Preskočiť na obsah
  |  

Sánchez: Vojna v Iráne je horšia ako Irak v roku 2003

Španielsky premiér Pedro Sánchez varoval, že vojna na Blízkom východe predstavuje „oveľa horší“ scenár ako invázia do Iraku v roku 2003. V parlamente poznamenal, že ide o nelegálny a krutý konflikt s potenciálne širšími dôsledkami pre ekonomiku, spoločnosť aj životné prostredie.

Sánchez zároveň odmietol požiadavky Spojených štátov na využitie španielskych vojenských základní pri útokoch proti Iránu, a to napriek hrozbám obchodných dôsledkov zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Podľa premiéra skúsenosti z Iraku ukazujú, že vojenská intervencia nedosiahla svoje ciele a zhoršila život civilného obyvateľstva.

Podľa prieskumu denníka El País podporuje rozhodnutie vlády neumožniť využitie základní 53,2 percenta Španielov. Téma Iraku zostáva v krajine citlivá, keďže podpora invázie v roku 2003 vyvolala rozsiahle protesty.

Sánchez zdôraznil, že súčasný konflikt by mohol mať podobné alebo ešte vážnejšie ekonomické následky pre milióny ľudí. Pripomenul, že vojna v Iraku viedla k dlhodobému chaosu a nestabilite, ktoré pretrvávali aj po stiahnutí zahraničných vojsk.

Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane. Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami.

(tasr, max)

  |  

Turecko posiela správy medzi Teheránom a Washingtonom

Sprostredkovateľskú úlohu medzi Iránom a Spojenými štátmi zohráva Turecko, pričom pomáha odovzdávať správy s cieľom podporiť deeskaláciu konfliktu a prípadné priame rokovania. Potvrdil to Harun Armagan, podpredseda pre zahraničné veci vládnej strany prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Dodal, že tieto odkazy sú smerované aj do krajín Perzského zálivu zapojených do konfliktu.

Ankara sa už skôr snažila sprostredkovať rokovania medzi Washingtonom a Teheránom a opakovane vyzvala na okamžité zastavenie bojov. Prezident Erdogan deklaroval, že Turecko bude pokračovať v diplomatickom úsilí o mier.

Minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že Turecko poskytuje Iránu „priateľské“ odporúčania s cieľom zabrániť rozšíreniu vojny a zároveň udržiava kontakt so Spojenými štátmi, aby lepšie porozumelo postojom oboch strán. Podľa diplomatických zdrojov rokovalo aj s americkými predstaviteľmi a iránskym ministrom zahraničných vecí o možnostiach ukončenia konfliktu.

Iránska armáda však odmietla tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o prebiehajúcich rokovaniach. Od začiatku konfliktu protivzdušná obrana NATO zároveň zostrelila tri iránske rakety smerujúce do Turecka.

(reuters, max)

  |  

Muž zadržaný na Slovensku pre požiar zbrojovky ide do väzby

Krajský súd v Bratislave rozhodol o vzatí tretej osoby do predbežnej väzby v súvislosti s požiarom haly zbrojovky LPP Holding v Pardubiciach. Rozhodnutie padlo 23. marca na návrh krajskej prokuratúry. Súd zároveň odmietol nahradiť väzbu dohľadom probačného úradníka.

Zadržaná osoba však podala sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Ide o tretiu osobu v tomto prípade, ktorú zadržali na Slovensku.

V Česku medzitým Okresný súd v Pardubiciach rozhodol o väzbe pre ďalších dvoch obvinených – muža a ženu vo veku približne 20 až 30 rokov. Čelia obvineniam z teroristického útoku a účasti v teroristickej skupine.

Požiar vypukol v piatok 20. marca nadránom v priemyselnom areáli v Pardubiciach. Zasiahnutá hala patrí spoločnosti LPP Holding, ktorá sa okrem iného zaoberá výrobou dronov. K útoku sa prihlásila skupina The Earthquake Faction. Tá uviedla, že cieľom bolo zničiť „epicentrum izraelského zbrojárskeho priemyslu“ v Európe.

