Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko hlási nárast cudzincov v organizovanom zločine

Poľsko zaznamenalo vlani výrazný nárast podielu cudzincov zapojených do organizovanej kriminality, pričom dominujú rusky hovoriace skupiny.

Podľa údajov Centrálneho vyšetrovacieho policajného úradu, o ktorých píše denník Rzeczpospolita, evidovali 265 podozrivých cudzincov, čo predstavuje medziročný nárast o 44 percent. Viac ako 80 percent tvorili osoby z prostredia blízkeho Rusku.

Polícia rozbila spoli 157 zločineckých skupín, z toho väčšinu domácich, no počet medzinárodných aj rusky hovoriacich gangov vzrástol. Najvýraznejší nárast zaznamenali podozriví z Bieloruska a Arménska, pričom Ukrajinci zostávajú najpočetnejšou skupinou.

Podľa odborníkov sa mení charakter kriminality. Nové skupiny pôsobia skôr v oblasti ekonomickej trestnej činnosti, pašovania, obchodovania s ľuďmi či kybernetickej kriminality a menej sa prejavujú násilnými činmi na uliciach.

Zložky evidujú aj prítomnosť vysokopostavených kriminálnych autorít, ktoré riadia činnosť gangov a rozdeľujú zisky. Problémom však zostáva nízky počet zadržaných lídrov, keďže mnohí pôsobia zo zahraničia alebo sa skrývajú.

Experti preto upozorňujú na potrebu zmeny stratégie a posilnenia kapacít v boji proti organizovanému zločinu, inak hrozí ďalšie posilňovanie nadnárodných kriminálnych sietí.

(max)

Minúta  |  

Slovenská a česká vláda budú po rokoch opäť rokovať spoločne

Slovenská a česká vláda sa stretnú na spoločnom rokovaní 31. marca. Po výjazdovom zasadnutí vlády vo Veľkom Záluží v okrese Nitra to potvrdil premiér Robert Fico (Smer).

„Najbližšia vláda sa stretne v česko-slovenskom formáte a bude to 31. marca. Ideme na územie Českej republiky,“ ozrejmil. Ak podľa neho vznikne potreba, aby slovenská vláda rokovala samostatne, tak samostatné rokovanie absolvuje na území Česka. „Aby potom nevznikla potreba stretávať sa 1. apríla. Ale nevylučujem, že pre ropnú krízu sa bude musieť vláda stretnúť aj 1. apríla,“ podotkol.

Spoločné rokovanie vlád sa uskutoční na zámku Nová Horka v Moravskosliezskom kraji. Posledné medzivládne konzultácie, ktoré boli plánované na prelome apríla a mája roku 2024, sa neuskutočnili.

Vtedajšia česká vláda ich prerušila s odôvodnením, že nesúhlasí s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky. Týkalo sa to postoja Slovenska k vojne na Ukrajine. Predtým spolu vlády rokovali v apríli 2023 v Trenčíne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Migaľ hlasoval proti vládnej novele priestupkového zákona

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) nesúhlasí s novelou zákona o priestupkoch, ktorú v stredu schválila vláda. Návrh okrem zvýšenia pokút zavádza aj novú sankciu v podobe menších obecných služieb. Migaľ uviedol, že na rokovaní hlasoval proti, no ostatní členovia kabinetu ho prehlasovali.

Podľa ministra je návrh formulovaný príliš široko a vytvára priestor na svojvôľu. Pôvodne mal byť zameraný najmä na recidivistov, drobnú majetkovú kriminalitu a ľudí, ktorí nedokážu zaplatiť pokutu. V aktuálnej podobe však podľa neho umožňuje uložiť túto sankciu aj tým, ktorí sú schopní pokutu uhradiť.

Migaľ zdôraznil, že takýto typ trestu by mal byť len alternatívou k pokute a a mal by byť ukladaný so súhlasom priestupcu. Varoval tiež, že novela by sa mohla dostať na Ústavný súd SR. Kritizuje aj to, že štát neplánuje samosprávam poskytnúť financie na zabezpečenie výkonu tejto sankcie.

