Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európske akcie klesli, ropa pri sto dolároch zvyšuje obavy z inflácie

Európske burzy vo štvrtok opäť oslabili a zdá sa, že hlavným dôvodom je nová vlna nervozity okolo cien ropy. Referenčný index STOXX 600 stratil 0,5 percenta, pričom išlo už o siedmy pokles počas deviatich obchodných dní.

Trhy zneistil návrat ropy k úrovni sto dolárov za barel po správach o zrejmom útoku iránskych lodí na dva tankery v irackých vodách. Investori sa obávajú, že ak ceny energií vydržia dlhšie vysoko, Európu čaká silnejší inflačný tlak a zároveň ešte slabší rast.

Tomu zodpovedajú aj očakávania na trhu: peňažné trhy už rátajú s ďalším zvýšením sadzieb ECB do júla a s vysokou pravdepodobnosťou ďalšieho kroku do konca roka.

Najväčšie straty zaznamenali banky, zatiaľ čo obranné firmy ťažili z pretrvávajúceho geopolitického napätia. BMW oslabilo po slabšom výhľade zisku, naopak, Daimler Truck mierne posilnil po relatívne stabilnej prognóze marží.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Irán možno pustí indické tankery cez Hormuz

Irán podľa indického zdroja Reuters umožní tankerom plaviacim sa pod indickou vlajkou preplávať strategickým Hormuzským prielivom, cez ktorý prúdi približne 40 percent indického dovozu ropy.

Informácia zatiaľ nie je potvrdená – iránsky zdroj pôsobiaci mimo krajiny tvrdí, že žiadnu dohodu ešte neuzavreli.

Situácia v oblasti je mimoriadne napätá. V stredu v prielive napadli thajskú loď smerujúcu do indického prístavu Kandla, čo vyvolalo ostrú reakciu vlády v Naí Dillí. Indické ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo útoky na komerčné plavidlá a upozornilo, že podobné incidenty si už v minulosti vyžiadali aj životy indických občanov.

Podľa dostupných údajov Irán od začiatku vojny, ktorú proti nemu koncom februára začali Izrael a Spojené štáty, zaútočil na najmenej 16 lodí v úžine. Zároveň varoval, že eskalácia konfliktu môže vyhnať ceny ropy až k hranici 200 dolárov za barel.

India preto už hľadá alternatívne zdroje suroviny, najmä zvýšením nákupov z Ruska.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aktuality: ÚBOK má viesť Durec, chystajú aj ďalšie zmeny

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) čaká ďalšia reorganizácia aj výmena vedenia. Podľa viacerých zdrojov portálu Aktuality.sk má doterajšieho šéfa úradu Maroša Kubalu už od 1. apríla alebo 1. mája nahradiť Vladimír Durec, ktorý dnes vedie protikorupčnú jednotku.

Spolu so zmenou vo vedení sa počíta aj s posilnením stavu policajtov a vznikom špeciálnej jednotky na spoluprácu s Európskou prokuratúrou.

Personálne zmeny sa však nemajú skončiť iba pri riaditeľovi. Vyššie funkcie majú podľa zistení zasiahnuť aj ďalších funkcionárov elitného útvaru. Spomínajú meno Durecovho zástupcu Petra Bajlu aj bývalej šéfky inšpekčného tímu Oblúk Diany Santusovej.

Policajné prezídium potvrdilo, že na organizačných zmenách intenzívne pracuje, konkrétne mená ani počty policajtov však zatiaľ nechce komentovať.

Zmeny prichádzajú krátko po ostrej kritike generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten vo februári označil stav boja proti korupcii za katastrofálny a vyhlásil, že novela Trestného zákona aj zmeny v policajnej štruktúre sa v tejto oblasti nevydarili.

(lud)

Minúta  |  

Ukrajine hrozí výpadok Patriotov, vojna s Iránom mení priority USA

V Kyjeve rastie nervozita z toho, že vojna s Iránom môže Ukrajinu pripraviť o časť kľúčovej protivzdušnej obrany, uvádza Politico.

