Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko preverí ukrajinskú zásielku miliónov a zlata

Maďarský parlament schválil návrh, podľa ktorého prípad zaistenej zásielky ukrajinskej hotovosti a zlata prešetrí Národný úrad pre dane a clá (NAV). Za návrh, ktorý predložil šéf parlamentnej frakcie Fideszu Máté Kocsis, hlasovalo 124 poslancov, proti bolo 28 a deväť sa zdržalo.

Vyšetrovanie má trvať 60 dní a jeho cieľom je objasniť pôvod, účel aj konečné miesto určenia zaisteného majetku. Ide o približne 35 miliónov eur, 40 miliónov dolárov v hotovosti a deväť kilogramových zlatých tehál. Počas preverovania zostanú peniaze aj zlato v úschove úradu.

Zásielku zadržali minulý týždeň príslušníci maďarského protiteroristického centra TEK na diaľnici M0 v dvoch obrnených vozidlách na prepravu hotovosti. Ukrajinských občanov, ktorí ju prevážali, úrady následne prepustili a vyhostili.

Incident vyvolal diplomatické napätie medzi Budapešťou a Kyjevom, ktoré sa v posledných mesiacoch zhoršilo aj v súvislosti so sporom o dodávky ruskej ropy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Poslanec KDH Jozef Hajko zvažuje odchod z parlamentu

Poslanec KDH Jozef Hajko zvažuje odchod z parlamentu aj z aktívnej politiky. Pre portál 360tka povedal, že rozhodnutie môže padnúť veľmi rýchlo, keďže podľa jeho slov nevidí riešenie súčasnej situácie v hnutí.

V rozhovore kritizoval fungovanie KDH aj jeho vedenie. Hnutie sa podľa neho príliš sústredilo na hodnotové otázky a zanedbalo témy, ktoré trápia ľudí v každodennom živote. Zároveň sa mu podľa Hajka nepodarilo jasne odlíšiť od politiky premiéra Roberta Fica.

Za súčasný stav viní predsedu Milana Majerského, ktorému vyčíta nedostatok vízie a kumulovanie viacerých funkcií. Podľa poslanca malo KDH uvažovať o zmene predsedu ešte pred voľbami.

Hajko tiež kritizoval postup hnutia pri schvaľovaní zmien ústavy, keď hlasovalo spolu so Smerom. Hoci s obsahom novely súhlasí, domnieva sa, že takýto krok mohol nepriamo legitimizovať politiku Roberta Fica.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina vyslala vojenských expertov na Blízky východ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina vyslala odborníkov na protivzdušnú obranu do Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Podľa Kyjeva ide o reakciu na nedávne vzdušné útoky Iránu na tieto krajiny.

Ukrajinskí špecialisti boli podľa prezidentovho komunikačného poradcu nasadení aj na americkej vojenskej základni v Jordánsku. Podrobnosti o ich úlohách alebo počte však zatiaľ neboli zverejnené.

Zelenskyj zároveň oznámil, že ukrajinská armáda zasiahla ruský závod na výrobu rakiet v Brianskej oblasti. Podľa jeho slov išlo o podnik, ktorý vyrábal riadiace systémy pre rôzne typy rakiet používaných ruskou armádou. Operácia bola podľa Kyjeva zameraná na oslabenie ruských vojenských kapacít.

Ruské úrady útok potvrdili. Gubernátor Brianskej oblasti Alexander Bogomaz uviedol, že raketový zásah spôsobil obete aj zranených, bližšie údaje však nezverejnil.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Veľká Británia prijala definíciu „nenávisti voči moslimom“

Britská vláda prijala novú odporúčaciu definíciu nepriateľstva voči moslimom, ktorá má pomôcť úradom lepšie identifikovať a riešiť útoky a zneužívanie namierené proti tejto komunite. Ide o súčasť snahy objasniť, ako by mali inštitúcie reagovať na rastúci počet takýchto incidentov.

Podľa údajov za rok končiaci sa v marci 2025 v Anglicku a Walese zaznamenali takmer 4 500 trestných činov z nenávisti zameraných na moslimov. Predstavujú takmer polovicu všetkých nábožensky motivovaných trestných činov. Do štatistík sú započítané aj prípady, keď obete mylne považovali za moslimov.

Nová definícia nie je právne záväzná. Zahŕňa prejavy správania ako násilie, vandalizmus, obťažovanie, zastrašovanie alebo predsudky voči moslimom či ľuďom vnímaným ako moslimovia.

Britská vláda poznamenala, že cieľom opatrenia je pomôcť chrániť ľudí pred nepriateľským správaním, ktoré má zastrašovať alebo rozdeľovať spoločnosť. Zároveň zdôraznila, že právo na slobodu prejavu zostáva zachované a zákonná kritika náboženských presvedčení vrátane islamu je naďalej chránená.

Niektorí opoziční poslanci však varovali, že definícia môže rozmazávať hranicu medzi legitímnou kritikou náboženstva a nezákonnými nenávistnými prejavmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin rokoval s Iránom. Pripravujú sa aj rozhovory o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin diskutoval o situácii na Blízkom východe s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Informáciu zverejnil Kremeľ bez bližších detailov o obsahu rozhovoru.

Medzitým sa pripravuje ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Podľa osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa by sa trojstranné rozhovory mohli uskutočniť už na budúci týždeň. Rokovania sprostredkováva Washington v snahe nájsť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine.

Witkoff tiež vyhlásil, že Rusko Iránu neposkytuje spravodajské informácie o pozíciách amerických jednotiek a zariadení na Blízkom východe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jednou z hlavných tém bude výmena vojnových zajatcov. Zároveň sa má diskutovať aj o možnosti stretnutia najvyšších predstaviteľov zúčastnených krajín. Zelenskyj zároveň potvrdil, že plánované rokovania boli odložené a uskutočnia sa pravdepodobne až na budúci týždeň.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nové eurofondy majú posilniť regionálnu konkurencieschopnosť

Eurofondy v novom programovom období 2028 až 2034 by sa mali viac zamerať na podporu konkurencieschopnosti a moderných inovácií v regiónoch. Po stretnutí so zástupcami podnikateľského sektora to uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nominant Smeru). Diskusia bola súčasťou prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu 2028+.

Podľa ministra chce rezort pri príprave nového programového obdobia zmeniť prístup k eurofondom a poučiť sa z chýb minulosti. Cieľom je nastaviť systém tak, aby európske zdroje skutočne podporovali hospodársky rast, podnikateľské prostredie a inovácie v slovenských regiónoch. Jednou z hlavných priorít má byť zjednodušenie systému čerpania eurofondov.

„Chceme viesť otvorenú diskusiu s podnikateľmi, samosprávami aj s odbornou verejnosťou,“ zdôraznil a dodal, že podnikatelia by mali byť priamymi partnermi pri tvorbe nového programového obdobia, keďže najlepšie poznajú bariéry aj investičné príležitosti v hospodárstve.

Splnomocnenec vlády pre Národný a regionálny partnerský plán Ladislav Šimko upozornil, že príprava zdrojov a projektov do roku 2034 bude náročná. Nové programové obdobie bude spojené aj s takzvaným superfondom a môže si vyžiadať viaceré reformy.

Podľa Šimka bude cieľom zúžiť počet priorít a sústrediť sa na kľúčové investičné potreby Slovenska vrátane podpory podnikateľského sektora.

Zástupcovia podnikateľských organizácií zároveň zdôraznili potrebu zamerať eurofondy na priority slovenského hospodárstva a priemyslu.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.