Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát vyplatí odškodné po páde prístrešku v Komárne

Vláda schválila odškodnenie pre pozostalých po obetiach pádu prístreška pred klientskym centrom v Komárne, ku ktorému došlo 25. februára. Pozostalí po dvoch zosnulých osobách dostanú po 30-tisíc eur, zranený muž získa odškodné tritisíc eur.

Rozhodnutie prijal kabinet na výjazdovom rokovaní vo Veľkom Záluží. Finančné prostriedky budú uhradené z rozpočtu ministerstva vnútra.

Podľa rezortu vnútra si nehoda vyžiadala troch zranených, z toho dvoch ťažko. Jeden muž zomrel priamo na mieste, druhý podľahol zraneniam v nemocnici v Nových Zámkoch niekoľko dní po incidente. Tretí utrpel ľahšie poranenia hlavy. Všetci traja boli klientmi centra.

Vláda zároveň rozhodla, že postup na uplatnenie odškodnenia zverejnia na webovej stránke ministerstva vnútra, ktoré o tom bude informovať verejnosť.

Polícia v súvislosti s prípadom začala trestné stíhanie pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pripustil, že k pádu časti strechy mohlo prispieť aj februárové zemetrasenie na juhozápade Slovenska.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS podala podnet pre podozrenia z ruského vplyvu na voľby

Opozičná strana SaS žiada zvolanie mimoriadneho zasadnutia parlamentného zahraničného výboru pre podozrenia, že Rusko v spolupráci s Maďarskom ovplyvňovalo parlamentné voľby na Slovensku v roku 2020 v prospech Smeru.

Predseda SaS Branislav Gröhling označil tieto informácie za prejavy kolaborácie s cudzou veľmocou a vlastizrady. Strana chce na výbor predvolať ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), maďarského veľvyslanca na Slovensku aj slovenského veľvyslanca v Maďarsku a žiadať od nich vysvetlenie.

Gröhling zároveň uviedol, že vo veci podal podnet na Generálnu prokuratúru SR a SaS plánuje podniknúť aj ďalšie kroky.

Poslanec Juraj Krúpa upozornil na vzťahy medzi Blanárom a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm, pričom tvrdí, že slovenská diplomacia koordinuje svoje kroky s Budapešťou aj Moskvou.

Podľa informácií Denníka N mal Szijjártó na žiadosť premiéra Viktora Orbána komunikovať s ruským ministrom Sergejom Lavrovom o potrebe zachovania vtedajšej vlády na Slovensku. Zároveň mal uviesť, že prijatie Petra Pellegriniho v Moskve by mu pomohlo vo voľbách.

Pellegrini odmietol, že by rokoval o ovplyvňovaní volieb, a označil svoju cestu za štandardnú. Robert Fico (Smer) reagoval, že v zahraničnej ceste Pellegriniho nevidí žiadne porušenie pravidiel. Zároveň poukázal na to, že on neviedol kandidátnu listinu Smeru do parlamentných volieb v roku 2020.

(tasr, max)

Minúta  |  

Cudzinci budú môcť žiadať o prechodný pobyt

Ministerstvo vnútra SR navrhuje umožniť cudzincom po skončení dočasného útočiska požiadať o prechodný pobyt. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú vláda schválila na výjazdovom rokovaní vo Veľkom Záluží. Žiadatelia by museli preukázať účel pobytu aj zabezpečené ubytovanie.

Rezort upozorňuje, že bez takejto úpravy by sa mnohí cudzinci mohli dostať do nelegálneho postavenia, keďže by nevedeli doložiť oprávnenosť svojho pobytu. Veľká časť z nich by tak bola nútená Slovensko opustiť.

Ak by o pobyt nepožiadali, po skončení dočasného útočiska by mohli v krajine zostať ešte jeden rok, a to výlučne za účelom dobrovoľného návratu. Pobyt by im automaticky zanikol po odchode zo Slovenska a návrat do domovskej krajiny by museli stihnúť najneskôr v posledný povolený deň.

