Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hegseth: Pripravujeme najintenzívnejšie útoky na Irán

Spojené štáty pripravujú najintenzívnejší deň útokov na Irán od začiatku vojny. Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že v utorok má armáda zasiahnuť viaceré ciele v rámci doteraz najrozsiahlejšej fázy kampane.

Predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine uviedol, že Irán síce kladie odpor, no neukázal sa byť silnejší, ako americké velenie očakávalo. „Bojujú a rešpektujem to, ale nie sú silnejší, ako sme si mysleli,“ povedal novinárom.

USA zároveň útočia aj na iránske plavidlá určené na kladenie mín. Pentagón zvažuje aj ďalšie možnosti vrátane eskortovania lodí cez Hormuzský prieliv, ak by o to vláda požiadala.

Vojna pritom prakticky ochromila dopravu v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou trasou pre svetové dodávky ropy a skvapalneného plynu. Tankery cez úžinu neplávajú už viac ako týždeň a niektorí producenti museli obmedziť ťažbu, keďže sa im zapĺňajú zásobníky.

Americký prezident Donald Trump v pondelok pohrozil ďalšou eskaláciou, ak by Irán blokoval vývoz ropy z regiónu. Zároveň však vyhlásil, že konflikt by sa mohol skončiť pomerne rýchlo. Podľa Caina americké sily za prvých desať dní zasiahli viac ako 5-tisíc cieľov vrátane viac ako 50 iránskych lodí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Najvyšší súd v Kosove zablokoval termín volieb do konca marca

Najvyšší súd Kosova v pondelok večer rozhodol, že prezidentka Vjosa Osmaniová nesmie vyhlásiť termín predčasných volieb pred 31. marcom. Rozhodnutie podľa súdu dočasne zmrazuje aj snahy parlamentu zvoliť novú hlavu štátu.

Osmaniová minulý piatok rozpustila parlament a vyhlásila predčasné voľby bez stanovenia konkrétneho termínu. K tomuto kroku pristúpila po tom, čo sa zákonodarcom nepodarilo v ústavnej lehote zvoliť nového prezidenta. Lehota vypršala minulý štvrtok o polnoci.

Situácia po rozhodnutí súdu ešte viac prehĺbila politickú krízu v krajine. Kosovo je najmladším štátom v Európe a usiluje sa o vstup do Európskej únie. Väčšinu minulého roka zároveň nemalo plne funkčnú vládu, keďže rozdrobený parlament nedokázal mesiace zvoliť predsedu.

O rozhodnutie súdu požiadal premiér Albin Kurti, ktorý chcel preveriť, či prezidentka postupovala v súlade s ústavou. Kurti bol v minulosti politickým spojencom Osmaniovej, no tentoraz sa rozhodol nepodporiť ju v snahe získať druhé funkčné obdobie.

Vláda rozhodnutie súdu privítala, zároveň však upozornila, že počas najbližších týždňov zostanú viaceré dôležité rozhodnutia bez schválenia parlamentom.

Ak sa voľby uskutočnia, budú tretími parlamentnými voľbami v Kosove za niečo vyše roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Aktivisti z Greenpeace prerušili vystúpenie Macrona na samite

Dvaja aktivisti Greenpeace prerušili začiatok globálneho jadrového samitu vo Francúzsku, keď vtrhli na pódium počas vystúpenia prezidenta Emmanuela Macrona a šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaela Grossiho. Incident sa odohral na začiatku podujatia, na ktorom mali svetoví lídri diskutovať o úlohe jadrovej energie.

Protestujúci, oblečení v čiernych oblekoch a kravatách, niesli transparenty s logom Greenpeace a nápismi „Jadrová energia = energetická neistota“ a „Jadrová energia poháňa ruskú vojnu“. Jeden z aktivistov sa prezidenta Macrona spýtal, prečo Francúzsko stále kupuje urán z Ruska. Macron na to reagoval slovami, že Francúzsko si jadrovú energiu vyrába samo.

Francúzsko má vlastné kapacity na obohacovanie uránu, no podľa vládnych colných údajov dováža obohatený urán pre svoje elektrárne aj z Ruska. Ruská štátna spoločnosť Rosatom predstavovala v roku 2025 približne 44 percent globálnej kapacity na obohacovanie uránu.

