Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Horalkový paragraf sa osvedčil, Žilinka ukázal štatistiky

Opakované drobné krádeže tvoria výraznú časť trestných činov krádeže evidovaných v prvých mesiacoch roka 2026. Upozornil na to generálny prokurátor Maroš Žilinka, podľa ktorého predchádzajúce priestupkové konania pri takýchto deliktoch neplnili výchovný ani odstrašujúci účel.

V januári 2026 obvinili pre trestný čin krádeže celkovo 605 osôb. Z toho v 322 prípadoch išlo o takzvané horalkové krádeže, teda opakované drobné krádeže, čo predstavuje 53 percent všetkých obvinených. V januári obžalovali 481 osôb, pričom 247 z nich čelilo obžalobe práve za tieto drobné krádeže. Podiel tak dosiahol 51 percent.

Podobná situácia bola aj vo februári. Pre trestný čin krádeže skončilo s obvinením 623 osôb, pričom 322 prípadov tvorili takzvané horalkové krádeže, čo predstavuje 52 percent. Obžalovali 436 osôb, z toho 218 v súvislosti s týmito drobnými krádežami, teda približne polovica prípadov.

Žilinka podotkol, že tieto údaje potvrdzujú, že predchádzajúce priestupkové postihy pri opakovaných drobných majetkových deliktoch „neplnili výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel“.

Pripomenul, že novela Trestného zákona, ktorá doplnila trestný čin krádeže o takzvané horalkové krádeže, nadobudla účinnosť 27. decembra minulého roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Voľby v Bratislave: kandidatúru ohlásil aj Miroslav Heredoš

Na post primátora Bratislavy chce v jesenných komunálnych voľbách kandidovať predseda občianskeho združenia Voľná zóna Miroslav Heredoš. Kandidovať plánuje ako nezávislý a svoju kandidatúru oznámil vo videu na sociálnej sieti. V komunálnych voľbách v roku 2022 skončil v súboji o primátorské kreslo na treťom mieste.

Heredoš uviedol, že sa rozhodol kandidovať, pretože podľa neho sa Bratislava počas ôsmich rokov pod vedením primátora Matúša Valla vzdialila občanom. Tvrdí, že mesto by malo viac slúžiť rezidentom a tí by mali cítiť výhody vyplývajúce z trvalého pobytu v hlavnom meste.

Medzi jeho priority patrí reforma celomestskej parkovacej politiky PAAS. Navrhuje napríklad celoročné bezplatné parkovanie pre rezidentov v ich mestskej časti a odpustenie pokút či zastavenie pokutovania v niektorých exponovaných lokalitách, napríklad pri nemocniciach.

Vo verejnej doprave chce presadiť zníženie ceny ročného predplatného lístka na úroveň Prahy, teda na 149 eur, a obnoviť 15-minútový cestovný lístok. Zároveň navrhuje odstrániť cyklochodník na Vajanského nábreží a obnoviť pôvodnú podobu komunikácie.

Kandidovať plánuje aj súčasný primátor Matúš Vallo, ktorého podporuje koalícia Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati. Kandidatúru oznámili aj Martin Winkler a Dana Čahojová.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemecké obchody čakajú slabšie nákupy aj vyššie ceny

Nálada v nemeckom maloobchode sa vo februári zhoršila. Index Ifo obchodnej klímy klesol na mínus 27,7 bodu z januárových mínus 24,1, pričom obchodníci horšie hodnotili najmä svoju aktuálnu situáciu.

Slabé zostali aj ich očakávania na najbližšie mesiace. Podľa experta Ifo Patricka Höppnera vstúpil sektor do nového roka opatrne. Varuje, že ak budú geopolitické riziká pretrvávať a energie zdražejú, môže to ešte viac oslabiť spotrebiteľskú náladu a dodatočne zaťažiť predajcov.

Vo februári sa nálada zhoršila vo viacerých segmentoch, najmä v predaji nábytku a oblečenia. Mierne zlepšenie, naopak, hlásili potravinári a autosalóny. Firmy pritom odpovedali ešte pred vyhrotením konfliktu v Iráne na konci mesiaca.

