky. Do tejto formy sa zapojilo viac ako 95 percent škôl a viac než 6 400 žiakov. Testovanie sa uskutoční v zabezpečenom systéme na počítačoch, pričom žiaci budú mať k dispozícii aj papierový odpoveďový hárok ako zálohu pre prípad technických problémov.

Témy slohových prác z vyučovacích jazykov budú vyžrebované v priamom prenose v Rádiu Slovensko o 12.20 a následne zverejnené aj na internete.

Písomné maturity tento týždeň absolvuje celkovo viac než 42-tisíc žiakov zo 614 škôl. Skúšky budú pokračovať testami z cudzích jazykov, matematiky a v prípade národnostných menšín aj z materinského jazyka.

(tasr, pir)

  |  

Pornografické weby blokujú Austrálčanov, tisíce ľudí si sťahujú VPN

Austrálčania začali vo veľkom sťahovať VPN aplikácie po tom, ako krajina zaviedla nové pravidlá na overovanie veku pri prístupe k citlivému online obsahu.

Podľa analytickej spoločnosti Apptopia sa počet stiahnutí VPN takmer strojnásobil a deň pred účinnosťou zákona dosiahol takmer 29-tisíc. Zároveň výrazne stúpol aj počet samotných VPN relácií.

Nová legislatíva ukladá webovým stránkam, aplikáciám a službám umelej inteligencie povinnosť zabrániť maloletým v prístupe k obsahu ako pornografia, extrémne násilie či materiály podporujúce sebapoškodzovanie.

Za porušenie pravidiel hrozia firmám pokuty až do výšky 49,5 milióna austrálskych dolárov.

Kanadská spoločnosť Aylo, ktorá vlastní Pornhub, reagovala blokovaním niektorých svojich stránok pre austrálskych používateľov.

Kritici zákona tvrdia, že opatrenia sú neefektívne a môžu viesť k obchádzaniu pravidiel práve prostredníctvom VPN. Podľa organizácie Digital Rights Watch však zvýšený záujem o VPN zároveň ukazuje aj rastúce povedomie o ochrane súkromia na internete.

(reuters, pir)

  |  

Systémy Patriot presúvajú z Kórey

Prezident Južnej Kórey I Če-mjong uviedol, že Soul nemá právomoc zabrániť americkým silám dislokovaným v krajine presúvať zbrane do iných regiónov. Reagoval tak na správy, podľa ktorých Spojené štáty presunuli časť systémov protivzdušnej obrany Patriot z Južnej Kórey na Blízky východ.

Tento krok podľa dostupných informácií súvisí s aktuálnym konfliktom v regióne, kde americké a izraelské sily útočia na strategické ciele v Iráne s cieľom oslabiť jeho jadrový a balistický program.

I Če-mjong priznal, že juhokórejská vláda vyjadrila voči presunu zbraní nesúhlas, zároveň však zdôraznil, že rozhodovanie o americkej vojenskej technike patrí do kompetencie Washingtonu. Podľa neho pritom presun niektorých systémov neoslabí odstrašujúcu schopnosť voči Severnej Kórei, keďže Južná Kórea výrazne prevyšuje severného suseda vo výdavkoch na obranu aj v konvenčných vojenských kapacitách.

Južná Kórea hostí približne 28 500 amerických vojakov a viacero systémov protivzdušnej obrany vrátane interceptorov Patriot, ktoré sú súčasťou spoločnej obrany proti jadrovému programu Pchjongjangu.

(reuters, pir)

  |  

Lídri EÚ zvolali videokonferenciu o cenách energií

Nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a belgický premiér Bart De Wever zvolali videokonferenciu európskych lídrov, ktorá sa má venovať otázke konkurencieschopnosti Európy. Jednou z hlavných tém budú rastúce ceny energií a ich dosah na európske hospodárstvo.

Stretnutie sa uskutoční v utorok a podľa zdrojov z prostredia EÚ má pripraviť pôdu na samit lídrov Európskej únie plánovaný na 19. marca. Na tomto samite sa bude diskutovať o širších ekonomických otázkach vrátane fungovania jednotného trhu, znižovania administratívnej záťaže pre podniky a vývoja cien energií.

Neformálne rokovania o konkurencieschopnosti zvolali Merz, Meloniová a De Wever už vo februári. Cieľom je koordinovať postoje členských štátov pred dôležitými rozhodnutiami na úrovni EÚ, najmä v oblasti hospodárskej politiky a energetiky.

Rast cien energií patrí medzi kľúčové témy, ktoré v posledných mesiacoch výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych ekonomík.

(reuters, mja)