Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália ukryla iránske futbalistky, niektoré však cúvli

Austrália pomohla ďalším dvom členkám iránskej ženskej futbalovej výpravy uniknúť dozoru a požiadať o azyl. Jedna z nich si to však neskôr rozmyslela a rozhodla sa vrátiť do Iránu.

Podľa austrálskeho ministra vnútra Tonyho Burkea úrady rešpektovali jej rozhodnutie, no z bezpečnostných dôvodov museli ostatné hráčky premiestniť na utajené miesto po tom, čo iránske veľvyslanectvo získalo informácie o ich polohe.

Napätie okolo tímu vzrástlo, keď iránska štátna televízia označila hráčky za „vojnové zradkyne“ za to, že počas zápasu Ázijského pohára v Austrálii nespievali hymnu.

Azyl už predtým získalo päť hráčok. Ďalšie členky výpravy sa napokon rozhodli vrátiť domov, hoci podľa Burkea dostali možnosť rozhodnúť sa bez nátlaku.

Niektoré futbalistky sa zaujímali aj o možnosť dostať z Iránu svojich príbuzných. Práve obavy o rodiny sa podľa všetkého stali jedným z dôležitých faktorov ich rozhodovania.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pripravuje sa údajne najväčšie uvoľnenie ropných rezerv

Ceny ropy v stredu klesli po správach, že Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zvažuje najväčšie uvoľnenie strategických ropných rezerv vo svojej histórii.

IEA údajne zvažuje uvoľnenie ešte väčších zásob, než bolo 182 miliónov barelov počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu, informoval portál WSJ s odvolaním sa na úradníkov oboznámených s touto záležitosťou.

Opatrenie by malo zmierniť možné výpadky dodávok spôsobené vojnou medzi USA, Izraelom a Iránom. Ropa Brent klesla na približne 86,90 dolára za barel a americká WTI na 83 dolárov.

Trhy zostávajú mimoriadne volatilné. V pondelok cena WTI vyskočila nad 119 dolárov, najviac od roku 2022, no o deň neskôr zaznamenala najprudší pokles za posledné dva roky. Investorov ovplyvnili aj vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý naznačil možné rýchle ukončenie konfliktu.

Analytici však upozorňujú, že samotné rezervy nemusia stačiť, ak sa výpadky dodávok z Perzského zálivu prehĺbia. Konflikt znižuje export ropy z regiónu približne o 15 miliónov barelov denne a niektoré scenáre počítajú s cenou až 150 dolárov za barel.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Správa Synody: ženám nič nebráni prevziať vedúce úlohy v cirkvi

Študijná skupina č. 5, zriadená v rámci Synody o synodalite, odovzdala záverečnú správu, v ktorej vyzýva na širšie uznanie žien v Katolíckej cirkvi a na otvorenie nových oblastí zodpovednosti.

Dokument tvrdí, že ženské pohlavie nijako nebráni tomu, aby žena prevzala vedúcu úlohu v Cirkvi, informuje TK KBS.

Zároveň však zdôrazňuje, že nestačí hovoriť iba o funkciách – najprv je potrebná hlbšia zmena mentality, ktorá prekoná klerikalizmus, šovinizmus aj stereotypy spájajúce ženy len s poslušnosťou, nežnosťou a rodinnou sférou.

Správa upozorňuje, že mnohé ženy sa v Cirkvi stále necítia plnohodnotne prijaté, čo sa podľa dostupných zistení prejavuje aj v odchode časti veriacich a poklese ženských rehoľných povolaní.

Skupina preto odporúča väčšiu citlivosť v jazyku kázní, katechéz aj oficiálnych dokumentov a zároveň podporuje širšie zapájanie žien do vedenia cirkevných štruktúr vrátane kúrie. Téma ženského diakonátu sa však v správe zámerne neotvára.

(mja)

Minúta  |  

Reuters: Chameneího nástupca mlčí, moc získava armáda

Nového najvyššieho vodcu – Modžtabú Chameneího, syna nedávno zabitého ajatolláha Alího Chameneího, presadili podľa viacerých zdrojov Revolučné gardy. Považujú ho za poddajnejšiu verziu jeho otca, ktorá by podporovala ich tvrdú politiku a ignorovala obavy pragmatikov.

Obavy z agresívnejšieho postoja voči zahraničiu a prísnejšej represie doma povzbudzuje aj fakt, že ani dva dni po zvolení nevystúpil nový vodca s prejavom. Hlavné mesto Teherán čelí masívnemu bombardovaniu a viac ako 1 300 civilistov zahynulo v dôsledku americko-izraelských útokov.

Niektorí iránski predstavitelia dokonca varujú, že krajina sa môže postupne zmeniť na štát riadený armádou. Chameneího vymenovanie mali pôvodne oznámiť v nedeľu ráno, ale pre pretrvávajúcu opozíciu voči jeho voľbe sa tak stalo až neskoro večer, uviedlo päť zdrojov.

Objavili sa aj správy, že Modžtabá Chameneí mohol byť zranený pri nedávnych náletoch, alebo mlčí pre obavy o vlastnú bezpečnosť po zavraždení jeho otca 28. februára.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina môže dostať miliardy aj bez súhlasu Fica s Orbánom

Ukrajina by mala získať finančnú podporu od krajín EÚ na pokračovanie vojny s Ruskom aj v prípade, že Maďarsko a Slovensko zablokujú plánovanú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.

Diplomati EÚ informovali web Politico, že pobaltské a severské štáty pripravujú alternatívny plán, ktorý by Kyjevu poskytol približne 30 miliárd eur vo forme bilaterálnych úverov. Takýto mechanizmus by nevyžadoval súhlas všetkých členských krajín.

Brusel sa však stále snaží presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica, aby podporili spoločnú európsku pôžičku, ktorá má pokryť veľkú časť finančných potrieb Ukrajiny až do roku 2027.

Orbán svoju podporu stiahol po poškodení ropovodu Družba, ktorý vedie cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko.

Situáciu komplikuje aj maďarská predvolebná kampaň, v ktorej Orbán stavia na kritike Ukrajiny. V Bruseli zároveň dúfajú, že po voľbách by sa postoj Budapešti mohol zmierniť, ak zvíťazí líder opozičnej strany Tisza. Podľa diplomatov sa medzitým snažia presvedčiť aj Bratislavu, aby od potenciálneho blokovania ustúpila.

(mja)

Minúta  |  

Irán varuje protestujúcich: polícia má „prsty na spúšti“

Iránska polícia varovala obyvateľov krajiny pred možnými protivládnymi protestmi počas vojny s USA a Izraelom, všimla si agentúra DW.

Policajný šéf Ahmadrezá Radán vyhlásil v štátnej televízii, že bezpečnostné sily budú s demonštrantmi zaobchádzať ako s nepriateľmi, nie ako s protestujúcimi. Podľa jeho slov majú bezpečnostné jednotky „prsty na spúšti“.

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu predtým vyzvali Iráncov, aby povstali proti vláde ajatolláhov. Netanjahu vo viacerých príspevkoch na sociálnej sieti X označil súčasný konflikt za historickú príležitosť zbaviť sa režimu a získať slobodu.

Irán má čerstvú skúsenosť s masovými protestmi. Na prelome rokov 2025 a 2026 krajinu zasiahla vlna protivládnych demonštrácií, ktoré režim potlačil násilím. Podľa dostupných informácií vtedy bezpečnostné zložky zabili desaťtisíce protestujúcich.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.