Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj Trumpovi: Tlačte na Putina, nie na mňa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Politico odkázal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že ak chce skutočne ukončiť vojnu, mal by zvýšiť tlak na prezidenta Ruska Vladimira Putina, nie na Kyjev.

Zdôraznil, že Ukrajina podporuje mierové rokovania, no nie je pripravená prijať ruské ultimátum ani sa vzdať rozsiahlych území na východe krajiny. Podľa jeho slov sú Ukrajinci po viac než štyroch rokoch bojov unavení, morálka však zostáva vysoká.

Zelenskyj zároveň otvorene priznal, že medzi ním a Putinom panuje hlboká osobná nenávisť.

Kyjev čaká na jasnejšie bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré by mali byť základom prípadnej mierovej dohody.

Ukrajina sa pritom snaží pomáhať americkým spojencom – vysiela tímy expertov na boj proti dronom do Perzského zálivu, kde majú pomôcť brániť sa proti iránskym dronom Šáhid. Za to dúfa v dodávky rakiet PAC-3 pre systémy Patriot, hoci si uvedomuje, že Spojené štáty ich teraz intenzívne využívajú na Blízkom východe.

Zelenskyj zároveň vyzval Európsku úniu, aby pripravila plán B pre financovanie Ukrajiny, keďže Maďarsko blokuje pôžičku EÚ vo výške 90 miliárd eur a podobným krokom hrozí aj Slovensko.

Na otázku, či nezašiel príliš ďaleko pri vyslovení fyzickej hrozby voči Orbánovi, Zelenskyj odpovedal, že neverí, že „diplomatické mlčanie“ je „veľmi užitočné“, pokiaľ ide o rokovania s maďarským premiérom.

(pir)

Minúta  |  

Americké tajné služby: Iránsky režim si stále drží moc

Americké spravodajské služby podľa zdrojov Reuters zatiaľ nevidia iránsky režim na pokraji pádu, hoci USA a Izrael pokračujú v rozsiahlych útokoch už takmer dva týždne.

Najnovšie hodnotenia vraj hovoria o tom, že mocenské jadro v Teheráne zostáva funkčné a bezpečnostný aparát si stále drží kontrolu nad obyvateľstvom. To platí aj napriek smrti ajatolláha Alího Chameneího, po ktorej prevzali vedenie dočasní lídri a duchovní údajne určili za nového najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího.

Zároveň sa ukazuje, že pád režimu by bez pozemnej operácie alebo masového vnútorného povstania zrejme nebol realistický.

Reuters píše, že iránske kurdské milície v Iraku síce hovoria o pripravenosti zasiahnuť, no americká rozviedka ich možnosti hodnotí podstatne opatrnejšie. Podľa dostupných údajov im chýbajú bojovníci aj zbrane na dlhší a účinný konflikt s iránskymi silami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko a USA rokovali o energetickej kríze

Ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev uviedol, že počas stretnutia americko-ruskej pracovnej skupiny pre ekonomiku na Floride diskutoval s americkými partnermi aj o prehlbujúcej sa globálnej energetickej kríze.

Podľa jeho slov sa rozhovory týkali najmä vývoja na energetických trhoch a možných projektov, ktoré by mohli prispieť k postupnému zlepšeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Kríza podľa dostupných údajov súvisí aj so situáciou v Perzskom zálive. Po uzavretí Hormuzského prielivu po začiatku spoločnej vojny Izraela a USA proti Iránu totiž uviazlo približne 20 miliónov barelov ropy denne, čo predstavuje asi pätinu svetovej produkcie.

Dmitrijev zároveň tvrdí, že viaceré štáty, najmä Spojené štáty, si začínajú viac uvedomovať význam ruskej ropy a plynu pre stabilitu globálnej ekonomiky. Kritizoval pritom sankcie voči Rusku, ktoré označil za neefektívne.

Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff potvrdil, že delegácie diskutovali o viacerých témach a dohodli sa na pokračovaní kontaktov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA uvoľnia 172 miliónov barelov ropy

Spojené štáty siahnu do strategických ropných rezerv a na trh uvoľnia 172 miliónov barelov ropy. Washington tým reaguje na prudký rast cien, ktorý prišiel po narušení dodávok v dôsledku vojny USA a Izraela proti Iránu.

Minister energetiky Chris Wright uviedol, že americký krok je súčasťou širšej koordinovanej akcie 32 krajín Medzinárodnej energetickej agentúry, ktoré sa dohodli na uvoľnení spolu 400 miliónov barelov.

Dodávky z amerických zásob sa majú začať už budúci týždeň a potrvajú približne štyri mesiace. Napätie na trhu zároveň zvyšujú hrozby Iránu, že zablokuje ropné trasy v Perzskom zálive, ak útoky neustanú.

Prezident Donald Trump pripustil, že USA zásoby „trochu znížia“. Washington zároveň tvrdí, že v budúcom roku rezervy doplní o viac než 200 miliónov barelov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump hovorí o víťazstve, no Irán zasahuje tankery

Konflikt medzi Iránom na jednej strane a USA s Izraelom na druhej sa ďalej vyostruje a zasahuje globálny energetický trh. Irán podľa bezpečnostných zdrojov zapálil dva tankery v irackých vodách a útoky smerovali aj na ďalšie obchodné lode v Perzskom zálive. Zasiahol aj palivové nádrže v Bahrajne.

Teherán zároveň varoval, že svet by sa mal pripraviť na cenu ropy až 200 dolárov za barel, keďže bezpečnosť v regióne je podľa neho vážne narušená.

Vojna vypukla po spoločných leteckých úderoch USA a Izraela na iránske ciele a za necelé dva týždne si vyžiadala aspoň dvetisíc obetí. UNICEF upozorňuje, že medzi zranenými či zabitými je viac než 1 100 detí.

Napätie sa odráža aj na trhoch – ceny ropy opäť rastú a investori sa obávajú prerušenia dodávok najmä cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza asi pätina svetovej ropy.

Medzinárodná energetická agentúra preto odporučila rekordné uvoľnenie strategických zásob. USA plánujú sprístupniť 172 miliónov barelov.

Prezident Donald Trump napriek tomu tvrdí, že Spojené štáty vojnu v zásade vyhrali.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada OSN napomína Irán. USA ani Izrael nespomína

Bezpečnostná rada (BR) OSN v stredu prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala Irán na okamžité zastavenie útokov na štáty Perzského zálivu. Podľa nej sú porušením medzinárodného práva a predstavujú vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

BR OSN v rezolúcii navrhnutej Bahrajnom „požaduje okamžité zastavenie všetkých útokov Iránskej islamskej republiky proti Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu, Kataru, Saudskej Arábii, Spojeným arabským emirátom a Jordánsku“.

Za rezolúciu hlasovalo 13 členov rady, stáli členovia Rusko a Čína sa zdržali. Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán jej text nespomína.

Členovia rady zároveň odsúdili „všetky kroky alebo hrozby zo strany Iránskej islamskej republiky zamerané na uzavretie, blokovanie alebo iné narušenie medzinárodnej plavby cez Hormuzský prieliv alebo ohrozovanie námornej bezpečnosti v prielive Báb el-Mandeb“.

Irán s raketovými a dronovými útokmi na krajiny Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské zariadenia, začal v reakcii na vojenskú operáciu Izraela a Spojených štátov. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján sa v sobotu zasiahnutým krajinám ospravedlnil a vyhlásil, že Teherán s údermi prestane, pokiaľ útok na Irán nebude pochádzať z týchto krajín.

Stály predstaviteľ Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání v utorok ostro kritizoval členov BR OSN, ktorí návrh podporili, a obvinil ich, že sa snažia „odmeniť agresorov a potrestať obeť prostredníctvom zaujatého a politicky motivovaného uznesenia“.

(tasr, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.