Greenpeace uviedlo, že približne 15 jeho aktivistov zároveň zablokovalo prichádzajúce konvoje pred miestom konania samitu v Boulogne-Billancourt pri Paríži.

Francúzsko hostí druhý svetový samit o jadrovej energii, na ktorom majú predstavitelia štátov diskutovať o budúcnosti jadrovej energetiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pápež prijal rezignáciu biskupa obvineného z krádeže

Lev XIV. prijal rezignáciu katolíckeho biskupa v San Diegu, ktorého zatkli miestne úrady pre podozrenie z krádeže 250-tisíc dolárov zo svojej kongregácie. Biskup Emanuel Hana Shaleta viedol malú chaldejskú katolícku komunitu v kalifornskom meste od roku 2017.

Na pojednávaní v pondelok sa podľa správ miestnych médií vyhlásil za nevinného v 16 bodoch obžaloby zo sprenevery a prania špinavých peňazí.

Zástupca okresného prokurátora v San Diegu Joel Madero poznamenal, že k údajným trestným činom došlo v roku 2024 a nahlásil ich zamestnanec cirkvi, ktorý si všimol chýbajúce finančné prostriedky.

Hana Shaletu zatkli 5. marca na medzinárodnom letisku v San Diegu pri pokuse o opustenie USA.

Chaldejskí katolíci uznávajú autoritu pápeža, ale bohoslužby vykonávajú podľa východokresťanského liturgického obradu. Podľa vatikánskych štatistík je v San Diegu približne 71-tisíc chaldejských katolíkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlas chce odpustiť daň z príjmu pracujúcim matkám

Strana Hlas chce ešte v tomto volebnom období predložiť návrh, ktorý by pracujúcim matkám postupne odpustil daň z príjmu. Po stretnutí so zástupkyňami Únie žien Slovenska v Banskej Bystrici o tom informoval predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Podľa jeho slov by sa opatrenie najskôr týkalo pracujúcich žien so štyrmi a viac deťmi. Neskôr by sa mohlo rozšíriť aj na matky s menším počtom detí. „Sme presvedčení, že rešpekt voči ženám musí byť viditeľný aj v konkrétnych opatreniach štátu,“ podotkol.

Odpustenie dane z príjmu pre pracujúce matky označil za spôsob, ako štát môže podporiť prácu žien a zároveň prispieť k podpore demografie.

Podpredseda strany a minister práce Erik Tomáš uviedol, že návrh sa inšpiruje opatrením zavedeným v Maďarsku. Hoci nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády, Hlas chce o ňom rokovať s koaličnými partnermi. Strana má podľa jeho slov už prepočítaný aj možný vplyv na štátny rozpočet, ak by sa opatrenie týkalo rodín so štyrmi deťmi.

Minister práce dodal, že v uplynulom období prijali viacero opatrení, ktoré majú zlepšiť život ženám. Ide napríklad o odstránenie dlhoročnej diskriminácie matiek pri dôchodkoch či finančnú pomoc jednorodičovským domácnostiam.

(tasr, max)

Minúta  |  

Blanár rokoval s ruským veľvyslancom o energiách

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) rokoval s novým ruským veľvyslancom na Slovensku Sergejom Vadimovičom Andrejevom o mierových riešeniach konfliktov aj o energetickej spolupráci. Zároveň potvrdil, že slovenská vláda má záujem pokračovať v spolupráci s Ruskom v oblasti energetiky.

Podľa rezortu boli hlavnou témou rokovania otázky energetickej stability Slovenska. Diskusia sa týkala najmä dodávok plynu, ropy a jadrového paliva, a to aj v súvislosti so zastavením toku ropy cez ropovod Družba zo strany Ukrajiny.

Blanár upozornil, že v súčasnej situácii je dôležité predchádzať ohrozeniu kritickej infraštruktúry a minimalizovať negatívne následky na energetickú bezpečnosť štátu. Slovensko zároveň podľa jeho slov podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

„Slovensko pri riešení konfliktov vo svete dlhodobo presadzuje dialóg a diplomatické riešenia. Naším cieľom je dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom,“ vyzdvihol šéf diplomacie.

Rokovanie sa dotklo aj možnosti obnovenia činnosti medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu a spolupráce v kultúrnej oblasti vrátane znovuotvorenia Slovenského inštitútu v Moskve.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.