Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová: Strop na ruskú ropu by pomohol, ale nie uvoľnenie sankcií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že stanovenie stropu ceny ropy by pomohlo obmedziť príjmy Ruska. Zároveň však podotkla, že aktuálne nie je čas na uvoľňovanie sankcií voči Rusku.

„Toto nie je čas na uvoľňovanie sankcií voči Rusku,“ napísala v príspevku na X po tom, ako telefonovala s lídrami G7, aby prediskutovali vplyv vojny s Iránom na trhy s ropou a plynom.

Spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom obaja zopakovali, že bezprostrednou prioritou je udržať tok energie, a to najmä cez Hormuzský prieliv. Obaja podporili aj rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre energetiku uvoľniť 400 miliónov barelov ropy. To má pomôcť zmierniť napätie v globálnych dodávkach energie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko žiada vládu vysvetliť prelety USA nad Slovenskom

Opozičné Hnutie Slovensko kritizuje vládu za povolenie preletov amerických vojenských lietadiel cez vzdušný priestor Slovenska počas konfliktu na Blízkom východe. Podľa predstaviteľov hnutia zaznamenali za 12 dní konfliktu 594 takýchto preletov.

Poslanec Národnej rady SR Gábor Grendel (Slovensko – Za ľudí) podotkol, že vstup zahraničných vojenských lietadiel do slovenského vzdušného priestoru je možný len so súhlasom slovenských štátnych orgánov. Podľa neho tieto prelety povoľujú ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany.

Grendel zároveň vyzval vládu, aby informovala verejnosť o tom, odkiaľ a kam lietadlá smerovali a aký náklad prevážali. Podľa neho ide o stroje, ktoré poskytujú logistickú, palivovú a ďalšiu podporu pri vojenských operáciách.

Hnutie Slovensko kritizovalo aj to, že vláda podľa nich nezvolala Bezpečnostnú radu SR a verejnosť neinformovala o možných bezpečnostných dôsledkoch situácie. Poslanec Roman Mikulec dodal, že vláda nekomunikovala s verejnosťou o tom, či existujú bezpečnostné riziká.

Predseda hnutia Igor Matovič vyhlásil, že povolenie preletov predstavuje faktickú podporu vojenskej operácie: „Je to rovnaký typ pomoci, ako keď niektoré krajiny poskytujú svoje základne na vojenské operácie. My sme poskytli vzdušný priestor.“

Podľa politikov vládny kabinet argumentuje tým, že ide o lety v súlade s dohodou o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: V Iráne už prakticky nezostalo nič, vojna sa čoskoro skončí

Americký prezident Donald Trump naznačil, že vojna v Iráne by sa mohla čoskoro skončiť. V rozhovore pre Axios povedal, že po úderoch USA a Izraela na iránske vojenské a jadrové kapacity už „prakticky nezostalo nič“, čo by bolo možné zasiahnuť.

Konflikt trvá približne dva týždne a podľa Trumpa jeho koniec závisí najmä od politického rozhodnutia Washingtonu.

Zároveň rastú obavy z rozšírenia bojov v širšom regióne. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vyzval na okamžité diplomatické riešenie a varoval, že bez neho by sa celý Blízky východ mohol ocitnúť „v ohni“.

NATO už v uplynulých dňoch zachytilo dve iránske rakety smerujúce na juh Turecka, kde sa nachádzajú strategické základne Aliancie a Spojených štátov.

Ankara tvrdí, že sa snaží sprostredkovať dialóg medzi stranami konfliktu, no zároveň zdôrazňuje, že bude reagovať na akékoľvek ohrozenie svojej bezpečnosti. Erdoğan čelí aj domácej kritike, keďže opozícia mu vyčíta opatrnosť voči Trumpovi.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Starmera varovali pre Mandelsonove väzby na Epsteina

Novozverejnené vládne dokumenty ukazujú, že premiéra Keira Starmera pred vymenovaním Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA upozornili na reputačné riziká spojené s jeho minulosťou, píše Telegraph.

Podľa spisu o preverení z decembra 2024 mal Mandelson „obzvlášť blízky vzťah“ s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom, ktorého odsúdili za sexuálne zločiny na deťoch. Dokument výslovne varoval, že tieto väzby môžu predstavovať všeobecné reputačné riziko pre vládu.

Starmer však napriek týmto upozorneniam vymenovanie presadil.

Po zverejnení spisov sa vládni predstavitelia bránili tým, že dokument vraj nedostatočne zdôraznil rozsah Mandelsonových kontaktov s Epsteinom. Záznamy zároveň odhaľujú aj obavy niektorých vysokých úradníkov, ktorí kritizovali nezvyčajne rýchly proces vymenovania.

Mandelsona napokon z funkcie v septembri 2025 odvolali po tom, ako uniknuté e-maily odhalili rozsah jeho vzťahu s Epsteinom. Minulý mesiac ho navyše zatkli pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. Samotný Mandelson odmieta, že by zo svojich kontaktov profitoval.

(pir)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzval na modlitby za mier v Iráne

Pápež Lev XIV. vyjadril vo Vatikáne hlboký smútok nad civilnými obeťami pokračujúcej vojny v Iráne, najmä nad smrťou detí.

Počas týždennej audiencie na Námestí svätého Petra vyzval veriacich, aby sa modlili za mier v regióne, a upozornil, že konflikt na Blízkom východe sa nebezpečne rozširuje. Podľa jeho slov medzi obeťami pribúda veľa nevinných civilistov, čo situáciu robí ešte tragickejšou.

Pápež zároveň vyjadril solidaritu s Libanonom, ktorý podľa neho prechádza „veľkou skúškou“ v dôsledku izraelských útokov namierených proti hnutiu Hizballáh.

Pripomenul aj smrť katolíckeho kňaza Pierra El Rahiho, ktorý zahynul pri snahe pomôcť zraneným farníkom počas bombardovania na juhu Libanonu.

Napätie v regióne sa zvýšilo po amerických a izraelských útokoch na Irán.

Jedným z najtragickejších incidentov bol zásah dievčenskej školy v meste Minab, pri ktorom podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN zahynulo až 150 študentiek. Americká armáda prípad vyšetruje, pričom počet obetí zatiaľ nebol nezávisle potvrdený.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Komisia začala aj voči Slovensku konanie pre energetické pravidlá EÚ

Európska komisia začala voči Slovensku právne konanie pre porušenie pravidiel EÚ v oblasti energetiky a klímy. Ide o súčasť pravidelného balíka konaní voči členským štátom, ktoré podľa Bruselu nesplnili svoje legislatívne povinnosti.

V prípade Slovenska sa problém týka nepredloženia návrhu národného plánu obnovy budov, ktorý vyžaduje nová smernica o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024.

Formálnu výzvu dostalo spolu 19 krajín EÚ vrátane Česka, Nemecka, Francúzska či Maďarska. Podľa Európskej komisie mali vlády tieto návrhy predložiť najneskôr do 31. decembra 2025.

Národné plány obnovy budov majú byť strategickým nástrojom, ktorý pomôže modernizovať budovy, znížiť ich energetickú náročnosť a postupne ich dekarbonizovať do roku 2050.

Brusel zároveň zdôrazňuje, že jasné a predvídateľné renovačné stratégie sú dôležité aj pre investorov a energetickú stabilitu. Dotknuté krajiny majú teraz dva mesiace na odpoveď. Ak Komisia nebude s vysvetlením spokojná, môže pristúpiť k ďalšiemu kroku – vydaniu odôvodneného stanoviska.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.