Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament vyzval Orbána, aby blokoval vstup Ukrajiny do EÚ

Maďarské Národné zhromaždenie prijalo rezolúciu, ktorá vyzýva vládu premiéra Viktora Orbána, aby blokovala vstup Ukrajiny do Európskej únie, informuje portál Echo24. Dokument podporilo 142 poslancov, proti bolo 28 a štyria sa zdržali. Oznámil to hovorca vlády Zoltán Kovács.

Podľa rezolúcie by prijatie Ukrajiny do EÚ mohlo predstavovať bezpečnostné riziko, keďže krajina je vo vojnovom stave a jej členstvo by podľa autorov rezolúcie mohlo zatiahnuť Úniu do konfliktu s Ruskom. Poslanci zároveň upozornili na finančné náklady podpory Kyjeva.

Európska únia už podľa nich poskytla Ukrajine pomoc vo výške približne 193 miliárd eur a zvažuje ďalšie pôžičky.

Dokument tiež varuje, že podiel Ukrajiny na budúcom sedemročnom rozpočte EÚ by mohol presiahnuť 360 miliárd eur. Parlament vyzýva maďarskú vládu, aby podporovala mierové riešenia a odmietla zasielanie peňazí alebo zbraní na Ukrajinu. Súčasne by mala brániť snahám, aby sa Európska únia transformovala na vojenskú alianciu.

(mja)

Minúta  |  

Slovensko dokončuje repatriácie z Blízkeho východu

Slovensko dokončuje repatriáciu občanov, ktorí uviazli v regióne Blízkeho východu a Perzského zálivu. Ministerstvo zahraničných vecí eviduje už len posledné desiatky Slovákov, ktorí majú záujem o evakuáciu. Zvyšok občanov sa rozhodol v regióne zostať alebo postupne využíva obnovené komerčné letecké spojenia.

Od začiatku krízovej situácie slovenská diplomacia spolu s rezortmi obrany a vnútra zorganizovala 16 evakuačných letov. Do bezpečia sa podarilo dostať 634 Slovákov a viac ako 150 občanov z ďalších 31 krajín. Posledné dva repatriačné lety majú podľa ministerstva pristáť v Bratislave v utorok a stredu s cestujúcimi z Dubaja.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že bezpečnostná situácia v regióne sa menila prakticky každý deň, preto bolo potrebné reagovať rýchlo vždy, keď sa otvorila časť vzdušného priestoru.

Prioritu mali najmä zraniteľné skupiny vrátane žien, detí a ľudí so zdravotnými problémami. Rezort zároveň naďalej varuje pred cestovaním do viacerých krajín Blízkeho východu.

(tasr, max, mja)

Minúta  |  

Costa: Rusko je jediným víťazom vojny na Blízkom východe

Rusko je zatiaľ jediným víťazom vojny na Blízkom východe, povedal v utorok predseda Rady EÚ Antonio Costa. Sloboda a ľudské práva sa však podľa neho nedajú dosiahnuť bombami. Chráni ich iba medzinárodné právo.

„Rusko získava nové zdroje na financovanie svojej vojny proti Ukrajine, keďže ceny energií rastú. Profituje z odklonu vojenských kapacít, ktoré by inak mohli byť vyslané na podporu Ukrajiny. A profituje zo zníženej pozornosti venovanej ukrajinskému frontu, keďže konflikt na Blízkom východe sa dostáva do centra pozornosti,“ zhodnotil.

Costa zdôraznil potrebu, aby Únia chránila medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý podľa neho teraz spochybňujú Spojené štáty, a aby sa všetky strany na Blízkom východe vrátili k rokovaciemu stolu.

„Musíme sa vyhnúť ďalšej eskalácii. Takáto cesta ohrozuje Blízky východ, Európu a aj ďalšie oblasti,“ uzavrel.

(reuters, max)

Minúta  |  

G7 zatiaľ neuvoľní ropné rezervy, čaká na ďalšiu analýzu

Ministri energetiky krajín skupiny G7 sa počas telefonického rokovania zdržali rozhodnutia o uvoľnení strategických ropných rezerv. Požiadali však Medzinárodnú energetickú agentúru (IEA), aby pripravila posúdenie situácie a scenáre možného zásahu na trhu.

