Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čestné ocenenie EÚ za zásluhy dostanú Zelenskyj aj Merkelová

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v Štrasburgu oznámila mená prvých laureátov novozaloženého Európskeho rádu za zásluhy. Ocenenie má byť uznaním prínosu jednotlivcov k európskej integrácii a k presadzovaniu a obrane európskych hodnôt.

Za významných členov Európskeho rádu za zásluhy menovali bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, bývalého poľského prezidenta a lídra Solidarity Lecha Wałęsu a prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

Čestnými členmi sa stali prezident Litvy Valdas Adamkus, bývalý poľský premiér a exšéf Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, bývalý prezident a premiér Portugalska Aníbal Cavaco Silva, bývalý prezident Fínska Sauli Niinistö, kardinál a štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, bývalá prezidentka Írska Mary Robinsonová, prezidentka Moldavska Maia Sanduová, bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana, bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.

Členmi Európskeho rádu za zásluhy sa stali aj šéfkuchár a zakladateľ organizácie World Central Kitchen José Andrés, basketbalista Giannis Antetokounmpo, právnik Marc Gjidara, lekárka Sandra Lejnieceová, právnička pre ľudské práva Oleksandra Matviichuková, bývalá eurokomisárka Viviane Redingová a členovia írskej skupiny U2.

Európsky parlament rozhodol o zavedení ocenenia minulý rok pri príležitosti 75. výročia Schumanovej deklarácie. Slávnostné odovzdanie cien sa uskutoční počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu v máji.

(max)

Minúta  |  

Aktuality: Prokuratúra zaistila pozemky firmy poslanca Ferenčáka

Poslanec Národnej rady SR za Hlas a primátor Kežmarku Ján Ferenčák čelí preverovaniu v trestnom konaní, v rámci ktorého Krajská prokuratúra v Prešove koncom februára vydala príkaz na zaistenie nehnuteľností rodinnej spoločnosti Jazuna. Informovali o tom Aktuality.sk.

Príkaz podľa portálu spočíva v zákaze nakladania s tromi stavebnými parcelami v lokalite Suchá Hora v Kežmarku. Pozemky vložil Ferenčák približne pred tromi rokmi do podnikania rodinnej firmy ako nepeňažný vklad.

V rozhodnutí prokuratúry sa spomína podozrivá osoba spojená s výkonom funkcie primátora Kežmarku, meno však dokument priamo neuvádza. Ferenčák reagoval, že sa k zaisteniu majetku nevie vyjadriť a hovorí o politickom tlaku.

Trestné konanie je vedené pre podozrenia z prijímania nenáležitej výhody a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Podľa dostupných informácií zatiaľ v prípade neobvinili konkrétnu osobu.

Minulý týždeň vykonali policajti z protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite procesný úkon na Mestskom úrade v Kežmarku. Zo stavebného úradu si odniesli viaceré dokumenty a spisy. Polícia zásah potvrdila, ďalšie informácie však neposkytla s odvolaním sa na prebiehajúce trestné konanie.

(max)

Minúta  |  

Správa OSN označila presuny ukrajinských detí Rusmi za zločiny

Vyšetrovanie OSN zistilo, že deportácie a presuny ukrajinských detí ruskými úradmi od začiatku invázie v roku 2022 predstavujú zločiny proti ľudskosti. Uviedla to v správe Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu, ktorú majú vo štvrtok predložiť Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve.

Správa upozorňuje, že tieto činy majú nezvratné dôsledky pre ich životy a budúcnosť. Komisia skúmala prípady 1 205 detí z piatich ukrajinských oblastí alebo regiónov. Podľa zistení sa približne 80 percent z nich stále nevrátilo na Ukrajinu.

Ukrajinské úrady tvrdia, že Rusko od začiatku invázie nelegálne deportovalo alebo násilne presídlilo viac ako 19 500 detí do Ruska a Bieloruska, čo podľa Kyjeva porušuje Ženevské dohovory.

Správa OSN uvádza, že deportácie a presuny detí boli vykonávané z rôznych miest na rozsiahlych územiach okupovaných Ruskom a niesli znaky ustáleného vzorca správania. Podľa komisie to naznačuje, že tieto činy boli rozsiahle a systematické.

Rusko tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ľudí z vojnových oblastí evakuovalo dobrovoľne s cieľom zabezpečiť ich bezpečnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Leyenová priznala, že odklon od jadra bol strategickou chybou

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila znižovanie podielu jadrovej energie v Európe za strategickú chybu. Vyhlásila to na podujatí o jadrovej energii v Paríži v čase, keď vlády riešia energetickú krízu spojenú s vojnou s Iránom.

