Preskočiť na obsah
  |  

Ústavný súd posúdi povinnosť vlády požiadať o dôveru

Vo veci výkladu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti rozhodne Ústavný súd SR, návrh opozície prijal na ďalšie konanie. Ide o otázku, kedy má vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery po tom, ako dlh verejnej správy presiahol určenú hranicu podielu na hrubom domácom produkte (HDP).

Na súd sa obrátila skupina opozičných politikov zastúpená Luciou Plavákovou z Progresívneho Slovenska. V podaní zdôraznili, že vyhýbanie sa parlamentnej kontrole v čase výrazného zadlženia podkopáva samotnú podstatu ústavného systému.

Podľa poslancov mala vláda Roberta Fica (Smer) po 22. novembri 2025 povinnosť požiadať Národnú radu SR o dôveru na najbližšej schôdzi, čo sa však nestalo.

Navrhovatelia poukazujú na to, že verejný dlh Slovenska podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, zverejnených 21. októbra 2025, dosiahol 59,7 percenta HDP, čím prekročil hranicu 50 percent stanovenú zákonom o dlhovej brzde.

Tento zákon podľa nich jednoznačne ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, pričom výnimka sa týka len obdobia 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády.

Opozícia tvrdí, že vláda túto povinnosť ignorovala, keď počas schôdze parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala. Takéto konanie podľa poslancov predstavuje porušenie princípov parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu.

(tasr, max)

  |  

Rusko obvinilo Britániu z účasti na útoku v Briansku

Kremeľ obvinil Britániu z účasti na ukrajinskom raketovom útoku na ruské mesto Briansk, pri ktorom zahynulo najmenej šesť civilistov a desiatky ľudí utrpeli zranenia.

Podľa hovorcu Dmitrija Peskova by použitie britských rakiet Storm Shadow nebolo možné bez zapojenia britských špecialistov. Moskva preto tvrdí, že úlohu Londýna berie vážne a zohľadní ju pri ďalšom postupe.

Ukrajina však uvádza odlišnú verziu udalostí. Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že cieľom útoku bol dôležitý vojenský závod v Briansku, ktorý vyrába elektroniku pre ruské rakety. Podľa Kyjeva tak išlo o zásah proti vojenskej infraštruktúre, nie proti civilistom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí útok označilo za premyslený a vyzvalo OSN, aby incident prešetrila. Londýn sa k obvineniam zatiaľ nevyjadril.

Rusko už dlhšie tvrdí, že Ukrajina pri útokoch hlboko na jeho územie využíva západné technológie, satelitné dáta a odbornú podporu.

(reuters, pir)

  |  

ŠTS sa v kauze Kuciak pre Threemu neobráti na Súdny dvor EÚ

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku sa neobráti na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa použiteľnosti dôkazov získaných zo zaistených mobilných telefónov Mariana Kočnera. Rozhodnutie oznámil predseda senátu Miroslav Mazúch na stredajšom hlavnom pojednávaní v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a prípravy vrážd prokurátorov.

Návrh na položenie prejudiciálnej otázky predložil obhajca Kočnera Marek Para. ŠTS však už v januári rozhodol, že komunikáciu z aplikácie Threema pripustí ako dôkaz.

Podľa Mazúcha v čase, keď Najvyšší súd SR vrátil prípad späť na ŠTS, už existovalo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ týkajúce sa použiteľnosti takýchto dôkazov. Súd zároveň prihliadol na to, že po podaní obžaloby v roku 2019 navrhol samotný Kočner, aby spis sprístupnili znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku ku komunikácii v aplikácii Threema.

Predseda senátu podotkol, že ustanovenia Charty základných práv EÚ je potrebné posudzovať aj podľa zásady proporcionality. Poukázal na konflikt medzi právom na súkromie a právom na život, ktoré zahŕňa aj právo na účinné vyšetrovanie a vykonanie dôkazov smerujúcich k objasneniu skutku.

Advokát Para uviedol, že rozhodnutie bolo na posúdení súdu. Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého je na získanie dát z telefónu potrebný príkaz súdu alebo nezávislého orgánu.

V kauze vraždy Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára 2018 čelia obžalobe z objednávky vraždy Kočner a Alena Zsuzsová. Najvyšší súd SR už dva predchádzajúce rozsudky zrušil a prípad tak opätovne prerokúvajú na ŠTS.