(tasr, max)

  |  

Tanker z Thajska preplával Hormuz po dohode s Iránom

Thajský ropný tanker bezpečne prešiel Hormuzským prielivom po diplomatickej koordinácii medzi Thajskom a Iránom, pričom za prechod neplatil. Plavidlo spoločnosti Bangchak Corporation preplávalo strategickou trasou v pondelok po rokovaniach medzi thajským ministrom zahraničných vecí a iránskym veľvyslancom.

Prechod sa uskutočnil v čase narušenia dopravy v regióne, keď konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom obmedzil tok približne pätiny svetovej ropy a skvapalneného plynu. Thajsko v dôsledku toho čelí rastúcim nákladom na dopravu a zvýšenému tlaku na dodávky palív.

Bezpečný prechod prichádza po incidente spred dvoch týždňov, keď thajskú loď Mayuree Naree zasiahla strela, čo spôsobilo požiar a evakuáciu posádky. O troch nezvestných členoch posádky zatiaľ nie sú žiadne informácie.

Irán oznámil, že „plavidlá, ktoré nie sú nepriateľské“, môžu prechádzať prielivom po koordinácii s jeho úradmi. Na zabezpečení tranzitu spolupracovali aj ománske úrady.

Ďalšia thajská loď čaká na povolenie na prechod.

(reuters, max)

  |  

Ferenčák potvrdil opätovnú kandidatúru na primátora Kežmarku

Ján Ferenčák sa bude opätovne uchádzať o post primátora Kežmarku. Svoju kandidatúru oficiálne potvrdil pre TASR s tým, že do kampane vstupuje s očakávaním vecnej a korektnej diskusie o tom, kam sa má mesto ďalej posunúť.

Do funkcie primátora Kežmarku ho prvýkrát zvolili v roku 2014 a od roku 2020 je aj poslancom Národnej rady SR. „Moju opätovnú kandidatúru na post primátora mesta môžem oficiálne potvrdiť. Je to rozhodnutie, ktoré potrebovalo dozrieť a prikladám mu plnú vážnosť. Som presvedčený, že komunálna politika má byť najmä o konkrétnej práci pre mesto a o dodržiavaní toho, čo človek sľúbil,“ uviedol Ferenčák.

V najbližšom období plánuje predstaviť odpočet toho, čo sa mu podarilo splniť z predchádzajúcich záväzkov. Následne odprezentuje víziu a priority na ďalšie obdobie.

„Ako vždy, o výsledku rozhodnú obyvatelia Kežmarku – ja k tomu pristupujem s rešpektom a pokorou,“ dodal kežmarský primátor.

Informácie k otázkam podpory politických strán a tímu kandidátov na poslancov bude komunikovať v rámci kampane v neskoršej fáze, spolu s predstavením vízie a tímu.

(tasr, lud)

  |  

Ukrajinský dron narazil do elektrárne v Estónsku

Dva ukrajinské vojenské drony v stredu ráno po prelete cez Rusko vstúpili do vzdušného priestoru Estónska a Lotyšska. Jeden z nich narazil do komína elektrárne v Estónsku, druhý havaroval na území Lotyšska.

Podľa úradov oboch krajín boli drony pravdepodobne súčasťou širšieho ukrajinského útoku na ruské ciele. K incidentom došlo krátko po tom, čo Litva informovala o ďalšom zatúlanom ukrajinskom drone, ktorý v pondelok spadol do jazera.

Drony sa objavili v čase, keď ukrajinské útoky zasiahli ruské ropné zariadenia v prístavoch Primorsk a Usť-Luga pri Baltskom mori. Ide o významné exportné uzly v blízkosti Estónska a Fínska. Ukrajina v uplynulých týždňoch zintenzívnila útoky na ruskú ropnú infraštruktúru s cieľom oslabiť ruskú vojnovú ekonomiku.

Estónska vláda uviedla, že zásah elektrárne Auvere, ktorá leží asi dva kilometre od ruských hraníc, nespôsobil zranenia ani škody. Minister zahraničných vecí Margus Tsahkna zdôraznil, že dron nebol namierený na Estónsko.

Lotyšský prezident Edgars Rinkevics potvrdil, že havarovaný dron bol ukrajinský. Lotyšské úrady zároveň informovali o ďalšom drone, ktorý krátko vstúpil do ich vzdušného priestoru cez Bielorusko.

(reuters, max)