Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Rusko ukončí vojnu len pod tlakom a stratami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po ďalšom masívnom útoku na ukrajinské mestá vyhlásil, že Rusko neprejavuje žiadnu vôľu ukončiť vojnu. Podľa neho rozsah útoku potvrdzuje, že Moskva pokračuje v agresii bez snahy o mierové riešenie.

Zároveň zdôraznil, že k zmene postoja Ruska môže viesť len silnejší medzinárodný tlak a konkrétne straty na jeho strane.

Bez nich podľa Zelenského nevznikne motivácia na zastavenie bojov ani návrat k rokovaniam. Vyjadrenia zazneli v jeho večernom prejave.

(reuters, mja)

  |  

USA zvažujú návrat k jadrovým testom, plán zatiaľ nemajú

Spojené štáty zatiaľ nemajú jasný plán, ako zrealizovať rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa o obnovení testovania jadrových zbraní. Podľa vysokého predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí Thomasa DiNanna sa stále posudzujú možnosti a konkrétna podoba programu zatiaľ nie je určená.

DiNanno zdôraznil, že sa nevedú diskusie o návrate k atmosférickým testom, ktoré USA naposledy vykonali v roku 1962. Nevylúčil však obnovenie podzemných testov, ktoré boli naposledy realizované v roku 1992.

Americká administratíva zároveň opakuje obvinenia, že Rusko a Čína vykonávajú podzemné testy, čo obe krajiny odmietajú a časť expertov spochybňuje.

Podľa DiNanna by pokračovanie amerického moratória mohlo znamenať nevýhodu v strategickej rovnováhe.

(reuters, mja)

  |  

CERN dosiahol prelom, antihmotu previezli mimo laboratória

Vedcom z CERN-u sa podaril prelomový experiment, keď ako prví na svete úspešne previezli antihmotu mimo laboratória, a to v špeciálnom nákladnom vozidle. Konkrétne išlo o 92 antiprotónov uložených v takzvanej Penningovej pasci, ktorá ich dokáže udržať stabilné aj počas transportu, informuje Echo24.

Podľa fyzika Stefana Ulmera všetko počas presunu fungovalo bez problémov, no definitívne potvrdenie úspechu príde až po detailnej kontrole, či sa zachovali všetky častice.

Experiment je považovaný za začiatok novej éry, keďže umožní presun antihmoty do ďalších laboratórií v Nemecku, kde sa budú realizovať presnejšie merania.

Antihmota pritom zostáva jednou z najväčších záhad fyziky. Hoci by jej podľa teórie malo existovať rovnaké množstvo ako bežnej hmoty, vo vesmíre ju takmer nepozorujeme. Práve nové experimenty by mohli pomôcť objasniť, prečo tento nepomer vznikol.

(mja)

  |  

Voliči v Dánsku vysielajú sociálnej politike jasný signál

Dánska premiérka Mette Frederiksenová podľa prvých odhadov vedie parlamentné voľby, no jej ľavicový blok zrejme nedosiahne väčšinu. Exit polly naznačujú tesný súboj s pravicou, pričom rozhodujúce budú až oficiálne výsledky.

Frederiksenová, ktorá je pri moci od roku 2019, v poslednom období profitovala z tvrdého postoja voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v otázke Grónska.

Zároveň však čelí kritike doma, kde voliči čoraz viac poukazujú na rastúce životné náklady a zanedbávanie domácich problémov.

Ak sa výsledky potvrdia, zostavenie vlády bude zložité. Premiérka sa môže ocitnúť v situácii, keď bude odkázaná na podporu centristov alebo dokonca menších zoskupení z Grónska či Faerských ostrovov. Kľúčovú rolu by tak mohli zohrať umiernení politici, ktorí rozhodnú o budúcej vláde.

(reuters, mja)

  |  

NASA ruší plán stanice pri Mesiaci, chce základňu za 20 miliárd

NASA mení smer svojho programu Artemis. Nový šéf agentúry Jared Isaacman oznámil, že projekt orbitálnej stanice Lunar Gateway sa v súčasnej podobe pozastavuje.

Namiesto toho chce NASA využiť už vyvinuté komponenty na vybudovanie základne priamo na povrchu Mesiaca, a to v hodnote približne 20 miliárd dolárov počas nasledujúcich siedmich rokov.

Podľa Isaacmana ide o logický krok smerom k dlhodobému pobytu ľudí na Mesiaci. Priznal však, že presun technológií z orbitálnej stanice na povrch nebude jednoduchý a prináša technické aj časové výzvy.

Zmena ovplyvní aj kontrakty za miliardy dolárov a prinúti firmy prispôsobiť sa novým prioritám. Celý posun zároveň prichádza v čase, keď Čína napreduje vo svojich plánoch na pristátie na Mesiaci do roku 2030.

(reuters, mja)

  |  

Pochod za život v Lisabone narušil útok zápalnou zbraňou

V portugalskej metropole Lisabon zaútočil 21. marca neznámy muž počas podujatia „Pochod za život“. Podľa Idea Magazin hodil medzi účastníkov improvizovaný Molotovov koktail. Zariadenie však neexplodovalo, hoci horľavina zasiahla viacerých ľudí.

Polícia následne zadržala 39-ročného podozrivého, ktorý má byť podľa dostupných informácií napojený na anarchistickú skupinu. Napriek incidentu sa podujatie zaobišlo bez zranení.

„Pochod za život“ patrí medzi pravidelné akcie zamerané proti interrupciám a eutanázii. Organizátori uviedli, že sa na ňom v Lisabone zúčastnilo približne 4-tisíc ľudí.

(mja)