Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzval na modlitby za mier v Iráne

Pápež Lev XIV. vyjadril vo Vatikáne hlboký smútok nad civilnými obeťami pokračujúcej vojny v Iráne, najmä nad smrťou detí.

Počas týždennej audiencie na Námestí svätého Petra vyzval veriacich, aby sa modlili za mier v regióne, a upozornil, že konflikt na Blízkom východe sa nebezpečne rozširuje. Podľa jeho slov medzi obeťami pribúda veľa nevinných civilistov, čo situáciu robí ešte tragickejšou.

Pápež zároveň vyjadril solidaritu s Libanonom, ktorý podľa neho prechádza „veľkou skúškou“ v dôsledku izraelských útokov namierených proti hnutiu Hizballáh.

Pripomenul aj smrť katolíckeho kňaza Pierra El Rahiho, ktorý zahynul pri snahe pomôcť zraneným farníkom počas bombardovania na juhu Libanonu.

Napätie v regióne sa zvýšilo po amerických a izraelských útokoch na Irán.

Jedným z najtragickejších incidentov bol zásah dievčenskej školy v meste Minab, pri ktorom podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN zahynulo až 150 študentiek. Americká armáda prípad vyšetruje, pričom počet obetí zatiaľ nebol nezávisle potvrdený.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Komisia začala aj voči Slovensku konanie pre energetické pravidlá EÚ

Európska komisia začala voči Slovensku právne konanie pre porušenie pravidiel EÚ v oblasti energetiky a klímy. Ide o súčasť pravidelného balíka konaní voči členským štátom, ktoré podľa Bruselu nesplnili svoje legislatívne povinnosti.

V prípade Slovenska sa problém týka nepredloženia návrhu národného plánu obnovy budov, ktorý vyžaduje nová smernica o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024.

Formálnu výzvu dostalo spolu 19 krajín EÚ vrátane Česka, Nemecka, Francúzska či Maďarska. Podľa Európskej komisie mali vlády tieto návrhy predložiť najneskôr do 31. decembra 2025.

Národné plány obnovy budov majú byť strategickým nástrojom, ktorý pomôže modernizovať budovy, znížiť ich energetickú náročnosť a postupne ich dekarbonizovať do roku 2050.

Brusel zároveň zdôrazňuje, že jasné a predvídateľné renovačné stratégie sú dôležité aj pre investorov a energetickú stabilitu. Dotknuté krajiny majú teraz dva mesiace na odpoveď. Ak Komisia nebude s vysvetlením spokojná, môže pristúpiť k ďalšiemu kroku – vydaniu odôvodneného stanoviska.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Pellegrini: Vláda zatiaľ tlmí ceny pohonných hmôt

Slovensko sa podľa prezidenta Petra Pellegriniho dostalo do zložitej situácie v oblasti energetickej bezpečnosti v dôsledku vojnových konfliktov. Uviedol to po rokovaní vlády, na ktorom sa zúčastnil, aby sa oboznámil s postupom kabinetu pri riešení situácie po zastavení dodávok ruskej ropy z Ukrajiny.

Prezident pripomenul, že z rozhodnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského momentálne neprúdi na Slovensko ropa, ktorú spracováva rafinéria Slovnaft. Podľa Pellegriniho ide o problém, ktorý začína spôsobovať vážne komplikácie pre energetickú bezpečnosť krajiny.

Ocenil prístup vlády aj zástupcov spoločnosti Slovnaft, ktorý označil za otvorený, konštruktívny a profesionálny. „Vláda sa zatiaľ snaží využiť všetky iné technické nástroje na stabilizáciu a zastavenie extrémneho rastu pohonných hmôt a nepristupuje k populistickým, teatrálnym použitiam značných finančných objemoch z rozpočtu,“ povedal.

Pellegrini uviedol, že vláda diskutovala aj o alternatívnom postupe pre prípad, že by sa dodávky ropy z Ukrajiny nepodarilo obnoviť a situácia by sa zhoršila v dôsledku eskalácie konfliktu na Blízkom východe.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko má podľa dohôd právo dovážať túto ropu do roku 2027 a je podľa neho správne požadovať od Európskej komisie plnenie výnimiek, ktoré Slovensko získalo.

