Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po výbuchu pri ambasáde USA v Osle zadržali troch ľudí

Nórska polícia zadržala troch podozrivých v súvislosti s bombovým útokom na americké veľvyslanectvo v Osle, ku ktorému došlo v nedeľu skoro ráno. Informoval o tom policajný prokurátor Christian Hatlo.

Podľa úradov explodovalo improvizované výbušné zariadenie. To poškodilo vchod do konzulárneho oddelenia veľvyslanectva. Pri incidente sa nikto nezranil. Výbuch nastal približne hodinu po polnoci v areáli ambasády v západnej časti Osla.

Polícia podotkla, že zadržané osoby sú podozrivé z teroristického útoku. Vyšetrovanie pokračuje. V pondelok polícia zverejnila zábery jedného z podozrivých. Na nich je osoba s kapucňou na hlave, v tmavom oblečení a s taškou alebo batohom. Tvár osoby nebola na záznamoch viditeľná.

Vyšetrovatelia incident posudzujú aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie a napätia súvisiaceho s konfliktom na Blízkom východe.

Nórska vláda kontaktovala po výbuchu predstaviteľov amerického veľvyslanectva a útok označila za neprijateľný čin. Minister zahraničných vecí Espen Barth Eide zdôraznil, že bezpečnosť diplomatických misií je pre krajinu prioritou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zmeny v disciplinárnych senátoch sudcov preverí Ústavný súd SR

Ústavný súd bude posudzovať ústavnosť zmien týkajúcich sa disciplinárnych senátov, ktoré priniesla vládna novela zákonov o sudcoch a prísediacich a o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. Návrh na preskúmanie podala skupina opozičných poslancov.

Ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie, nevyhovel však žiadosti o pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

Novela, ktorú parlament schválil vlani v septembri, zaviedla dvojstupňové disciplinárne konanie a zmenila zloženie disciplinárnych senátov rozhodujúcich o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov. Podľa novej úpravy má byť disciplinárny senát v prvostupňovom konaní trojčlenný a v odvolacom konaní päťčlenný.

Senáty sa skladajú z predsedu, člena a prísediaceho. Ich členmi môžu byť aj sudcovia iných súdov než najvyššieho správneho súdu.

Podľa podania poslancov tak v trojčlennom senáte pôsobí len jeden sudca NSS a jeden sudca iného súdu. V päťčlennom odvolacom senáte sú dvaja sudcovia NSS a ďalší sudcovia z iných súdov. V disciplinárnych konaniach voči sudcom sú zároveň dvaja členovia prvostupňového senátu a traja členovia odvolacieho senátu volení Súdnou radou SR.

Poslanci namietajú aj ustanovenie, podľa ktorého sudcovia NSS s praxou kratšou ako desať rokov nemôžu vykonávať funkciu predsedu ani člena disciplinárneho senátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Leyenová: Strop na ruskú ropu by pomohol, ale nie uvoľnenie sankcií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že stanovenie stropu ceny ropy by pomohlo obmedziť príjmy Ruska. Zároveň však podotkla, že aktuálne nie je čas na uvoľňovanie sankcií voči Rusku.

„Toto nie je čas na uvoľňovanie sankcií voči Rusku,“ napísala v príspevku na X po tom, ako telefonovala s lídrami G7, aby prediskutovali vplyv vojny s Iránom na trhy s ropou a plynom.

Spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom obaja zopakovali, že bezprostrednou prioritou je udržať tok energie, a to najmä cez Hormuzský prieliv. Obaja podporili aj rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre energetiku uvoľniť 400 miliónov barelov ropy. To má pomôcť zmierniť napätie v globálnych dodávkach energie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko žiada vládu vysvetliť prelety USA nad Slovenskom

Opozičné Hnutie Slovensko kritizuje vládu za povolenie preletov amerických vojenských lietadiel cez vzdušný priestor Slovenska počas konfliktu na Blízkom východe. Podľa predstaviteľov hnutia zaznamenali za 12 dní konfliktu 594 takýchto preletov.