IEA následne oznámila, že zvolá mimoriadne stretnutie členských štátov, na ktorom má situáciu detailne analyzovať.

Francúzsky minister financií Roland Lescure po rokovaní uviedol, že krajiny G7 sú pripravené prijať opatrenia na stabilizáciu trhu s energiami. Podľa neho požiadali IEA, aby pripravila scenáre pre prípadné uvoľnenie ropných rezerv, aby boli pripravení konať v prípade potreby.

Ceny ropy v utorok klesli približne o sedem percent po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna na Blízkom východe by sa mohla čoskoro skončiť. Predtým ceny ropy dosiahli viac ako trojročné maximum.

Európske vlády zároveň vyjadrujú obavy z možného opakovania energetickej krízy podobnej tej z roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu, keď prudký rast cien energií viedol k zatváraniu niektorých priemyselných podnikov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že Európa je pri fosílnych palivách vo veľkej miere závislá od dovozu, čo ju znevýhodňuje v porovnaní s inými regiónmi. Podľa údajov Európskej únie dováža blok viac ako 90 percent ropy a približne 80 percent zemného plynu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čestné ocenenie EÚ za zásluhy dostanú Zelenskyj aj Merkelová

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v Štrasburgu oznámila mená prvých laureátov novozaloženého Európskeho rádu za zásluhy. Ocenenie má byť uznaním prínosu jednotlivcov k európskej integrácii a k presadzovaniu a obrane európskych hodnôt.

Za významných členov Európskeho rádu za zásluhy menovali bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, bývalého poľského prezidenta a lídra Solidarity Lecha Wałęsu a prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

Čestnými členmi sa stali prezident Litvy Valdas Adamkus, bývalý poľský premiér a exšéf Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, bývalý prezident a premiér Portugalska Aníbal Cavaco Silva, bývalý prezident Fínska Sauli Niinistö, kardinál a štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, bývalá prezidentka Írska Mary Robinsonová, prezidentka Moldavska Maia Sanduová, bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana, bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.

Členmi Európskeho rádu za zásluhy sa stali aj šéfkuchár a zakladateľ organizácie World Central Kitchen José Andrés, basketbalista Giannis Antetokounmpo, právnik Marc Gjidara, lekárka Sandra Lejnieceová, právnička pre ľudské práva Oleksandra Matviichuková, bývalá eurokomisárka Viviane Redingová a členovia írskej skupiny U2.

Európsky parlament rozhodol o zavedení ocenenia minulý rok pri príležitosti 75. výročia Schumanovej deklarácie. Slávnostné odovzdanie cien sa uskutoční počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu v máji.

(max)

Minúta  |  

Aktuality: Prokuratúra zaistila pozemky firmy poslanca Ferenčáka

Poslanec Národnej rady SR za Hlas a primátor Kežmarku Ján Ferenčák čelí preverovaniu v trestnom konaní, v rámci ktorého Krajská prokuratúra v Prešove koncom februára vydala príkaz na zaistenie nehnuteľností rodinnej spoločnosti Jazuna. Informovali o tom Aktuality.sk.

Príkaz podľa portálu spočíva v zákaze nakladania s tromi stavebnými parcelami v lokalite Suchá Hora v Kežmarku. Pozemky vložil Ferenčák približne pred tromi rokmi do podnikania rodinnej firmy ako nepeňažný vklad.

V rozhodnutí prokuratúry sa spomína podozrivá osoba spojená s výkonom funkcie primátora Kežmarku, meno však dokument priamo neuvádza. Ferenčák reagoval, že sa k zaisteniu majetku nevie vyjadriť a hovorí o politickom tlaku.

Trestné konanie je vedené pre podozrenia z prijímania nenáležitej výhody a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Podľa dostupných informácií zatiaľ v prípade neobvinili konkrétnu osobu.

Minulý týždeň vykonali policajti z protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite procesný úkon na Mestskom úrade v Kežmarku. Zo stavebného úradu si odniesli viaceré dokumenty a spisy. Polícia zásah potvrdila, ďalšie informácie však neposkytla s odvolaním sa na prebiehajúce trestné konanie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.