Podľa nej Európa v roku 1990 vyrábala približne tretinu elektriny z jadrovej energie, no dnes tento podiel klesol na približne 15 percent. Tento vývoj podľa nej prispel k závislosti od dovozu ropy a plynu, ktorých ceny v uplynulých dňoch prudko rastú.

Úplná závislosť od drahého a nestabilného dovozu fosílnych palív znevýhodňuje podľa jej slov Európu v porovnaní s inými regiónmi.

Zraniteľnosť Európy sa podľa šéfky eurokomisie prvýkrát výrazne ukázala po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, keď sa skončili lacné dodávky ruského plynu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že stabilná nízkouhlíková energia z jadrových elektrární je dôležitá pre konkurencieschopnosť priemyslu. Zároveň podotkol, že Európa by mala diverzifikovať dodávky jadrového paliva a hľadať spoľahlivých dodávateľov namiesto Ruska.

Podľa údajov agentúry Euratom pochádzalo v roku 2024 približne 15 percent uránu používaného v Európskej únii z Ruska. Najväčším dodávateľom bola Kanada s približne 34 percentami, nasledovaná Kazachstanom s 24 percentami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sektor sociálnych služieb žiada vyššie mzdy a stabilizáciu

Riešenie kritického nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách má memorandum, ktoré vo Vysokých Tatrách podpísali zástupcovia poskytovateľov sociálnych služieb, sestier, pôrodných asistentiek, odborných zamestnancov aj pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb.

Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová upozornila, že sektor už dnes čelí nedostatku pracovníkov, pričom počet odkázaných ľudí bude výrazne rásť. Podľa nej chýbajú najmä opatrovateľky a mnohí poskytovatelia už teraz nespĺňajú zákonné personálne normatívy.

Situácia je podľa nej obzvlášť zložitá od Bratislavského po Banskobystrický kraj. Problém zhoršuje aj vysoká fluktuácia zamestnancov, ktorá dosahuje približne 38 percent.

Signatári memoranda chcú stabilizovať pracovnú silu v rokoch 2027 až 2030 prostredníctvom systémových zmien a lepšieho financovania. Navrhujú postupné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne, zavedenie nástupných bonusov a ich opakované vyplácanie každé tri roky.

Žiadajú tiež podporu vzdelávania a náboru pracovníkov, uznávanie dobrovoľníckej praxe v sociálnych službách počas štúdia či rehabilitačné pobyty hradené štátom pre pracovníkov starších ako 45 rokov.

Podľa zástupcov odborov bude potrebné výrazne zlepšiť pracovné podmienky aj odmeňovanie v sektore. Organizácie zároveň vyzvali vládu, aby vytvorila spoločnú pracovnú skupinu ministerstiev zdravotníctva a práce a zahrnula navrhované opatrenia do štátneho rozpočtu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hegseth: Pripravujeme najintenzívnejšie útoky na Irán

Spojené štáty pripravujú najintenzívnejší deň útokov na Irán od začiatku vojny. Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že v utorok má armáda zasiahnuť viaceré ciele v rámci doteraz najrozsiahlejšej fázy kampane.

Predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine uviedol, že Irán síce kladie odpor, no neukázal sa byť silnejší, ako americké velenie očakávalo. „Bojujú a rešpektujem to, ale nie sú silnejší, ako sme si mysleli,“ povedal novinárom.

USA zároveň útočia aj na iránske plavidlá určené na kladenie mín. Pentagón zvažuje aj ďalšie možnosti vrátane eskortovania lodí cez Hormuzský prieliv, ak by o to vláda požiadala.

Vojna pritom prakticky ochromila dopravu v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovou trasou pre svetové dodávky ropy a skvapalneného plynu. Tankery cez úžinu neplávajú už viac ako týždeň a niektorí producenti museli obmedziť ťažbu, keďže sa im zapĺňajú zásobníky.

Americký prezident Donald Trump v pondelok pohrozil ďalšou eskaláciou, ak by Irán blokoval vývoz ropy z regiónu. Zároveň však vyhlásil, že konflikt by sa mohol skončiť pomerne rýchlo. Podľa Caina americké sily za prvých desať dní zasiahli viac ako 5-tisíc cieľov vrátane viac ako 50 iránskych lodí.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.