Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin rokoval s Iránom. Pripravujú sa aj rozhovory o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin diskutoval o situácii na Blízkom východe s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Informáciu zverejnil Kremeľ bez bližších detailov o obsahu rozhovoru.

Medzitým sa pripravuje ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Podľa osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa by sa trojstranné rozhovory mohli uskutočniť už na budúci týždeň. Rokovania sprostredkováva Washington v snahe nájsť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine.

Witkoff tiež vyhlásil, že Rusko Iránu neposkytuje spravodajské informácie o pozíciách amerických jednotiek a zariadení na Blízkom východe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jednou z hlavných tém bude výmena vojnových zajatcov. Zároveň sa má diskutovať aj o možnosti stretnutia najvyšších predstaviteľov zúčastnených krajín. Zelenskyj zároveň potvrdil, že plánované rokovania boli odložené a uskutočnia sa pravdepodobne až na budúci týždeň.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nové eurofondy majú posilniť regionálnu konkurencieschopnosť

Eurofondy v novom programovom období 2028 až 2034 by sa mali viac zamerať na podporu konkurencieschopnosti a moderných inovácií v regiónoch. Po stretnutí so zástupcami podnikateľského sektora to uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nominant Smeru). Diskusia bola súčasťou prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu 2028+.

Podľa ministra chce rezort pri príprave nového programového obdobia zmeniť prístup k eurofondom a poučiť sa z chýb minulosti. Cieľom je nastaviť systém tak, aby európske zdroje skutočne podporovali hospodársky rast, podnikateľské prostredie a inovácie v slovenských regiónoch. Jednou z hlavných priorít má byť zjednodušenie systému čerpania eurofondov.

„Chceme viesť otvorenú diskusiu s podnikateľmi, samosprávami aj s odbornou verejnosťou,“ zdôraznil a dodal, že podnikatelia by mali byť priamymi partnermi pri tvorbe nového programového obdobia, keďže najlepšie poznajú bariéry aj investičné príležitosti v hospodárstve.

Splnomocnenec vlády pre Národný a regionálny partnerský plán Ladislav Šimko upozornil, že príprava zdrojov a projektov do roku 2034 bude náročná. Nové programové obdobie bude spojené aj s takzvaným superfondom a môže si vyžiadať viaceré reformy.

Podľa Šimka bude cieľom zúžiť počet priorít a sústrediť sa na kľúčové investičné potreby Slovenska vrátane podpory podnikateľského sektora.

Zástupcovia podnikateľských organizácií zároveň zdôraznili potrebu zamerať eurofondy na priority slovenského hospodárstva a priemyslu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Parlament vyzval Orbána, aby blokoval vstup Ukrajiny do EÚ

Maďarské Národné zhromaždenie prijalo rezolúciu, ktorá vyzýva vládu premiéra Viktora Orbána, aby blokovala vstup Ukrajiny do Európskej únie, informuje portál Echo24. Dokument podporilo 142 poslancov, proti bolo 28 a štyria sa zdržali. Oznámil to hovorca vlády Zoltán Kovács.

Podľa rezolúcie by prijatie Ukrajiny do EÚ mohlo predstavovať bezpečnostné riziko, keďže krajina je vo vojnovom stave a jej členstvo by podľa autorov rezolúcie mohlo zatiahnuť Úniu do konfliktu s Ruskom. Poslanci zároveň upozornili na finančné náklady podpory Kyjeva.

Európska únia už podľa nich poskytla Ukrajine pomoc vo výške približne 193 miliárd eur a zvažuje ďalšie pôžičky.

Dokument tiež varuje, že podiel Ukrajiny na budúcom sedemročnom rozpočte EÚ by mohol presiahnuť 360 miliárd eur. Parlament vyzýva maďarskú vládu, aby podporovala mierové riešenia a odmietla zasielanie peňazí alebo zbraní na Ukrajinu. Súčasne by mala brániť snahám, aby sa Európska únia transformovala na vojenskú alianciu.

