Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Janaf: Testovanie kapacity ropovodu Adria sa ešte nezačalo

Janaf ako chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Adria uviedol, že plánované testovanie kapacity ropovodu so skupinou MOL sa v stredu nezačalo podľa plánu, pretože strany sa nedohodli na kľúčových prvkoch procesu.

Podľa Janafu MOL prijal návrh, aby sa testy vykonávali pod dohľadom Európskej komisie a so zapojením nezávislého experta, ale dohodu o detailoch ešte nedosiahli.

Janaf tvrdí, že MOL stále stanovuje ďalšie podmienky a pristupuje k procesu na princípe „ber alebo nechaj tak“. To podľa neho nie je v súlade s partnerstvom očakávaným v ich dlhodobej spolupráci.

Prevádzkovateľ ropovodu trvá na tom, aby sa hodnotenie kapacity vykonávalo nepretržite počas jedného mesiaca na úseku Sisak – Virje – Csurgó – Százhalombatta s prevádzkou 24 hodín denne, s navrhovaným objemom jeden milión ton ropy a technickými parametrami zodpovedajúcimi bežným prepravným podmienkam.

Minulý piatok skupina MOL uviedla, že po dohode so spoločnosťou Janaf sa 11. marca začne dlhodobá séria kapacitných testov ropovodu Adria, ktorá bude trvať 10 mesiacov v troch alebo štyroch fázach.

(tasr, luc)

Minúta  |  

FBI varuje pred možným útokom iránskych dronov na Kaliforniu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa neobáva možných odvetných útokov Iránu na území Spojených štátov. Reagoval tak na otázku novinárov po varovaní Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) pred potenciálnym útokom dronmi na západné pobrežie USA.

Podľa televízie ABC News FBI upozornil policajné oddelenia v Kalifornii, že Irán by mohol v reakcii na americké útoky podniknúť odvetný útok bezpilotnými lietadlami. Upozornenie uvádza, že Teherán sa začiatkom februára údajne pokúsil pripraviť útok dronmi z neidentifikovaného plavidla pri pobreží Spojených štátov.

Cieľom útoku mali byť bližšie nešpecifikované objekty v Kalifornii, a to v prípade, že by USA podnikli vojenské údery proti Iránu. Federálni vyšetrovatelia však podotkli, že nemajú ďalšie informácie o načasovaní, spôsobe vykonania ani konkrétnych cieľoch prípadného útoku.

Spojené štáty a Izrael podnikli útoky na Irán takmer pred dvomi týždňami, čím sa začal ozbrojený konflikt v oblasti Perzského zálivu. Teherán následne podnikol odvetné útoky po úderoch, pri ktorých zahynuli vysokí iránski predstavitelia vrátane najvyššieho vodcu krajiny.

Podľa správy amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti Irán a jeho spojenci pravdepodobne predstavujú hrozbu cielených útokov na území Spojených štátov, rozsiahly fyzický útok však označuje za nepravdepodobný.

(reuters, max)

Minúta  |  

NYT: Dievčenskú školu v Iráne zasiahla americká raketa Tomahawk

Novo zverejnené video podľa analýzy denníka New York Times naznačuje, že dievčenskú školu v iránskom meste Mínáb zasiahla americká raketa. Pri útoku podľa dostupných informácií zahynulo 175 ľudí, z ktorých mnohé boli deti.

Video zverejnila v nedeľu iránska polooficiálna tlačová agentúra Mehr. Zábery podľa denníka ukazujú strelu s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorá 28. februára zasiahla námornú základňu Islamských revolučných gárd. Tá sa nachádza vedľa školy.

Denník poznamenal, že video nezávisle overil porovnaním viditeľných prvkov so satelitnými snímkami a ďalšími videami z miesta útoku. Analýza satelitných snímok ukázala, že pri útoku bolo presnými údermi zasiahnutých aj niekoľko ďalších budov vo vnútri námornej základne.

Zábery ukazujú zásah budovy označenej ako lekárska klinika v areáli základne, po ktorom sa zdvihol dym a trosky. Pri posune kamery sú viditeľné aj prach a dym z oblasti školy, čo podľa analýzy naznačuje, že bola zasiahnutá krátko pred útokom na základňu.

