Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v SR: Moskva chce dodávať cez Družbu

Moskva je pripravená plniť si svoje záväzky a po odblokovaní ropovodu Družba pokračovať v dodávkach ropy na Slovensko. V rozhovore pre agentúru TASS to povedal ruský veľvyslanec v SR Sergej Andrejev

„Dodávky ropy na Slovensko cez Družbu blokujú ukrajinské úrady. Rusko s touto situáciou nemá nič spoločné, naša pozícia je slovenským úradom známa: Rusko je pripravené plniť si svoje záväzky a pokračovať v dodávkach cez ropovod, keď bude odblokovaný,“ vyhlásil Andrejev.

Ropa z Ruska neprúdi cez Družbu do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Dôvodom je podľa Ukrajiny ruský útok na zariadenie ropovodu v meste Brody v Ľvovskej oblasti. Predsedovia vlád Maďarska Viktor Orbán a Slovenska Robert Fico podozrievajú Kyjev z politického vydierania a zo zasahovania do predvolebnej kampane v Maďarsku.

„Ruská strana sa nezúčastňuje na diskusii o tejto téme medzi slovenskými a ukrajinskými úradmi. Pre Slovensko neexistujú žiadne alternatívne trasy dodávok ropy, ktoré by boli porovnateľné s Družbou z hľadiska ziskovosti a efektívnosti,“ konštatoval Andrejev.

Doplnil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „zrejme niečo skrýva“, súdiac podľa jeho rozhodnutia nepovoliť inšpekciu ropovodu.

Slovensko môže podľa Andrejeva pre spor o Družbu prestať podporovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. Andrejev tiež tvrdí, že Slovensko prejavilo ochotu hostiť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine na svojom území, no v praxi sa o takejto možnosti nikdy nediskutovalo.

(tass, tasr, est)

Minúta  |  

Dron zasiahol americké diplomatické centrum v Bagdade

Bezpilotné lietadlo zasiahlo areál amerického diplomatického centra pri bagdadskom letisku neďaleko strážnej veže. Podľa interného hlásenia amerického ministerstva zahraničia ľudí v objekte vyzvali, aby sa okamžite ukryli, no incident si nevyžiadal žiadne zranenia.

Podľa Washington Post útočníci vyslali na komplex šesť dronov, pričom päť z nich sa podarilo zostreliť. Za útokom môže stáť skupina Islamic Resistance in Iraq, ktorá združuje iránom podporované ozbrojené frakcie.

Iracké ministerstvo obrany útoky v okolí vojenských základní odsúdilo a prisľúbilo zásah proti zodpovedným aktérom.

K incidentu dochádza uprostred širšieho konfliktu. Spojené štáty a Izrael v posledných dňoch podnikli podľa Pentagónu najintenzívnejšie nálety na Irán od začiatku vojny.

Teherán reaguje útokmi na americké základne v Katare, Iraku či Spojených arabských emirátoch a varuje, že môže zastaviť export ropy z Perzského zálivu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vedci testujú rohovku z rybích šupín ako lacnú alternatívu

Výskumníci z Univerzity v Granade v Španielsku vyvinuli umelú rohovku vyrobenú zo šupín rýb, ktoré bežne predávajú na trhoch. Nová technológia by mohla v budúcnosti predstavovať lacnejšiu alternatívu k transplantáciám rohovky od darcov pri závažných očných ochoreniach.

Rohovka je priehľadná predná vrstva oka, ktorá sa pri vážnom poškodení ťažko regeneruje. Nemá totiž krvné cievy a jej schopnosť obnovy je obmedzená. Pri vážnych ochoreniach preto často využívajú transplantácie rohovky od darcov, ktoré sú však limitované nedostatkom orgánov a dlhými čakacími zoznamami.

Výskumníci z univerzitnej skupiny tkanivového inžinierstva a biomedicínskeho ústavu ibs.Granada podotkli, že implantáty vyrobené z rybích šupín sú vysoko biokompatibilné, priehľadné a zároveň odolné.

Podľa profesorky histológie Ingrid Garzonovej je výhodou materiálu aj dostupnosť. Keďže pochádza z bežne dostupných rýb, výroba by mohla byť lacnejšia a zároveň by mohla podporiť miestny rybársky priemysel.

Technológia je však zatiaľ vo fáze výskumu. Laboratórne testy a pokusy na zvieratách priniesli podľa vedcov dobré výsledky, no pred prípadným použitím pre ľudí bude potrebné ďalšie testovanie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Irán ponesie dôsledky, ak zamínoval Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump varoval Irán pred vážnymi vojenskými dôsledkami v prípade, že do Hormuzského prielivu umiestnil míny. Jeho vyjadrenia prišli po tom, ako televízia CNN s odvolaním sa na dva zdroje informovala, že Teherán túto kľúčovú trasu zamínoval.

Podľa zdrojov stanice CNN nie je mínovanie zatiaľ rozsiahle a v posledných dňoch Irán do prielivu umiestnil len niekoľko desiatok mín. Jeden zo zdrojov však uviedol, že tento počet by mohol narásť až na niekoľko stoviek.