Poslanec Národnej rady SR Gábor Grendel (Slovensko – Za ľudí) podotkol, že vstup zahraničných vojenských lietadiel do slovenského vzdušného priestoru je možný len so súhlasom slovenských štátnych orgánov. Podľa neho tieto prelety povoľujú ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany.

Grendel zároveň vyzval vládu, aby informovala verejnosť o tom, odkiaľ a kam lietadlá smerovali a aký náklad prevážali. Podľa neho ide o stroje, ktoré poskytujú logistickú, palivovú a ďalšiu podporu pri vojenských operáciách.

Hnutie Slovensko kritizovalo aj to, že vláda podľa nich nezvolala Bezpečnostnú radu SR a verejnosť neinformovala o možných bezpečnostných dôsledkoch situácie. Poslanec Roman Mikulec dodal, že vláda nekomunikovala s verejnosťou o tom, či existujú bezpečnostné riziká.

Predseda hnutia Igor Matovič vyhlásil, že povolenie preletov predstavuje faktickú podporu vojenskej operácie: „Je to rovnaký typ pomoci, ako keď niektoré krajiny poskytujú svoje základne na vojenské operácie. My sme poskytli vzdušný priestor.“

Podľa politikov vládny kabinet argumentuje tým, že ide o lety v súlade s dohodou o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: V Iráne už prakticky nezostalo nič, vojna sa čoskoro skončí

Americký prezident Donald Trump naznačil, že vojna v Iráne by sa mohla čoskoro skončiť. V rozhovore pre Axios povedal, že po úderoch USA a Izraela na iránske vojenské a jadrové kapacity už „prakticky nezostalo nič“, čo by bolo možné zasiahnuť.

Konflikt trvá približne dva týždne a podľa Trumpa jeho koniec závisí najmä od politického rozhodnutia Washingtonu.

Zároveň rastú obavy z rozšírenia bojov v širšom regióne. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vyzval na okamžité diplomatické riešenie a varoval, že bez neho by sa celý Blízky východ mohol ocitnúť „v ohni“.

NATO už v uplynulých dňoch zachytilo dve iránske rakety smerujúce na juh Turecka, kde sa nachádzajú strategické základne Aliancie a Spojených štátov.

Ankara tvrdí, že sa snaží sprostredkovať dialóg medzi stranami konfliktu, no zároveň zdôrazňuje, že bude reagovať na akékoľvek ohrozenie svojej bezpečnosti. Erdoğan čelí aj domácej kritike, keďže opozícia mu vyčíta opatrnosť voči Trumpovi.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Starmera varovali pre Mandelsonove väzby na Epsteina

Novozverejnené vládne dokumenty ukazujú, že premiéra Keira Starmera pred vymenovaním Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA upozornili na reputačné riziká spojené s jeho minulosťou, píše Telegraph.

Podľa spisu o preverení z decembra 2024 mal Mandelson „obzvlášť blízky vzťah“ s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom, ktorého odsúdili za sexuálne zločiny na deťoch. Dokument výslovne varoval, že tieto väzby môžu predstavovať všeobecné reputačné riziko pre vládu.

Starmer však napriek týmto upozorneniam vymenovanie presadil.

Po zverejnení spisov sa vládni predstavitelia bránili tým, že dokument vraj nedostatočne zdôraznil rozsah Mandelsonových kontaktov s Epsteinom. Záznamy zároveň odhaľujú aj obavy niektorých vysokých úradníkov, ktorí kritizovali nezvyčajne rýchly proces vymenovania.

Mandelsona napokon z funkcie v septembri 2025 odvolali po tom, ako uniknuté e-maily odhalili rozsah jeho vzťahu s Epsteinom. Minulý mesiac ho navyše zatkli pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. Samotný Mandelson odmieta, že by zo svojich kontaktov profitoval.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.