Denník identifikoval použitú zbraň ako raketu Tomahawk, ktorú nepoužívajú ani iránske, ani izraelské sily. Od začiatku americko-izraelských útokov na Irán 28. februára vypálilo americké námorníctvo na iránske ciele desiatky takýchto striel.

Americký prezident Donald Trump odmietol, že by Spojené štáty zasiahli školu. Podľa jeho slov ju mohol zasiahnuť Irán.

(max)

Minúta  |  

Europol zatkol tri stovky osôb pre obchodovanie s odpadom

V rámci zásahu proti organizovaným zločineckým sieťam obvineným z obchodovania s nelegálnym odpadom v Európe a jeho vývozu do Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky v 70 krajinách zatkol Europol viac ako 330 ľudí.

Úrady zaistili viac ako 127-tisíc ton odpadu, 602 ton znečisťujúcich látok spolu so 75 tonami chemikálií na ochranu rastlín, 2,3 tony ortuti a takmer 10 miliónov eur v hotovosti a na bankových účtoch. Zaistený odpad mohol podľa vyšetrovateľov priniesť nezákonný zisk vo výške najmenej 31 miliónov eur.

Nezákonné obchodovanie s odpadom sa stalo globálnym problémom a prebieha prostredníctvom paralelných kriminálnych okruhov, uviedla španielska občianska garda, ktorá operáciu spoluviedla.

„Tieto zločinecké siete nielen podvodne nakladajú s mestským a priemyselným odpadom, ale systematicky sa uchyľujú aj k falšovaniu dokumentov a podvodom na prepravu nebezpečných materiálov, čo má negatívny vplyv na životné prostredie a riziká pre verejné zdravie,“ zdôraznila.

Španielska polícia minulý rok potvrdila, že zatkla gang podozrivý z pašovania viac ako 40-tisíc ton nespracovaného mestského odpadu ročne z Talianska do Španielska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael nevidí istotu, že iránska vláda vďaka vojne padne

Izraelskí predstavitelia v súkromných rozhovoroch pripúšťajú, že vojna proti Iránu nemusí automaticky viesť k pádu tamojšieho režimu. Hoci spoločné bombardovanie USA a Izraela zabilo najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího aj viacerých veliteľov, zatiaľ sa neobjavili známky širšieho povstania.

Podľa izraelských zdrojov Washington zatiaľ nie je blízko k rozhodnutiu konflikt ukončiť napriek optimistickým vyjadreniam prezidenta Donalda Trumpa.

Izrael pôvodne naznačoval, že vojna by mohla povzbudiť iránske menšiny, aby sa postavili proti vláde v Teheráne. Premiér Benjamin Netanjahu však teraz pripúšťa, že prípadná zmena režimu je v rukách samotných Iráncov.

Analytici zároveň upozorňujú, že oslabenie iránskej armády je realistickejším cieľom než rýchly kolaps režimu.

V samotnom Iráne zatiaľ protesty nevypukli. Obyvatelia čelia bombardovaniu a bezpečnostné sily hrozia tvrdými zásahmi proti akýmkoľvek demonštráciám. Napriek nespokojnosti s režimom sa podľa miestnych zdrojov zároveň posilňujú vlastenecký sentiment a odpor voči zahraničným zásahom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Orbán čelí najväčšej výzve za 16 rokov, TISZA podľa prieskumu vedie

Maďarská opozičná strana TISZA si podľa najnovšieho prieskumu udržiava náskok pred stranou premiéra Viktora Orbána Fidesz, hoci jej prevaha sa mierne zmenšila.

Prieskum agentúry 21 Research Centre ukázal, že medzi rozhodnutými voličmi vedie TISZA o 14 percentuálnych bodov – v januári to bolo ešte o dva body viac. Strana vedená Péterom Magyarom má podporu 53 percent rozhodnutých voličov, zatiaľ čo Fidesz dosahuje 39 percent.

Ak by sa voľby konali podľa týchto výsledkov, TISZA by mohla získať približne 115 kresiel v 199-člennom parlamente, kým Fidesz by obsadil asi 78 mandátov. Do parlamentu by sa pravdepodobne dostala ešte pravicová strana Mi Hazank.

Voľby sa uskutočnia 12. apríla a Orbán tak čelí zrejme najvážnejšej výzve za 16 rokov svojej vlády.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.