Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajine hrozí výpadok Patriotov, vojna s Iránom mení priority USA

V Kyjeve rastie nervozita z toho, že vojna s Iránom môže Ukrajinu pripraviť o časť kľúčovej protivzdušnej obrany, uvádza Politico.

USA a ich partneri v Perzskom zálive totiž podľa dostupných údajov spotrebúvajú veľké množstvo rakiet Patriot na odrážanie iránskych balistických striel a dronov. Správa Bloomberg Intelligence odhaduje, že USA a ich partneri v regióne od začiatku vojny spotrebovali až tisíc striel.

Práve tie isté systémy však Ukrajina zúfalo potrebuje na obranu pred ruskými útokmi.

Európski predstavitelia aj americkí politici varujú, že Washington bude v najbližších mesiacoch prirodzene uprednostňovať vlastné bezpečnostné potreby, čo môže spomaliť alebo obmedziť dodávky Kyjevu.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že konflikt na Blízkom východe zníži šance Ukrajiny získať ďalšie rakety.

Problém navyše prehlbuje pomalá výroba. Hoci firma Lockheed Martin plánuje výrazné zvýšenie produkcie, rozšíriť nové kapacity potrvá niekoľko rokov. Vlani spoločnosť vyrobila len šesťsto kusov protiraketových striel do Patriotu.

(pir)

Minúta  |  

Repatriovali sme viac než 800 ľudí z Blízkeho východu

Slovenská republika uskutočnila doteraz najintenzívnejšiu leteckú repatriačnú operáciu vo svojej histórii. Letecký útvar Ministerstva vnútra SR počas desiatich repatriačných letov dopravil do bezpečia 711 ľudí, najmä občanov Slovenska, ktorí uviazli na Blízkom východe v dôsledku vojenského konfliktu.

Ďalších ľudí evakuovali aj Ozbrojené sily SR, takže celkovo Slovensko pomohlo viac ako 800 osobám.

Posledná skupina repatriantov priletela vládnym špeciálom 11. marca 2026 na Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave zo Spojených arabských emirátov. Lietadlá Airbus a Fokker uskutočnili štyri lety z Maskatu v Ománe, tri z jordánskeho Ammánu, dva z Dubaja a jeden z Rijádu v Saudskej Arábii.

Počas deviatich dní boli lietadlá vo vzduchu nepretržite, posádky nalietali približne 93 500 kilometrov a 120 letových hodín. Operácia bola logisticky aj bezpečnostne mimoriadne náročná, keďže dochádzalo k uzáverám vzdušných priestorov aj letísk v dôsledku prebiehajúcich útokov.

Rezort avizoval aj zámer obstarať veľkokapacitné repatriačné lietadlo, ako s tým počíta Dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR.

Slovensko zároveň ponúklo voľné kapacity aj občanom iných štátov prostredníctvom Mechanizmu EÚ pre civilnú ochranu, čím sa potvrdila praktická európska solidarita v krízových situáciách.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kyjev zverejnil dokument, návštevu maďarskej delegácie odmietol

Ukrajinské médiá zverejnili dokument ministerstva zahraničných vecí z 10. marca, ktorý naznačuje, že Kyjev nesúhlasil s navrhovaným termínom návštevy maďarskej delegácie, píše Ukrajinska pravda.

V nóte adresovanej maďarskému veľvyslanectvu ukrajinská strana uviedla, že navrhnutý dátum je neprijateľný, a odporučila Budapešti dohodnúť nový termín prostredníctvom diplomatických kanálov.

Napriek tomu sa otázka návštevy dostala do verejného sporu po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že o príchode maďarskej delegácie nevedel a cesta bola podľa ministerstva zahraničných vecí považovaná za súkromnú.

Hovorca rezortu diplomacie Heorhij Tychyj dodal, že skupina maďarských občanov vstúpila na Ukrajinu podľa pravidiel bezvízového styku.

Zverejnenie dokumentu bolo reakciou na vyjadrenia šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, ktorý Zelenského obvinil z klamstva a tvrdil, že Budapešť cestu delegácie vopred oznámila diplomatickou nótou.

