Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová priznala, že odklon od jadra bol strategickou chybou

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila znižovanie podielu jadrovej energie v Európe za strategickú chybu. Vyhlásila to na podujatí o jadrovej energii v Paríži v čase, keď vlády riešia energetickú krízu spojenú s vojnou s Iránom.

Podľa nej Európa v roku 1990 vyrábala približne tretinu elektriny z jadrovej energie, no dnes tento podiel klesol na približne 15 percent. Tento vývoj podľa nej prispel k závislosti od dovozu ropy a plynu, ktorých ceny v uplynulých dňoch prudko rastú.

Úplná závislosť od drahého a nestabilného dovozu fosílnych palív znevýhodňuje podľa jej slov Európu v porovnaní s inými regiónmi.

Zraniteľnosť Európy sa podľa šéfky eurokomisie prvýkrát výrazne ukázala po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, keď sa skončili lacné dodávky ruského plynu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že stabilná nízkouhlíková energia z jadrových elektrární je dôležitá pre konkurencieschopnosť priemyslu. Zároveň podotkol, že Európa by mala diverzifikovať dodávky jadrového paliva a hľadať spoľahlivých dodávateľov namiesto Ruska.

Podľa údajov agentúry Euratom pochádzalo v roku 2024 približne 15 percent uránu používaného v Európskej únii z Ruska. Najväčším dodávateľom bola Kanada s približne 34 percentami, nasledovaná Kazachstanom s 24 percentami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sektor sociálnych služieb žiada vyššie mzdy a stabilizáciu

Riešenie kritického nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách má memorandum, ktoré vo Vysokých Tatrách podpísali zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb, sestier, pôrodných asistentiek, odborných zamestnancov aj pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb.

Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová upozornila, že sektor už dnes čelí nedostatku pracovníkov, pričom počet odkázaných ľudí bude výrazne rásť. Podľa nej chýbajú najmä opatrovateľky a mnohí poskytovatelia už teraz nespĺňajú zákonné personálne normatívy.

Situácia je podľa nej obzvlášť zložitá od Bratislavského po Banskobystrický kraj. Problém zhoršuje aj vysoká fluktuácia zamestnancov, ktorá dosahuje približne 38 percent.

Signatári memoranda chcú stabilizovať pracovnú silu v rokoch 2027 až 2030 prostredníctvom systémových zmien a lepšieho financovania. Navrhujú postupné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne, zavedenie nástupných bonusov a ich opakované vyplácanie každé tri roky.

Žiadajú tiež podporu vzdelávania a náboru pracovníkov, uznávanie dobrovoľníckej praxe v sociálnych službách počas štúdia či rehabilitačné pobyty hradené štátom pre pracovníkov starších ako 45 rokov.

Podľa zástupcov odborov bude potrebné výrazne zlepšiť pracovné podmienky aj odmeňovanie v sektore. Organizácie zároveň vyzvali vládu, aby vytvorila spoločnú pracovnú skupinu ministerstiev zdravotníctva a práce a zahrnula navrhované opatrenia do štátneho rozpočtu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hegseth: Pripravujeme najintenzívnejšie útoky na Irán

Spojené štáty pripravujú najintenzívnejší deň útokov na Irán od začiatku vojny. Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že v utorok má armáda zasiahnuť viaceré ciele v rámci doteraz najrozsiahlejšej fázy kampane.

Predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine uviedol, že Irán síce kladie odpor, no neukázal sa byť silnejší, ako americké velenie očakávalo. „Bojujú a rešpektujem to, ale nie sú silnejší, ako sme si mysleli,“ povedal novinárom.

USA zároveň útočia aj na iránske plavidlá určené na kladenie mín. Pentagón zvažuje aj ďalšie možnosti vrátane eskortovania lodí cez Hormuzský prieliv, ak by o to vláda požiadala.

Vojna pritom prakticky ochromila dopravu v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou trasou pre svetové dodávky ropy a skvapalneného plynu. Tankery cez úžinu neplávajú už viac ako týždeň a niektorí producenti museli obmedziť ťažbu, keďže sa im zapĺňajú zásobníky.

