Preskočiť na obsah
  |  

Puci: Koalícia sa zatiaľ nezhodla na zmene voľby zo zahraničia

Koalícia zatiaľ nedosiahla dohodu na zmene spôsobu hlasovania zo zahraničia pri voľbách do Národnej rady SR. Po rokovaní koaličnej rady to uviedol šéf poslaneckého klubu Hlas Róbert Puci. Podľa neho o návrhoch síce diskutovali, no oficiálne zatiaľ nie sú na stole.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru potvrdil, že návrh pripravujú práve v jeho strane a parlament by sa ním mohol zaoberať na aprílovej schôdzi.

Koalícia zároveň plánuje rokovať aj o predĺžení volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov. Tento návrh inicioval Hlas a platiť by mal už od jesenných komunálnych volieb.

Puci tiež potvrdil stiahnutie pripravovanej novely zákona o politických stranách z dielne ministerstva vnútra, ktorá mala meniť napríklad výšku volebnej kaucie či pravidlá príspevkov pre strany. Dôvodom boli pripomienky koaličných partnerov.

Koaličná rada sa venovala aj programu nadchádzajúcej schôdze parlamentu. Poslanci sa môžu zaoberať aj zákonom o Úrade na ochranu oznamovateľov, ktorého účinnosť pozastavil Ústavný súd SR.

(tasr, pir)

  |  

Maďarská delegácia ide na Ukrajinu rokovať o Družbe

Maďarská delegácia vedená zástupcom ministra energetiky a štátnym tajomníkom Gáborom Czepekom odcestuje v stredu na Ukrajinu, aby diskutovala o znovuotvorení ropovodu Družba a ak to bude možné, aj skontrolovala jeho stav.

„Ropovod Družba nie je v prevádzke od 27. januára, Ukrajina ho zastavila. Tento ropovod má pre Maďarsko kľúčový význam. Ročne sa z Ruska dostáva do krajiny päť miliónov ton ropy prostredníctvom ropovodu Družba,“ povedal Czepek.

Otvorenie ropovodu je podľa neho kľúčovou otázkou, ktorá má nielen maďarský, ale aj európsky rozmer. Czepek pripomenul, že delegácia rokovala v Bratislave so slovenskými predstaviteľmi trhu s energiou aj so zástupcami vlády. „Spolu so Slovenskom sme napísali list Európskej komisii, v ktorom sme analyzovali situáciu, geografickú polohu a zásobovanie trhu s energiou,“ dodal zástupca ministra.

(tasr, index.hu, lud)

  |  

Kremeľ údajne spustil kampaň na podporu Orbána

Ruské vedenie podľa informovaných zdrojov Financial Times podporuje mediálnu operáciu, ktorá má posilniť pozíciu premiéra Viktora Orbána pred aprílovými voľbami v Maďarsku. Plán pripravila agentúra Social Design Agency, poradenská firma spájaná s Kremľom a sankcionovaná západnými krajinami.

Stratégia počíta s masovým šírením príspevkov, mémov alebo videí na sociálnych sieťach, ktoré majú vytvárať priaznivý obraz Orbána a zároveň spochybňovať jeho hlavnú konkurenciu.

V materiáloch Orbána prezentujú ako „silného lídra s globálnymi kontaktmi“, zatiaľ čo opozičného politika Pétera Magyara vykresľujú ako politika závislého od Bruselu. Aby predišli negatívnemu efektu priamej ruskej podpory, obsah majú publikovať najmä maďarské osobnosti alebo influenceri, často cez sprostredkovateľov.

Aktivity prichádzajú v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Budapešťou a Kyjevom. Orbán zablokoval veľký finančný balík EÚ pre Ukrajinu a zároveň zosilnil kritiku ukrajinského vedenia.

Ruský veľvyslanec aj maďarská vláda obvinenia z manipulácie volebnej kampane odmietli.