Iránske Revolučné gardy, ktoré v súčasnosti spolu s iránskym námorníctvom Hormuzský prieliv kontrolujú, sú podľa CNN schopné nasadiť do úžiny mínonosky, lode naložené výbušninami a pobrežné raketové batérie.

„Ak Irán umiestnil nejaké míny v Hormuzskom prielive, a nemáme žiadne správy o tom, že tak urobil, chceme, aby ich OKAMŽITE odstránil! Ak tam z akéhokoľvek dôvodu umiestnil míny a nebudú ihneď odstránené, budú vojenské dôsledky pre Irán na úrovni, akú doteraz nezažili. Ak naopak odstránia to, čo tam mohlo byť umiestnené, bude to obrovský krok správnym smerom,“ vyhlásil Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Využívame rovnaké technologické a raketové kapacity, ktoré nasadzujeme proti pašerákom drog, aby sme natrvalo eliminovali akékoľvek lode, ktoré sa pokúsia zamínovať Hormuzský prieliv,“ dodal prezident USA. Potvrdil zároveň, že v priebehu uplynulých pár hodín Washington „zasiahol a úplne zničil desať neaktívnych mínonosiek“.

Revolučné gardy v Iráne už predtým varovali, že napadnú akúkoľvek loď prechádzajúcu prielivom. Úžina je od začiatku vojny fakticky uzavretá a zdroje CNN ju opísali ako „údolie smrti“ vzhľadom na riziká spojené s prechodom cez ňu.

Horzmuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a je kľúčovou trasou, cez ktorú bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy, vysvetľuje CNN.

(tasr, cnn, afp, im)

Minúta  |  

Slovensko hrozí blokovaním predĺženia sankcií EÚ voči Rusku

Slovensko pohrozilo zablokovaním predĺženia sankcií Európskej únie voči viac než 2 600 ruským jednotlivcom a subjektom o ďalších šesť mesiacov, uviedli v utorok pre portál EUobserver traja diplomati EÚ. Ich platnosť vyprší v nedeľu 15. marca.

Podľa diplomatov Bratislava podmieňuje súhlas s predĺžením sankcií vyradením dvoch osôb – Michaila Fridmana a Ališera Usmanova – zo sankčného zoznamu. Informáciu priniesla aj stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

„Slovenská diplomacia môže potvrdiť, že je aktívnym účastníkom diskusií v rámci Európskej únie o všetkých sankčných otázkach vrátane aktuálnej revízie sankcií, pričom sa podobne ako všetky členské štáty riadi predovšetkým svojimi národnými záujmami. Rokovania o predĺžení sankcií naďalej pokračujú a Slovenská republika posudzuje všetky aspekty,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí v reakcii na zverejnené informácie.

„Slovensko chce zo zoznamu vyradiť niektoré osoby a Maďarsko ich podporuje,“ uviedol jeden z diplomatov EÚ. Ďalší dodal, že podobná situácia sa opakuje pri každom predlžovaní sankcií.

Veľvyslanci členských štátov pri EÚ mali o predĺžení reštriktívnych opatrení úvodnú diskusiu 3. marca, ďalšie rokovanie by sa malo uskutočniť v stredu.

Sankcie, ktoré sa musia obnovovať každých šesť mesiacov, prestanú platiť, ak sa členské štáty na ich predĺžení do 15. marca nedohodnú jednomyseľne. EÚ ich uvalila na osoby a subjekty, ktoré podľa nej nesú zodpovednosť za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

(tasr, im)

Minúta  |  

USA požiadali Izrael, aby zastavil útoky na ropné zariadenia Iránu

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v pondelok požiadala Izrael, aby zastavil útoky na energetickú infraštruktúru Iránu, najmä na ropné zariadenia. V utorok túto informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na tri zdroje.

Intenzívne izraelské útoky na ropné zariadenie v noci na nedeľu zahalili Teherán toxickým čiernym dymom, ktorý po zmiešaní z dažďovými mrakmi vyvolal kyslé dažde. Iránsky Červený polmesiac varoval, že do ovzdušia sa uvoľnilo množstvo toxických uhľovodíkov, oxidov síry a dusíka.

Podľa jedného zo zdrojov americká vláda uviedla tri dôvody pre svoju žiadosť. Takéto útoky podľa Washingtonu poškodzujú iránsku verejnosť, ktorej veľká časť je proti teokratickému režimu. Americký prezident Donald Trump sa tiež chce po vojne zamerať na spoluprácu s iránskym ropným sektorom podobne ako v prípade Venezuely. Útoky by zároveň mohli vyvolať masívne iránske odvetné údery na energetickú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu.

Zdroj oboznámený s podrobnosťami uviedol, že Trump považuje útoky na iránske energetické a ropné zariadenia za „krajnú možnosť“, ku ktorej by mali USA pristúpiť len v prípade, ak Irán úmyselne zaútočí na ropné zariadenia v Perzskom zálive.

V utorok sa od izraelských útokov dištancoval americký minister obrany Pete Hegseth a povedal, že USA nezaútočili na ciele tohto druhu.

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.