Celkovo zostáva obchod podľa Ifo v horšej kondícii než iné časti ekonomiky: veľkoobchod aj maloobchod hodnotia svoju súčasnú situáciu aj budúcnosť pesimistickejšie než priemysel, služby či stavebníctvo.

O niečo viac maloobchodníkov plánuje v najbližších mesiacoch zvyšovať ceny, výraznejšie najmä predajcovia nábytku a potravín. Zároveň obchod skôr ruší pracovné miesta, než by naberal nových ľudí, čo mierne uvoľnilo aj tlak z nedostatku pracovníkov.

(lud)

Minúta  |  

Juhozápad Slovenska zasiahlo ďalšie zemetrasenie

Portál iMeteo.sk na sociálnej sieti informoval, že juhozápadnú časť Slovenska v utorok ráno zasiahli otrasy zeme. Potvrdil to aj vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay, podľa ktorého išlo v okolí Šamorína o zatiaľ najsilnejší dotras februárového zemetrasenia s magnitúdou 3,3.

Podľa údajov Národnej siete seizmických staníc došlo k dotrasu o 9.02. Na webe Európsko-stredomorského seizmologického centra ľudia zo Šamorína píšu o slabých otrasoch a krátkom chvení. Dotras opisujú ako slabý. S podobnými komentármi sa ozvali aj obyvatelia Dunajskej Lužnej, Gabčíkova či Senca.

Zemetrasenie so silou 4,3 magnitúdy s epicentrom pri obci Rohovce v okrese Dunajská Streda zaznamenali seizmológovia 21. februára popoludní. Otrasy cítili aj ľudia v Bratislave. Po zemetrasení nasledovalo viac ako 30 dotrasov. Doteraz dva najväčšie mali magnitúdu 2,8.

(tasr, max)

Minúta  |  

Maďarsko zakázalo export ropy a palív, tlačí na Kyjev

Maďarská vláda zakázala vývoz ropy, nafty a benzínu s oktánovým číslom 95 a zároveň uvoľní 45-dňové strategické zásoby paliva.

Opatrenie podľa ministra hospodárstva Mártona Nagya súvisí s rastom cien ropy, na ktorý Budapešť reaguje aj zavedením cenového stropu na palivá. Ten sa bude vzťahovať na vozidlá registrované v Maďarsku, aby vláda ochránila domácnosti a firmy pred prudkým zdražovaním.

To sa výrazne dotkne aj dodávok na Ukrajinu. Hungary Today píše, že až 49 percent dovozu elektriny na Ukrajinu pochádza práve z Maďarska.

Ukrajina sa stáva čoraz závislejšou od zahraničnej energie. Vo februári 2026 doviezla rekordných 1,26 milióna megawatthodín elektriny, import medziročne vzrástol až päťnásobne.

Ukrajina od 27. januára blokuje prepravu ruskej ropy cez Družbu do Maďarska a na Slovensko. Tvrdí, že ropovod poškodil ruský útok. Oba štáty tvrdia, že podľa ich údajov je hlavná tepna potrubia nepoškodená a Kyjev dodávky nepovolil z politických dôvodov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aramco: Nastanú „katastrofické dôsledky“ pre ropu, ak sa Hormuzský prieliv neotvorí

Generálny riaditeľ saudskej spoločnosti Aramco Amin Nasser upozornil, že konflikt s Iránom už zasahuje nielen prepravu a poisťovníctvo, ale postupne môže ovplyvniť aj širšiu ekonomiku – od leteckého a automobilového priemyslu až po poľnohospodárstvo.

Podľa dostupných údajov sú globálne zásoby ropy momentálne na najnižšej úrovni za posledných päť rokov, čo znamená, že dlhšie narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv by mohlo urýchliť ich vyčerpávanie.

Nasser zároveň zdôraznil, že obnovenie bezpečnej plavby v úžine je kľúčové pre stabilitu trhu. Situáciu komplikuje aj napätie medzi Iránom a USA.

Iránske revolučné gardy pohrozili zastavením vývozu ropy z regiónu, ak budú pokračovať útoky USA a Izraela, na čo prezident Donald Trump reagoval varovaním o tvrdšej odpovedi Washingtonu.

Napriek útoku na rafinériu Ras Tanura spoločnosť uviedla, že požiar rýchlo uhasili a prevádzka sa postupne obnovuje.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.