USA a ich partneri v Perzskom zálive totiž podľa dostupných údajov spotrebúvajú veľké množstvo rakiet Patriot na odrážanie iránskych balistických striel a dronov. Správa Bloomberg Intelligence odhaduje, že USA a ich partneri v regióne od začiatku vojny spotrebovali až tisíc striel.

Práve tie isté systémy však Ukrajina zúfalo potrebuje na obranu pred ruskými útokmi.

Európski predstavitelia aj americkí politici varujú, že Washington bude v najbližších mesiacoch prirodzene uprednostňovať vlastné bezpečnostné potreby, čo môže spomaliť alebo obmedziť dodávky Kyjevu.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že konflikt na Blízkom východe zníži šance Ukrajiny získať ďalšie rakety.

Problém navyše prehlbuje pomalá výroba. Hoci firma Lockheed Martin plánuje výrazné zvýšenie produkcie, rozšíriť nové kapacity potrvá niekoľko rokov. Vlani spoločnosť vyrobila len šesťsto kusov protiraketových striel do Patriotu.

(pir)

Minúta  |  

Repatriovali sme viac než 800 ľudí z Blízkeho východu

Slovenská republika uskutočnila doteraz najintenzívnejšiu leteckú repatriačnú operáciu vo svojej histórii. Letecký útvar Ministerstva vnútra SR počas desiatich repatriačných letov dopravil do bezpečia 711 ľudí, najmä občanov Slovenska, ktorí uviazli na Blízkom východe v dôsledku vojenského konfliktu.

Ďalších ľudí evakuovali aj Ozbrojené sily SR, takže celkovo Slovensko pomohlo viac ako 800 osobám.

Posledná skupina repatriantov priletela vládnym špeciálom 11. marca 2026 na Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave zo Spojených arabských emirátov. Lietadlá Airbus a Fokker uskutočnili štyri lety z Maskatu v Ománe, tri z jordánskeho Ammánu, dva z Dubaja a jeden z Rijádu v Saudskej Arábii.

Počas deviatich dní boli lietadlá vo vzduchu nepretržite, posádky nalietali približne 93 500 kilometrov a 120 letových hodín. Operácia bola logisticky aj bezpečnostne mimoriadne náročná, keďže dochádzalo k uzáverám vzdušných priestorov aj letísk v dôsledku prebiehajúcich útokov.

Rezort avizoval aj zámer obstarať veľkokapacitné repatriačné lietadlo, ako s tým počíta Dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR.

Slovensko zároveň ponúklo voľné kapacity aj občanom iných štátov prostredníctvom Mechanizmu EÚ pre civilnú ochranu, čím sa potvrdila praktická európska solidarita v krízových situáciách.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kyjev zverejnil dokument, návštevu maďarskej delegácie odmietol

Ukrajinské médiá zverejnili dokument ministerstva zahraničných vecí z 10. marca, ktorý naznačuje, že Kyjev nesúhlasil s navrhovaným termínom návštevy maďarskej delegácie, píše Ukrajinska pravda.

V nóte adresovanej maďarskému veľvyslanectvu ukrajinská strana uviedla, že navrhnutý dátum je neprijateľný, a odporučila Budapešti dohodnúť nový termín prostredníctvom diplomatických kanálov.

Napriek tomu sa otázka návštevy dostala do verejného sporu po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že o príchode maďarskej delegácie nevedel a cesta bola podľa ministerstva zahraničných vecí považovaná za súkromnú.

Hovorca rezortu diplomacie Heorhij Tychyj dodal, že skupina maďarských občanov vstúpila na Ukrajinu podľa pravidiel bezvízového styku.

Zverejnenie dokumentu bolo reakciou na vyjadrenia šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, ktorý Zelenského obvinil z klamstva a tvrdil, že Budapešť cestu delegácie vopred oznámila diplomatickou nótou.

Delegácia mala skontrolovať ropovod Družba.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.