(mja)

Minúta  |  

Slovensko dokončuje repatriácie z Blízkeho východu

Slovensko dokončuje repatriáciu občanov, ktorí uviazli v regióne Blízkeho východu a Perzského zálivu. Ministerstvo zahraničných vecí eviduje už len posledné desiatky Slovákov, ktorí majú záujem o evakuáciu. Zvyšok občanov sa rozhodol v regióne zostať alebo postupne využíva obnovené komerčné letecké spojenia.

Od začiatku krízovej situácie slovenská diplomacia spolu s rezortmi obrany a vnútra zorganizovala 16 evakuačných letov. Do bezpečia sa podarilo dostať 634 Slovákov a viac ako 150 občanov z ďalších 31 krajín. Posledné dva repatriačné lety majú podľa ministerstva pristáť v Bratislave v utorok a stredu s cestujúcimi z Dubaja.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že bezpečnostná situácia v regióne sa menila prakticky každý deň, preto bolo potrebné reagovať rýchlo vždy, keď sa otvorila časť vzdušného priestoru.

Prioritu mali najmä zraniteľné skupiny vrátane žien, detí a ľudí so zdravotnými problémami. Rezort zároveň naďalej varuje pred cestovaním do viacerých krajín Blízkeho východu.

(tasr, max, mja)

Minúta  |  

Costa: Rusko je jediným víťazom vojny na Blízkom východe

Rusko je zatiaľ jediným víťazom vojny na Blízkom východe, povedal v utorok predseda Rady EÚ Antonio Costa. Sloboda a ľudské práva sa však podľa neho nedajú dosiahnuť bombami. Chráni ich iba medzinárodné právo.

„Rusko získava nové zdroje na financovanie svojej vojny proti Ukrajine, keďže ceny energií rastú. Profituje z odklonu vojenských kapacít, ktoré by inak mohli byť vyslané na podporu Ukrajiny. A profituje zo zníženej pozornosti venovanej ukrajinskému frontu, keďže konflikt na Blízkom východe sa dostáva do centra pozornosti,“ zhodnotil.

Costa zdôraznil potrebu, aby Únia chránila medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý podľa neho teraz spochybňujú Spojené štáty, a aby sa všetky strany na Blízkom východe vrátili k rokovaciemu stolu.

„Musíme sa vyhnúť ďalšej eskalácii. Takáto cesta ohrozuje Blízky východ, Európu a aj ďalšie oblasti,“ uzavrel.

(reuters, max)

Minúta  |  

G7 zatiaľ neuvoľní ropné rezervy, čaká na ďalšiu analýzu

Ministri energetiky krajín skupiny G7 sa počas telefonického rokovania zdržali rozhodnutia o uvoľnení strategických ropných rezerv. Požiadali však Medzinárodnú energetickú agentúru (IEA), aby pripravila posúdenie situácie a scenáre možného zásahu na trhu.

IEA následne oznámila, že zvolá mimoriadne stretnutie členských štátov, na ktorom má situáciu detailne analyzovať.

Francúzsky minister financií Roland Lescure po rokovaní uviedol, že krajiny G7 sú pripravené prijať opatrenia na stabilizáciu trhu s energiami. Podľa neho požiadali IEA, aby pripravila scenáre pre prípadné uvoľnenie ropných rezerv, aby boli pripravení konať v prípade potreby.

Ceny ropy v utorok klesli približne o sedem percent po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna na Blízkom východe by sa mohla čoskoro skončiť. Predtým ceny ropy dosiahli viac ako trojročné maximum.

Európske vlády zároveň vyjadrujú obavy z možného opakovania energetickej krízy podobnej tej z roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu, keď prudký rast cien energií viedol k zatváraniu niektorých priemyselných podnikov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že Európa je pri fosílnych palivách vo veľkej miere závislá od dovozu, čo ju znevýhodňuje v porovnaní s inými regiónmi. Podľa údajov Európskej únie dováža blok viac ako 90 percent ropy a približne 80 percent zemného plynu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.