Preskočiť na obsah
  |  

Raketa Starship od SpaceX mešká a ohrozuje návrat na Mesiac

Vývoj lunárnej rakety Starship od spoločnosti SpaceX má podľa správy generálneho inšpektora NASA najmenej dvojročné meškanie. NASA vybrala Starship ako modul na pristátie astronautov na Mesiaci v roku 2021, no projekt stále čelí viacerým technickým výzvam.

Americká vesmírna agentúra minulý mesiac rozšírila program Artemis o ďalšiu testovaciu misiu a priznala, že jej dodávatelia zápasia s technickými problémami. Program má za cieľ vrátiť ľudí na Mesiac po viac než polstoročí.

Podľa súčasných plánov by SpaceX mala uskutočniť prvé pristátia astronautov na Mesiaci v roku 2028 v rámci dvoch misií. Neskôr by podobné lety mala zabezpečiť aj spoločnosť Blue Origin, ktorú vlastní Jeff Bezos.

NASA zatiaľ ponecháva rok 2028 ako cieľový termín. Generálny inšpektor však upozorňuje, že rozsah vývoja a zostávajúcich testov môže tento harmonogram ešte posunúť.

(reuters, mja)

  |  

Z Krupiny hlásia výbuch v byte, zasahujú všetky zložky

Záchranné zložky privolali krátko pred desiatou hodinou dopoludnia do Krupiny, kde došlo k výbuchu v jednom z bytov v bytovom dome na ulici Fraňa Kráľa. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Júlia Zeleňáková spresnila, že výbuch spôsobený plynom nastal v byte na prvom poschodí.

Pri výbuchu utrpela popáleniny jedna osoba. Po poskytnutí prvej prednemocničnej pomoci ju hasiči transportovali vrtuľníkom do nemocnice. Ostatní obyvatelia bytového domu zranení neboli.

Na miesto prišla aj havarijná služba Slovenského plynárenského priemyslu, ktorá vykonala kontrolné merania. Privolali tiež statika, ktorý má posúdiť stav a statiku poškodenej budovy.

Podľa polície výbuch poškodil samotný bytový dom aj zaparkované vozidlo v jeho blízkosti. Okolie miesta udalosti polícia zabezpečila.

V súvislosti s incidentom začali orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie pre podozrenie z poškodzovania cudzej veci. Presná príčina výbuchu je predmetom ďalšieho vyšetrovania a znaleckého skúmania.

(tasr, max)

  |  

Austrália udelila azyl piatim iránskym futbalistkám

Austrália udelila humanitárne víza piatim hráčkam iránskej ženskej futbalovej reprezentácie, ktoré požiadali o azyl po tom, ako sa obávali návratu do vlasti. Dôvodom je ich odmietnutie spievať iránsku hymnu pred zápasom Ázijského pohára, za čo ich iránske štátne médiá označili za „vojnové zradkyne“.

Premiér Anthony Albanese oznámil, že futbalistky sú v Austrálii v bezpečí a nachádzajú sa na utajenom mieste pod ochranou polície.

Podľa vlády s nimi Austrália viedla niekoľko dní tajné rokovania a útek bol pre ne veľmi ťažkým rozhodnutím. Pomoc je podľa Canberry dostupná aj ďalším členkám tímu, je však na nich, či ju prijmú.

Situáciu komentoval aj americký prezident Donald Trump, ktorý Austráliu najprv kritizoval a ponúkol, že hráčky prijmú Spojené štáty. Neskôr po telefonáte s Albanesom krok Austrálie ocenil.

Iránsky tím je v Austrálii na Ázijskom pohári. Obavy o bezpečnosť hráčok sa objavili po tom, ako ich v Iráne ostro kritizovali za tichý protest pred prvým zápasom turnaja.

(reuters, lud)

  |  

Horalkový paragraf sa osvedčil, Žilinka ukázal štatistiky

Opakované drobné krádeže tvoria výraznú časť trestných činov krádeže evidovaných v prvých mesiacoch roka 2026. Upozornil na to generálny prokurátor Maroš Žilinka, podľa ktorého predchádzajúce priestupkové konania pri takýchto deliktoch neplnili výchovný ani odstrašujúci účel.

