Tieto opatrenia by vláde poskytli nové právomoci na reguláciu alebo obmedzenie prístupu maloletých k určitým online službám. Zahŕňajú možné systémy overovania veku na platformách, obmedzenia času, počas ktorého môžu byť služby využívané, a zásahy do fungovania sociálnych sietí a iných digitálnych služieb.
V marci 2026 Dolná snemovňa britského parlamentu hlasovala o viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto zákonu. Návrh na zavedenie úplného zákazu sociálnych médií pre osoby mladšie ako 16 rokov bol zamietnutý.
Zároveň poslanci podporili alternatívne ustanovenie, ktoré vláde udeľuje širšie právomoci na stanovenie vekových obmedzení pre online služby v budúcnosti alebo na obmedzenie určitých funkcií platforiem. Takéto opatrenia si vyžadujú povinné identifikačné postupy. V praxi to znamená, že každý, kto používa určité platformy, by musel jednoznačne preukázať svoju totožnosť.
Spor o VPN
Obzvlášť kontroverzná je debata o službách VPN. Tieto programy umožňujú používateľom šifrovať svoje internetové pripojenie a meniť svoju virtuálnu polohu. Virtuálna súkromná sieť (VPN) presmeruje pripojenie tak, že pôvodná IP adresa, ktorá umožňuje identifikáciu, je nahradená anonymnou. To umožňuje chrániť súkromie používateľov a zároveň obísť geografické obmedzenia.
Vývoj v Austrálii ilustruje možné dôsledky. Dopyt po adresách VPN tam prudko vzrástol po tom, ako vláda zaviedla povinné overovanie veku pri používaní online služieb.
Niektorí členovia Snemovne lordov navrhli, aby sa od poskytovateľov VPN vyžadovalo zavedenie overovania veku alebo úplné zablokovanie prístupu k ich službám pre maloletých. Cieľom tohto opatrenia je zabrániť mladým ľuďom v obchádzaní existujúcich systémov overovania veku.
Praktická implementácia takýchto opatrení je technicky náročná. Poskytovatelia internetu pripájajú k internetu domácnosti, nie jednotlivcov. Na vynútenie obmedzení na základe veku by bolo potrebné jednoznačne identifikovať zariadenia alebo používateľské účty na týchto zariadeniach, najmä ak ich môžu používať rôzni členovia rodiny.
Ak by sme v tomto smere išli ešte ďalej, znamenalo by to monitorovať, či osoba používajúca zariadenie na prístup k webovej stránke, službe alebo aplikácii je skutočne vlastníkom profilu. V praxi je to možné len prostredníctvom overenia totožnosti alebo biometrických postupov. Zároveň by to znamenalo, že takéto kontroly by sa museli opakovať počas používania zariadenia.
Zákony o online bezpečnosti vyvolávajú obavy zo zberu údajov
Aktivisti za ochranu súkromia preto varujú pred novými rizikami vyplývajúcimi zo zberu citlivých údajov, ako sú doklady totožnosti alebo skeny tváre. Táto debata nie je izolovaná. Je súčasťou širšieho vývoja britskej internetovej politiky.
Zákon o online bezpečnosti z roku 2023 už vyžaduje, aby platformy prijímali opatrenia proti obsahu, ktorý by mohol byť škodlivý pre deti. Zákon stanovuje prísne sankcie pre spoločnosti, ktoré tieto povinnosti nesplnia.
Mediálny regulátor Ofcom získal rozsiahle právomoci regulovať platformy alebo v extrémnych prípadoch vyžadovať blokovanie webových stránok.
Prívrženci tejto politiky argumentujú, že deti sú na internete čoraz viac vystavené nebezpečenstvám, ako napríklad kyberšikana, grooming a extrémny obsah vrátane násilných obrázkov alebo pornografie. Organizácie ako NSPCC volajú po prísnejších pravidlách a považujú ich za nevyhnutný krok na ochranu mladých používateľov internetu.
Kritici, naopak, varujú pred vytvorením precedensu. Len čo sa systém vekovej kontroly a regulácie platforiem zavedie, mohol by sa neskôr bez väčších ťažkostí rozšíriť na ďalšie oblasti digitálneho života. Sledovanie a kontrola by mohli ďaleko presiahnuť rámec opatrení zameraných na mladých ľudí.
Vláda by sa mohla rozhodnúť odstrániť nežiaduce politické názory z dohľadu používateľov v celej krajine. Tým by sa stalo zbytočné tvrdé blokovanie internetu a nahradilo by ho riadené filtrovanie informácií, ktoré môžu určití používatelia vidieť. Zároveň každá forma overovania online identity so sebou nesie riziko zvýšeného sledovania.
Ohrozenie osobnej slobody
Veľká Británia sa púšťa do nebezpečného politického experimentu. Zahraničie to, prirodzene, pozorne sleduje a takmer určite sa nájdu napodobitelia. Keďže niektoré štáty už zvažujú podobné modely, kritickí pozorovatelia to vnímajú ako možný zlomový bod pre digitálnu slobodu v krajinách, ktoré kedysi boli liberálnymi demokraciami.
Niet pochýb o tom, že otázka ochrany detí na internete si vyžaduje riešenie. Namiesto rozširovania úlohy štátu by sa väčšia zodpovednosť však mala preniesť na rodičov. Pribúdajúce pravidlá a vládny dohľad podkopávajú základy otvoreného a slobodného internetu. To je o to nebezpečnejšie, že internet sa, nakoniec, nedá skutočne regulovať.
Na každé technické opatrenie nájde vynaliezavý človek protiopatrenie. V najhoršom prípade sú ľudia kriminalizovaní len za to, že si chcú vymieňať informácie a informovať sa nezávisle od štátneho dohľadu a kontroly.
Konečným dôsledkom je, že občania musia vo svojom každodennom živote znášať čoraz väčší dohľad, kontrolu a obmedzenia. Vo finále to predstavuje nebezpečenstvo pre občianske slobody ako celok.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