Novela zároveň sprísňuje podmienky pre podnikajúcich cudzincov, ktorí počas celého prechodného pobytu nebudú môcť mať nedoplatky. Zaviesť sa má aj regionálny vízový orgán na ministerstve zahraničných vecí. Účinnosť zákona navrhujú od 15. júla.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nemecko chce urýchliť vojenské rozhodovanie nasadením AI

Nemecká armáda plánuje urýchliť rozhodovanie na bojisku využitím umelej inteligencie, ktorá dokáže spracovať veľké objemy dát rýchlejšie ako ľudia. Podľa generálporučíka Christiana Freudinga sa armáda inšpiruje skúsenosťami Ukrajiny, kde drony a senzory výrazne zvýšili množstvo dostupných informácií.

Umelá inteligencia dokáže analyzovať historické údaje a predvídať správanie nepriateľa v podobných situáciách, čím pomáha navrhovať protiopatrenia. Úlohy, ktoré dnes trvajú dni a vyžadujú stovky ľudí, by sa tak mohli výrazne zrýchliť.

„Úloha prijímať analytické a vyvážené rozhodnutia bude vždy na človeku, na vojakovi,“ povedal a dodal, že aj keď konkrétny produkt umelej inteligencie ešte nevybrali, prioritou je nasadenie tejto technológie. Nemecko chce pri vývoji využívať údaje z Ukrajiny aj z vlastných vojenských cvičení.

Armáda zároveň plánuje zosúladiť svoje systémy so štandardmi NATO a nevylučuje ani využitie amerických riešení, ktoré sú už nasadené v praxi. Príkladom je systém Maven, ktorý spracúva obrazové a video dáta na zlepšenie situačného prehľadu.

Prioritou je rýchle zavedenie technológie, pričom berú do úvahy aj otázky bezpečnosti dát a technologickej suverenity.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hliník zdražel takmer o polovicu, výroba áut môže klesnúť

Vojna na Blízkom východe narušila podľa Financial Times dodávky hliníka a vyvolala medzi automobilkami snahu vytvárať zásoby. Výrobcovia v Perzskom zálive obmedzili produkciu, keďže doprava cez Hormuzský prieliv je výrazne narušená.

Automobilky čerpajú existujúce zásoby, ktoré im majú vystačiť len niekoľko mesiacov. Niektoré firmy už zvažujú nákup hliníka z Ruska alebo jeho nahrádzanie šrotom. Dodávky z Perzského zálivu tvoria významnú časť trhu – približne desať percent globálnej produkcie, pričom Európa z regiónu dováža asi 14 percent a Japonsko až 25 percent.

Cena hliníka po vypuknutí konfliktu vzrástla o 12 percent, pričom regionálne prémie stúpli o 30 až 40 percent. Nedostatok sa týka najmä špecifických zliatin pre automobilový priemysel.

Podľa odborníkov môže pri pokračovaní krízy dôjsť k obmedzeniu výroby už v priebehu štyroch mesiacov, pričom niektoré európske automobilky môžu byť nútené znižovať produkciu už v lete. Dodávateľské reťazce sú citlivé a hľadanie alternatívnych zdrojov môže trvať aj 18 mesiacov.

(max)

Minúta  |  

Sánchez: Vojna v Iráne je horšia ako Irak v roku 2003

Španielsky premiér Pedro Sánchez varoval, že vojna na Blízkom východe predstavuje „oveľa horší“ scenár ako invázia do Iraku v roku 2003. V parlamente poznamenal, že ide o nelegálny a krutý konflikt s potenciálne širšími dôsledkami pre ekonomiku, spoločnosť aj životné prostredie.

Sánchez zároveň odmietol požiadavky Spojených štátov na využitie španielskych vojenských základní pri útokoch proti Iránu, a to napriek hrozbám obchodných dôsledkov zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Podľa premiéra skúsenosti z Iraku ukazujú, že vojenská intervencia nedosiahla svoje ciele a zhoršila život civilného obyvateľstva.

Podľa prieskumu denníka El País podporuje rozhodnutie vlády neumožniť využitie základní 53,2 percenta Španielov. Téma Iraku zostáva v krajine citlivá, keďže podpora invázie v roku 2003 vyvolala rozsiahle protesty.

Sánchez zdôraznil, že súčasný konflikt by mohol mať podobné alebo ešte vážnejšie ekonomické následky pre milióny ľudí. Pripomenul, že vojna v Iraku viedla k dlhodobému chaosu a nestabilite, ktoré pretrvávali aj po stiahnutí zahraničných vojsk.

Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane. Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.