Delegácia mala skontrolovať ropovod Družba.

(pir)

Minúta  |  

Zelenskyj Trumpovi: Tlačte na Putina, nie na mňa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Politico odkázal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že ak chce skutočne ukončiť vojnu, mal by zvýšiť tlak na prezidenta Ruska Vladimira Putina, nie na Kyjev.

Zdôraznil, že Ukrajina podporuje mierové rokovania, no nie je pripravená prijať ruské ultimátum ani sa vzdať rozsiahlych území na východe krajiny. Podľa jeho slov sú Ukrajinci po viac než štyroch rokoch bojov unavení, morálka však zostáva vysoká.

Zelenskyj zároveň otvorene priznal, že medzi ním a Putinom panuje hlboká osobná nenávisť.

Kyjev čaká na jasnejšie bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré by mali byť základom prípadnej mierovej dohody.

Ukrajina sa pritom snaží pomáhať americkým spojencom – vysiela tímy expertov na boj proti dronom do Perzského zálivu, kde majú pomôcť brániť sa proti iránskym dronom Šáhid. Za to dúfa v dodávky rakiet PAC-3 pre systémy Patriot, hoci si uvedomuje, že Spojené štáty ich teraz intenzívne využívajú na Blízkom východe.

Zelenskyj zároveň vyzval Európsku úniu, aby pripravila plán B pre financovanie Ukrajiny, keďže Maďarsko blokuje pôžičku EÚ vo výške 90 miliárd eur a podobným krokom hrozí aj Slovensko.

Na otázku, či nezašiel príliš ďaleko pri vyslovení fyzickej hrozby voči Orbánovi, Zelenskyj odpovedal, že neverí, že „diplomatické mlčanie“ je „veľmi užitočné“, pokiaľ ide o rokovania s maďarským premiérom.

(pir)

Minúta  |  

Americké tajné služby: Iránsky režim si stále drží moc

Americké spravodajské služby podľa zdrojov Reuters zatiaľ nevidia iránsky režim na pokraji pádu, hoci USA a Izrael pokračujú v rozsiahlych útokoch už takmer dva týždne.

Najnovšie hodnotenia vraj hovoria o tom, že mocenské jadro v Teheráne zostáva funkčné a bezpečnostný aparát si stále drží kontrolu nad obyvateľstvom. To platí aj napriek smrti ajatolláha Alího Chameneího, po ktorej prevzali vedenie dočasní lídri a duchovní údajne určili za nového najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího.

Zároveň sa ukazuje, že pád režimu by bez pozemnej operácie alebo masového vnútorného povstania zrejme nebol realistický.

Reuters píše, že iránske kurdské milície v Iraku síce hovoria o pripravenosti zasiahnuť, no americká rozviedka ich možnosti hodnotí podstatne opatrnejšie. Podľa dostupných údajov im chýbajú bojovníci aj zbrane na dlhší a účinný konflikt s iránskymi silami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko a USA rokovali o energetickej kríze

Ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev uviedol, že počas stretnutia americko-ruskej pracovnej skupiny pre ekonomiku na Floride diskutoval s americkými partnermi aj o prehlbujúcej sa globálnej energetickej kríze.

Podľa jeho slov sa rozhovory týkali najmä vývoja na energetických trhoch a možných projektov, ktoré by mohli prispieť k postupnému zlepšeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Kríza podľa dostupných údajov súvisí aj so situáciou v Perzskom zálive. Po uzavretí Hormuzského prielivu po začiatku spoločnej vojny Izraela a USA proti Iránu totiž uviazlo približne 20 miliónov barelov ropy denne, čo predstavuje asi pätinu svetovej produkcie.

Dmitrijev zároveň tvrdí, že viaceré štáty, najmä Spojené štáty, si začínajú viac uvedomovať význam ruskej ropy a plynu pre stabilitu globálnej ekonomiky. Kritizoval pritom sankcie voči Rusku, ktoré označil za neefektívne.

Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff potvrdil, že delegácie diskutovali o viacerých témach a dohodli sa na pokračovaní kontaktov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.