Podľa vlády majú obecné služby slúžiť najmä pre recidivistov a osoby neschopné zaplatiť pokutu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH žiada zvolať výbor pre podozrenia zo zásahov do volieb

Opozičné hnutie KDH žiada zvolanie mimoriadneho zasadnutia osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Dôvodom sú medializované informácie, podľa ktorých mal prezident Peter Pellegrini pred parlamentnými voľbami v roku 2020 žiadať cez Maďarsko o politickú pomoc z Moskvy.

Poslanec František Majerský, ktorý je členom výboru, označil tieto zistenia za bezprecedentné ohrozenie suverenity štátu. Uviedol, že zverejnená komunikácia naznačuje snahu vtedajšieho premiéra získať podporu od cudzích mocností v demokratických voľbách.

KDH chce vedieť, či Slovenská informačná služba mala v roku 2020 spravodajské informácie o pokusoch ovplyvniť parlamentné voľby zo strany Ruska a Maďarska. Zároveň sa plánuje pýtať, ako štátne orgány tieto informácie vyhodnotili a aké kroky podnikli na ochranu ústavného zriadenia.

Podľa informácií Denníka N mal Szijjártó na žiadosť premiéra Viktora Orbána komunikovať s ruským ministrom Sergejom Lavrovom o potrebe zachovania vtedajšej vlády na Slovensku. Zároveň mal uviesť, že prijatie Petra Pellegriniho v Moskve by mu pomohlo vo voľbách.

Pellegrini odmietol, že by rokoval o ovplyvňovaní volieb, a označil svoju cestu za štandardnú. Robert Fico (Smer) reagoval, že v zahraničnej ceste Pellegriniho nevidí žiadne porušenie pravidiel. Zároveň poukázal na to, že on neviedol kandidátnu listinu Smeru do parlamentných volieb v roku 2020.

(tasr, max)

Minúta  |  

Británia a Turecko podpísali dohodu o protivzdušnej obrane

Británia a Turecko v stredu podpísali novú viacmiliardovú zmluvu na výcvik a technickú podporu v rámci minuloročnej dohody o dodávke stíhačiek Eurofighter Typhoon v hodnote ôsmich miliárd libier. Oznámilo to britské ministerstvo obrany.

Nový kontrakt zahŕňa výcvik tureckých pilotov a pozemného personálu v Británii, keďže Turecko sa pripravuje na prevádzku prvej série britských bojových lietadiel. Dohodu v Londýne podpísali britský minister obrany John Healey a jeho turecký náprotivok Yaşar Güler.

Na projekte sa budú podieľať viaceré zbrojárske a obranné firmy, vrátane BAE Systems, Leonardo UK, MBDA, Rolls-Royce a Martin-Baker. Zabezpečia dodávky komponentov aj výcvikového vybavenia.

Britská vláda označila novú dohodu za ďalšiu fázu vstupu Turecka do programu Eurofighter. Zároveň podľa nej posilní bojové letecké kapacity NATO na jeho východnom krídle.

Minuloročný kontrakt na stíhačky Typhoon patril k najväčším obranným dohodám medzi oboma krajinami. Terajšia dohoda má pripraviť turecké ozbrojené sily na zavedenie lietadiel do služby a podporiť ich budúcu prevádzku.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štát vyplatí odškodné po páde prístrešku v Komárne

Vláda schválila odškodnenie pre pozostalých po obetiach pádu prístreška pred klientskym centrom v Komárne, ku ktorému došlo 25. februára. Pozostalí po dvoch zosnulých osobách dostanú po 30-tisíc eur, zranený muž získa odškodné tritisíc eur.

Rozhodnutie prijal kabinet na výjazdovom rokovaní vo Veľkom Záluží. Finančné prostriedky budú uhradené z rozpočtu ministerstva vnútra.

Podľa rezortu vnútra si nehoda vyžiadala troch zranených, z toho dvoch ťažko. Jeden muž zomrel priamo na mieste, druhý podľahol zraneniam v nemocnici v Nových Zámkoch niekoľko dní po incidente. Tretí utrpel ľahšie poranenia hlavy. Všetci traja boli klientmi centra.

Vláda zároveň rozhodla, že postup na uplatnenie odškodnenia zverejnia na webovej stránke ministerstva vnútra, ktoré o tom bude informovať verejnosť.

Polícia v súvislosti s prípadom začala trestné stíhanie pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pripustil, že k pádu časti strechy mohlo prispieť aj februárové zemetrasenie na juhozápade Slovenska.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.