(tasr, max)

  |  

Krúpa spochybnil cenu hasičských áut, zistenia chce poslať polícii

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) plánuje postúpiť orgánom činným v trestnom konaní zistenia týkajúce sa nákupu hasičských vozidiel. Podľa jeho slov sa pri dodávke 80 áut, z ktorých 71 je vraj financovaných z prostriedkov Európskej únie, objavujú viaceré podozrivé okolnosti.

Kritizuje najmä cenu vozidiel – kým v Českej republike stojí jedno približne 400-tisíc eur, na Slovensku údajne cena podľa rámcovej zmluvy dosiahla až 588-tisíc eur za kus.

Krúpa zároveň upozornil, že spoločnosť LRK Trading, ktorá je dodávateľom, podľa jeho informácií v minulosti žiadne vozidlá nevyrábala a nákup iba sprostredkováva.

Otázniky podľa neho vyvoláva aj spôsob financovania – firma údajne požaduje, aby ministerstvo vnútra uhrádzalo faktúry faktoringovej spoločnosti. Podľa poslanca to môže naznačovať, že firma si musela na realizáciu kontraktu požičať peniaze.

Opozícia upozorňuje na problémový nákup už od septembra 2024 a spomína aj možné nedostatky v kvalite vozidiel.

Ministerstvo vnútra však kritiku odmieta a tvrdí, že víťaz verejného obstarávania splnil všetky podmienky.

(tasr, pir)

  |  

Ľudia v okolí Šamorína pocítili ďalší dotras zemetrasenia

Obyvatelia viacerých obcí na juhozápade Slovenska pocítili v utorok večer ďalší dotras februárového zemetrasenia. Podľa seizmológov zo Slovenskej akadémie vied nastal otras o 21.39 h a dosiahol lokálne magnitúdo 3. Vnímateľný bol najmä v okolí Šamorína, Dunajskej Lužnej, Gabčíkova a Senca.

Vedúci oddelenia seizmológie SAV Kristián Csicsay upozornil, že v oblasti pretrváva zvýšená seizmická aktivita, ktorá môže trvať ešte niekoľko týždňov až mesiacov. Takéto obdobie je typické výskytom dotrasov, pričom niektoré z nich môžu byť citeľné aj pre obyvateľov.

Vedci zároveň vyzvali verejnosť, aby svoje skúsenosti s otrasmi zaznamenala do dotazníka na webovej stránke SAV, čo pomáha lepšie analyzovať priebeh seizmickej aktivity.

V utorok ráno pritom zaznamenali zatiaľ najsilnejší dotras od februárového zemetrasenia s magnitúdom 3,3. Pôvodné zemetrasenie s magnitúdom 4,3 udrelo 21. februára pri obci Rohovce v okrese Dunajská Streda a jeho otrasy cítili aj obyvatelia Bratislavy.

Odvtedy seizmológovia evidujú už viac ako štyri desiatky dotrasov.

(tasr, pir)

  |  

Puci: Koalícia sa zatiaľ nezhodla na zmene voľby zo zahraničia

Koalícia zatiaľ nedosiahla dohodu na zmene spôsobu hlasovania zo zahraničia pri voľbách do Národnej rady SR. Po rokovaní koaličnej rady to uviedol šéf poslaneckého klubu Hlas Róbert Puci. Podľa neho o návrhoch síce diskutovali, no oficiálne zatiaľ nie sú na stole.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru potvrdil, že návrh pripravujú práve v jeho strane a parlament by sa ním mohol zaoberať na aprílovej schôdzi.

Koalícia zároveň plánuje rokovať aj o predĺžení volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov. Tento návrh inicioval Hlas a platiť by mal už od jesenných komunálnych volieb.

Puci tiež potvrdil stiahnutie pripravovanej novely zákona o politických stranách z dielne ministerstva vnútra, ktorá mala meniť napríklad výšku volebnej kaucie či pravidlá príspevkov pre strany. Dôvodom boli pripomienky koaličných partnerov.

Koaličná rada sa venovala aj programu nadchádzajúcej schôdze parlamentu. Poslanci sa môžu zaoberať aj zákonom o Úrade na ochranu oznamovateľov, ktorého účinnosť pozastavil Ústavný súd SR.

(tasr, pir)