Americký prezident Donald Trump v pondelok pohrozil ďalšou eskaláciou, ak by Irán blokoval vývoz ropy z regiónu. Zároveň však vyhlásil, že konflikt by sa mohol skončiť pomerne rýchlo. Podľa Caina americké sily za prvých desať dní zasiahli viac ako 5-tisíc cieľov vrátane viac ako 50 iránskych lodí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Najvyšší súd v Kosove zablokoval termín volieb do konca marca

Najvyšší súd Kosova v pondelok večer rozhodol, že prezidentka Vjosa Osmaniová nesmie vyhlásiť termín predčasných volieb pred 31. marcom. Rozhodnutie podľa súdu dočasne zmrazuje aj snahy parlamentu zvoliť novú hlavu štátu.

Osmaniová minulý piatok rozpustila parlament a vyhlásila predčasné voľby bez stanovenia konkrétneho termínu. K tomuto kroku pristúpila po tom, čo sa zákonodarcom nepodarilo v ústavnej lehote zvoliť nového prezidenta. Lehota vypršala minulý štvrtok o polnoci.

Situácia po rozhodnutí súdu ešte viac prehĺbila politickú krízu v krajine. Kosovo je najmladším štátom v Európe a usiluje sa o vstup do Európskej únie. Väčšinu minulého roka zároveň nemalo plne funkčnú vládu, keďže rozdrobený parlament nedokázal mesiace zvoliť predsedu.

O rozhodnutie súdu požiadal premiér Albin Kurti, ktorý chcel preveriť, či prezidentka postupovala v súlade s ústavou. Kurti bol v minulosti politickým spojencom Osmaniovej, no tentoraz sa rozhodol nepodporiť ju v snahe získať druhé funkčné obdobie.

Vláda rozhodnutie súdu privítala, zároveň však upozornila, že počas najbližších týždňov zostanú viaceré dôležité rozhodnutia bez schválenia parlamentom.

Ak sa voľby uskutočnia, budú tretími parlamentnými voľbami v Kosove za niečo vyše roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Aktivisti z Greenpeace prerušili vystúpenie Macrona na samite

Dvaja aktivisti Greenpeace prerušili začiatok globálneho jadrového samitu vo Francúzsku, keď vtrhli na pódium počas vystúpenia prezidenta Emmanuela Macrona a šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaela Grossiho. Incident sa odohral na začiatku podujatia, na ktorom mali svetoví lídri diskutovať o úlohe jadrovej energie.

Protestujúci, oblečení v čiernych oblekoch a kravatách, niesli transparenty s logom Greenpeace a nápismi „Jadrová energia = energetická neistota“ a „Jadrová energia poháňa ruskú vojnu“. Jeden z aktivistov sa prezidenta Macrona spýtal, prečo Francúzsko stále kupuje urán z Ruska. Macron na to reagoval slovami, že Francúzsko si jadrovú energiu vyrába samo.

Francúzsko má vlastné kapacity na obohacovanie uránu, no podľa vládnych colných údajov dováža obohatený urán pre svoje elektrárne aj z Ruska. Ruská štátna spoločnosť Rosatom predstavovala v roku 2025 približne 44 percent globálnej kapacity na obohacovanie uránu.

Greenpeace uviedlo, že približne 15 jeho aktivistov zároveň zablokovalo prichádzajúce konvoje pred miestom konania samitu v Boulogne-Billancourt pri Paríži.

Francúzsko hostí druhý svetový samit o jadrovej energii, na ktorom majú predstavitelia štátov diskutovať o budúcnosti jadrovej energetiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pápež prijal rezignáciu biskupa obvineného z krádeže

Lev XIV. prijal rezignáciu katolíckeho biskupa v San Diegu, ktorého zatkli miestne úrady pre podozrenie z krádeže 250-tisíc dolárov zo svojej kongregácie. Biskup Emanuel Hana Shaleta viedol malú chaldejskú katolícku komunitu v kalifornskom meste od roku 2017.

Na pojednávaní v pondelok sa podľa správ miestnych médií vyhlásil za nevinného v 16 bodoch obžaloby zo sprenevery a prania špinavých peňazí.

Zástupca okresného prokurátora v San Diegu Joel Madero poznamenal, že k údajným trestným činom došlo v roku 2024 a nahlásil ich zamestnanec cirkvi, ktorý si všimol chýbajúce finančné prostriedky.

Hana Shaletu zatkli 5. marca na medzinárodnom letisku v San Diegu pri pokuse o opustenie USA.

Chaldejskí katolíci uznávajú autoritu pápeža, ale bohoslužby vykonávajú podľa východokresťanského liturgického obradu. Podľa vatikánskych štatistík je v San Diegu približne 71-tisíc chaldejských katolíkov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.