Tá sa pri pestovaní nenávisti voči krajine či režimu, na ktorý sa práve ukázalo prstom, pohybuje po rovnakej vertikále. Keďže emócia strachu, odporu a nenávisti sa deje s mediálnym pohonom, používajú sa zákonitosti médií.
Tie krátkodobo vytvoria tlak na istú aktuálne dôležitú tému, ale v prípade potreby ju veľmi rýchlo dokážu nahradiť témou novou.
Na tú prechádzajúcu sa rýchlo zabudne, hoci jej závažnosť a donedávna hlásaná prepotrebnosť sa nijako nevyriešili. Len sa na ňu prekrytím inej témy zabudlo.
Netreba dodávať, ako ľahko sa takýto manažment mediálne vyvolaných a propagandou živených emócií nenávisti dá zneužívať politicky, na účelové ciele.
Zabúdanie na „ušľachtilé“ ciele
Keď vypukla vojna na Ukrajine, celý západný, údajne šľachetný svet stojaci na strane svetového dobra odrazu zabudol na iné „ušľachtilé“ ciele, ktoré si predtým stanovil. USA napríklad pre pozastavenie energetických zdrojov z Ruska zrušilo sankcie voči Venezuele.
Obama už v roku 2015 vyhlásil túto juhoamerickú krajinu za „mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť“ a zaviedol sankcie. Donald Trump ich neskôr posilnil o zmrazenie štátnych aktív, ropné sankcie a hospodárske embargo. Dôvodmi boli potláčanie ľudských práv, erózia demokratických inštitúcii, zatýkanie opozície a mučenie.
Po roku 2022 bolo potrebné nahradiť výpadky ropy v dôsledku vojny na Ukrajine. USA hľadali alternatívne zdroje a jeden z nich bola Venezuela. Tyrania-netyrania, potrebujeme ropu.
Nie, to nie je cynický prístup, ktorý prišiel až s Trumpom. Prišiel už s Bidenom, ktorý uvoľnil sankcie voči Madurovmu režimu. Samozrejme, bez toho, že by niektorý z dôvodov sankcii prestal byť aktuálny.
USA síce napokon Madura zlikvidovali, ale Madurov režim zotrval. Tentoraz pod taktovkou Washingtonu.
Korčokove pragmatické ciele
Podobne uvažovala aj Európa pri Azerbajdžane. Cesty nášho vtedajšieho ministra zahraničia Ivana Korčoka do tejto tyranie, ktorá predtým spustila nelegitímnu inváziu voči Náhornému Karabachu a vyvolala exodus Arménov, boli zamerané výlučne na pragmatické ciele, ako to Korčok sám komunikoval.
Joe Biden zároveň očakával pomoc od Saudskej Arábie, ktorá v tom čase útočila na húsíov v Jemene, mala na svedomí státisíce obetí. V roku 2018 bol v tureckom konzuláte vlastnej krajiny brutálne zavraždený kritik režimu, novinár Džamál Chášukdží. Nik nepochyboval o tom, že jeho rozkúskované telo mal na svedomí Rijád, keďže šlo o zjavne dobre premyslenú popravu.
Tyranský režim bol však spojencom. Biden prišiel na kolenách poprosiť o zvýšenie dodávok ropy a plynu, aby Západ vo vojne s Ruskom mohol realizovať energetickú blokádu Moskvy (v tom čase však celá Európa ochotne z Ruska zdroje dovážala, lebo ich potrebovala).
V tomto mori pokryteckého cynizmu nie je teda prekvapením, ak Američania – strojcovia nápadov s protiruskými sankciami – odrazu otočia hru aj prepíšu v hlavách svojich lénnikov v Európe moralistické kódy. Politický Pavlovov reflex, kedy slintať z vlastnej morálnej nadradenosti a nekonečnej šľachetnosti, prepne kábel a dostane nový povel.
Keď sa slaboduchým zažiada byť nadľuďmi
Konanie Američanov, ktorí jedného dňa zavedú „morálne ušľachtilé“ sankcie z dočasných politických dôvodov, a o nejaký čas nato ich zrušia bez morálneho vysvetlenia, teda nie je čudné.
A nevymyká sa ani z ich dlhodobej stratégie, ktorej súčasťou je aj moralistická propaganda, pokrm pre slaboduchých, vždy pripravených slintať za kosťou, ak sa im zažiada považovať sa za morálnych übermenschov.
Akým spôsobom sa zachová Európa, je zatiaľ otázne. S nádejami, že sa jej rozsvieti a začne sa správať pragmaticky a rozumne, však treba byť opatrný.
Isté je, že spočiatku bude stratená. Potom dostane ďalší povel. Ten však príde od pána spoza oceána, ktorého energetické záujmy sú iné ako tie naše tu na starom kontinente.