Spotrebitelia sú napriek tomu náchylní uprednostniť supermarket pred lokálnym predajcom. Pretože kilo medu tam môžu kúpiť aj za necelé štyri eurá, zatiaľ čo priemerná cena za kilogram slovenského medu sa u včelárov pohybuje približne medzi 6 až 15 eurami.

Slovenskí menší medohospodári si však v cenách produktu zohľadňujú aj liečivá, horšiu sezónu a čas, ktorý strávia pri včelstvách.

Európska komisia konštatuje, že lacný dovoz a neférová konkurencia tlačia ceny nadol, takže európski včelári strácajú motiváciu. To vedie k nižšej produkcii medu a má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, biodiverzitu aj celé ekosystémy.

Nestačí ani laboratórna kontrola

Falšovateľov u nás kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Tá na naše otázky do uzávierky neodpovedala.

Majtán podotýka, že kapacity inšpekcie sú obmedzené a metódy použité pri rutinnej kontrole nemusia odhaliť všetky sofistikované formy falšovania.

„Dnes je možné v laboratóriu pripraviť med, ktorý nie je jednoduché rozoznať od pravého medu, a to ani po vykonaní bežných laboratórnych analýz. Myslíme si, že na Slovensku k takémuto falšovaniu priamo nedochádza, aj keď je možné, že sa k nám takýto med bežne dováža,“ hovorí Ľubica Rajčáková z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku.

Naznačuje, že ide skôr o problém veľkých nákupcov, ktorí med nakupujú z krajín mimo EÚ a na Slovensku ho len prebaľujú do malospotrebiteľských balení.

Spoločnosť Kaufland konštatuje, že ich cenotvorba závisí od viacerých faktorov. „Patríme medzi najväčších predajcov medu na Slovensku, čo nám umožňuje nakupovať vo veľkých objemoch, a to sa snažíme premietať do cenovej výhody pre zákazníkov. Medy z našej ponuky pravidelne zaraďujeme aj do letákových akcií. Hoci je za garanciu kvality dodávaných výrobkov zodpovedný prioritne dodávateľ, realizujeme aj náhodné kontroly a odbery,“ uvádza pre Štandard hovorkyňa firmy Nikoleta Lörincová.

Nastane zmena

Fľaše medu v potravinových reťazcoch často prezentujú ako slovenské, ale v skutočnosti pochádzajú prevažne z Číny a iných ázijských štátov s nižšími nákladmi na výrobu.

Väčšina spotrebiteľov zbystrí pozornosť, ak je na etikete označenie „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“ – hoci to povoľuje platná európska legislatíva. „Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť zistiť, v akom pomere sú zastúpené zložky z jednotlivých krajín,“ vysvetľuje Majtán.

Vyzdvihuje preto fakt, že od 14. júna 2026 bude u nás povinné uvádzať krajiny pôvodu pre každú zložku zmesi samostatne.

Vedec dodáva, že na európskej úrovni sa pracuje na posilnení takzvanej traceability, teda vysledovateľnosti medu, čo by v budúcnosti mohlo situáciu zlepšiť.

Domáci medohospodári

Podľa odborníkov je najbezpečnejšie všímať si neprimerane nízku cenu, uprednostniť pri pôvode konkrétnu obec, región alebo krajinu a lokálneho výrobcu, ktorý má na produkte uvedenú aj svoju adresu a kontakt.

Včelári majú možnosť vytvoriť si pre svoj med aj ochrannú známku. „Alebo získať analytický certifikát od akreditovaného laboratória, ktorý potvrdzuje základné fyzikálno-chemické parametre,“ dodáva Majtán.

Vlastnú metódu, ktorá skúma antibakteriálny potenciál medu, vyvinulo aj Laboratórium apidológie a apiterapie v SAV. Ročne ju využíva 100 až 150 včelárov zo Slovenska a zo zahraničia, ktorí dostanú po testovaní známku – bronzovú, striebornú alebo zlatú.

Nakupovať lokálne môžete aj prostredníctvom projektu Slovenský med priamo od včelára. Na webe sú producenti zoradení podľa miesta predaja a všetci majú certifikát pravosti medu.

„Overený spôsob je tiež ,dobré meno' včelára,“ uzatvára Rajčáková.