(pir)

  |  

PS aj policajní odborári kritizujú prepúšťanie upratovačiek

Opozičné Progresívne Slovensko aj Odborový zväz polície kritizujú plán ministerstva vnútra prepustiť 146 civilných zamestnancov, ktorí zabezpečovali upratovanie policajných objektov v Prešovskom a Košickom kraji.

Rezort ich chce nahradiť externou firmou Slovclean, s ktorou už podľa poslanca Jaroslava Spišiaka podpísal dvojročnú rámcovú zmluvu.

Spišiak upozornil, že firma je známa z kontroverzného tendra z roku 2008, ktorý viedol k odchodu vtedajšieho ministra obrany. Výhodnosť zmluvy chce preto preveriť na mimoriadnom zasadnutí parlamentného brannobezpečnostného výboru.

Kritiku vyjadrili aj policajní odborári. Podľa ich predsedu Petra Jakubíka môže nahradenie interných pracovníčok externou službou obchádzať Zákonník práce a zároveň nie je isté, či prinesie deklarované úspory.

Odborári upozorňujú aj na sociálne dôsledky – viacerým zamestnankyniam totiž do dôchodku zostáva len niekoľko rokov a nové zamestnanie si môžu hľadať len ťažko.

Zároveň poukazujú aj na bezpečnostný rozmer, keďže upratovanie sa týka aj priestorov s citlivými dokumentmi alebo policajným zaistením.

(tasr, pir)

  |  

Koniec pochôdzkového odpočtu, merače v bytovkách budú online

Meranie spotreby energií v bytových domoch čaká v najbližších rokoch výrazná zmena. Od 1. januára 2027 bude povinný diaľkový odpočet vodomerov na teplú vodu, indikátorov na radiátoroch aj meračov tepla.

Pochôdzkový odpočet, pri ktorom pracovníci chodili po domoch a ručne sťahovali údaje z meračov, sa tak postupne stane minulosťou. Dáta o spotrebe budú dostupné prakticky online, čo podľa odborníkov umožní správcovským firmám aj obyvateľom rýchlejšie reagovať na neobvyklé výkyvy a možné poruchy.

Nové systémy majú fungovať v jednotnom serverovom prostredí, ktoré dokáže spracovať údaje z rôznych typov meradiel a komunikačných technológií. Výrobcovia preto vyvíjajú riešenia, ktoré umožňujú zbierať a zobrazovať dáta na jednom mieste. Zároveň musia spĺňať prísne pravidlá ochrany osobných údajov podľa GDPR – najmä údaje z vodomerov sú totiž považované za citlivé.

Moderné systémy tak využívajú šifrovanie priamo v zariadeniach či zabezpečené dátové prenosy. Podľa odborníkov môžu tieto technológie pomôcť aj pri plánovaní údržby či efektívnejšej správe budov.

(tasr, pir)

  |  

Leyenová varuje: Návrat k ruskému plynu by oslabil energetiku EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že návrat k ruským fosílnym palivám by bol pre Európu strategickou chybou. Reagovala tak na rastúci tlak časti politikov a verejnosti, ktorí v súvislosti s vysokými cenami energií navrhujú zmierniť súčasnú energetickú politiku EÚ.

Podľa nej by však takýto krok znamenal opustenie dlhodobej stratégie znižovania závislosti od Ruska a oslabil by energetickú bezpečnosť Európskej únie.

V prejave v Európskom parlamente zároveň naznačila, že Brusel pripravuje nové opatrenia na stabilizáciu cien energií.

Medzi zvažovanými riešeniami je napríklad lepšie využívanie dlhodobých zmlúv o nákupe energie, rozšírenie možností štátnej pomoci či rôzne formy podpory vrátane dotácií alebo cenových stropov na plyn.

Podľa dostupných informácií chce Európska komisia kombinovať viacero nástrojov, aby zmiernila tlak na domácnosti aj priemysel bez toho, aby sa Európa opäť dostala do silnej energetickej závislosti od Moskvy.

(reuters, pir)