V januári 2026 obvinili pre trestný čin krádeže celkovo 605 osôb. Z toho v 322 prípadoch išlo o takzvané horalkové krádeže, teda opakované drobné krádeže, čo predstavuje 53 percent všetkých obvinených. V januári obžalovali 481 osôb, pričom 247 z nich čelilo obžalobe práve za tieto drobné krádeže. Podiel tak dosiahol 51 percent.

Podobná situácia bola aj vo februári. Pre trestný čin krádeže skončilo s obvinením 623 osôb, pričom 322 prípadov tvorili takzvané horalkové krádeže, čo predstavuje 52 percent. Obžalovali 436 osôb, z toho 218 v súvislosti s týmito drobnými krádežami, teda približne polovica prípadov.

Žilinka podotkol, že tieto údaje potvrdzujú, že predchádzajúce priestupkové postihy pri opakovaných drobných majetkových deliktoch „neplnili výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel“.

Pripomenul, že novela Trestného zákona, ktorá doplnila trestný čin krádeže o takzvané horalkové krádeže, nadobudla účinnosť 27. decembra minulého roka.

(tasr, max)

  |  

Voľby v Bratislave: kandidatúru ohlásil aj Miroslav Heredoš

Na post primátora Bratislavy chce v jesenných komunálnych voľbách kandidovať predseda občianskeho združenia Voľná zóna Miroslav Heredoš. Kandidovať plánuje ako nezávislý a svoju kandidatúru oznámil vo videu na sociálnej sieti. V komunálnych voľbách v roku 2022 skončil v súboji o primátorské kreslo na treťom mieste.

Heredoš uviedol, že sa rozhodol kandidovať, pretože podľa neho sa Bratislava počas ôsmich rokov pod vedením primátora Matúša Valla vzdialila občanom. Tvrdí, že mesto by malo viac slúžiť rezidentom a tí by mali cítiť výhody vyplývajúce z trvalého pobytu v hlavnom meste.

Medzi jeho priority patrí reforma celomestskej parkovacej politiky PAAS. Navrhuje napríklad celoročné bezplatné parkovanie pre rezidentov v ich mestskej časti a odpustenie pokút či zastavenie pokutovania v niektorých exponovaných lokalitách, napríklad pri nemocniciach.

Vo verejnej doprave chce presadiť zníženie ceny ročného predplatného lístka na úroveň Prahy, teda na 149 eur, a obnoviť 15-minútový cestovný lístok. Zároveň navrhuje odstrániť cyklochodník na Vajanského nábreží a obnoviť pôvodnú podobu komunikácie.

Kandidovať plánuje aj súčasný primátor Matúš Vallo, ktorého podporuje koalícia Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati. Kandidatúru oznámili aj Martin Winkler a Dana Čahojová.

(tasr, max)

  |  

Nemecké obchody čakajú slabšie nákupy aj vyššie ceny

Nálada v nemeckom maloobchode sa vo februári zhoršila. Index Ifo obchodnej klímy klesol na mínus 27,7 bodu z januárových mínus 24,1, pričom obchodníci horšie hodnotili najmä svoju aktuálnu situáciu.

Slabé zostali aj ich očakávania na najbližšie mesiace. Podľa experta Ifo Patricka Höppnera vstúpil sektor do nového roka opatrne. Varuje, že ak budú geopolitické riziká pretrvávať a energie zdražejú, môže to ešte viac oslabiť spotrebiteľskú náladu a dodatočne zaťažiť predajcov.

Vo februári sa nálada zhoršila vo viacerých segmentoch, najmä v predaji nábytku a oblečenia. Mierne zlepšenie, naopak, hlásili potravinári a autosalóny. Firmy pritom odpovedali ešte pred vyhrotením konfliktu v Iráne na konci mesiaca.

Celkovo zostáva obchod podľa Ifo v horšej kondícii než iné časti ekonomiky: veľkoobchod aj maloobchod hodnotia svoju súčasnú situáciu aj budúcnosť pesimistickejšie než priemysel, služby či stavebníctvo.

O niečo viac maloobchodníkov plánuje v najbližších mesiacoch zvyšovať ceny, výraznejšie najmä predajcovia nábytku a potravín. Zároveň obchod skôr ruší pracovné miesta, než by naberal nových ľudí, čo mierne uvoľnilo aj tlak z nedostatku pracovníkov.

(lud)