(max)

Minúta  |  

Dodávka narazila do bariéry pri Bielom dome, vodiča zadržali

V blízkosti Bieleho domu vo Washingtone došlo v stredu ráno k bezpečnostnému incidentu, keď dodávka narazila do ochrannej bariéry pri Lafayette Square. Metropolitná polícia uviedla, že na miesto ju privolala americká tajná služba približne o 6.37 miestneho času, píše New York Post.

Vodiča vozidla agenti bezprostredne po incidente zadržali a odviedli na vypočutie. Podľa dostupných informácií si udalosť nevyžiadala žiadne zranenia. Úrady zatiaľ nezverejnili identitu vodiča ani detaily o vozidle a nie je jasné, aké obvinenia by mohli nasledovať.

Oblasť severne od Bieleho domu, kde sa bežne pohybujú turisti aj zamestnanci federálnych inštitúcií, polícia dočasne uzavrela a zablokovala viacero ulíc.

Podľa hovorcu tajnej služby Anthonyho Guglielmiho zostanú vstupy do okolia uzavreté, kým bezpečnostné tímy dokončia vyšetrovanie.

Prezident Donald Trump bol v čase incidentu priamo v Bielom dome, odkiaľ mal neskôr odcestovať do štátov Ohio a Kentucky. Udalosť sa odohrala v období zvýšených bezpečnostných opatrení vo Washingtone.

(pir)

Minúta  |  

Ústavný súd posúdi povinnosť vlády požiadať o dôveru

Vo veci výkladu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti rozhodne Ústavný súd SR, návrh opozície prijal na ďalšie konanie. Ide o otázku, kedy má vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery po tom, ako dlh verejnej správy presiahol určenú hranicu podielu na hrubom domácom produkte (HDP).

Na súd sa obrátila skupina opozičných politikov zastúpená Luciou Plavákovou z Progresívneho Slovenska. V podaní zdôraznili, že vyhýbanie sa parlamentnej kontrole v čase výrazného zadlženia podkopáva samotnú podstatu ústavného systému.

Podľa poslancov mala vláda Roberta Fica (Smer) po 22. novembri 2025 povinnosť požiadať Národnú radu SR o dôveru na najbližšej schôdzi, čo sa však nestalo.

Navrhovatelia poukazujú na to, že verejný dlh Slovenska podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, zverejnených 21. októbra 2025, dosiahol 59,7 percenta HDP, čím prekročil hranicu 50 percent stanovenú zákonom o dlhovej brzde.

Tento zákon podľa nich jednoznačne ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, pričom výnimka sa týka len obdobia 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády.

Opozícia tvrdí, že vláda túto povinnosť ignorovala, keď počas schôdze parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala. Takéto konanie podľa poslancov predstavuje porušenie princípov parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Britániu z účasti na útoku v Briansku

Kremeľ obvinil Britániu z účasti na ukrajinskom raketovom útoku na ruské mesto Briansk, pri ktorom zahynulo najmenej šesť civilistov a desiatky ľudí utrpeli zranenia.

Podľa hovorcu Dmitrija Peskova by použitie britských rakiet Storm Shadow nebolo možné bez zapojenia britských špecialistov. Moskva preto tvrdí, že úlohu Londýna berie vážne a zohľadní ju pri ďalšom postupe.

Ukrajina však uvádza odlišnú verziu udalostí. Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že cieľom útoku bol dôležitý vojenský závod v Briansku, ktorý vyrába elektroniku pre ruské rakety. Podľa Kyjeva tak išlo o zásah proti vojenskej infraštruktúre, nie proti civilistom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí útok označilo za premyslený a vyzvalo OSN, aby incident prešetrila. Londýn sa k obvineniam zatiaľ nevyjadril.

Rusko už dlhšie tvrdí, že Ukrajina pri útokoch hlboko na jeho územie využíva západné technológie, satelitné dáta a odbornú podporu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.