Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rozdiely v hlasoch voličov v Bratislave posúdi Ústavný súd SR

Ústavný súd SR sa bude zaoberať ústavnosťou časti zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorá upravuje určovanie volebných obvodov v komunálnych voľbách a počet poslancov mestského zastupiteľstva za jednotlivé mestské časti. Návrh podal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Súd návrh prijal na ďalšie konanie, návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia však nevyhovel.

Ombudsman spochybňuje pravidlo, podľa ktorého mestské zastupiteľstvo určuje počet poslancov podľa podielu obyvateľov mestskej časti, pričom každá časť musí mať aspoň jedného poslanca. Podľa neho tento princíp zvýhodňuje mestské časti ako také na úkor rovnosti hlasov voličov.

Dobrovodský poukazuje na rozdiely vo váhe hlasov na základe výsledkov komunálnych volieb z roku 2022. V bratislavskom Čunove stačilo na zvolenie poslanca 633 hlasov, zatiaľ čo v Petržalke nezískal mandát kandidát ani so ziskom 7 821 hlasov. Podobné disproporcie eviduje aj medzi obvodmi s rovnakým počtom poslancov.

Podľa ombudsmana nejde o ojedinelý problém, keďže jeho prieskum z roku 2025 naznačuje, že podobné nastavenie volebných obvodov sa vyskytuje vo viacerých mestách a samosprávnych krajoch.

Ústavný súd zároveň v stredu odmietol iný návrh Mestského súdu Bratislava IV týkajúci sa majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko hlási nárast cudzincov v organizovanom zločine

Poľsko zaznamenalo vlani výrazný nárast podielu cudzincov zapojených do organizovanej kriminality, pričom dominujú rusky hovoriace skupiny.

Podľa údajov Centrálneho vyšetrovacieho policajného úradu, o ktorých píše denník Rzeczpospolita, evidovali 265 podozrivých cudzincov, čo predstavuje medziročný nárast o 44 percent. Viac ako 80 percent tvorili osoby z prostredia blízkeho Rusku.

Polícia rozbila spoli 157 zločineckých skupín, z toho väčšinu domácich, no počet medzinárodných aj rusky hovoriacich gangov vzrástol. Najvýraznejší nárast zaznamenali podozriví z Bieloruska a Arménska, pričom Ukrajinci zostávajú najpočetnejšou skupinou.

Podľa odborníkov sa mení charakter kriminality. Nové skupiny pôsobia skôr v oblasti ekonomickej trestnej činnosti, pašovania, obchodovania s ľuďmi či kybernetickej kriminality a menej sa prejavujú násilnými činmi na uliciach.

Zložky evidujú aj prítomnosť vysokopostavených kriminálnych autorít, ktoré riadia činnosť gangov a rozdeľujú zisky. Problémom však zostáva nízky počet zadržaných lídrov, keďže mnohí pôsobia zo zahraničia alebo sa skrývajú.

Experti preto upozorňujú na potrebu zmeny stratégie a posilnenia kapacít v boji proti organizovanému zločinu, inak hrozí ďalšie posilňovanie nadnárodných kriminálnych sietí.

(max)

Minúta  |  

Slovenská a česká vláda budú po rokoch opäť rokovať spoločne

Slovenská a česká vláda sa stretnú na spoločnom rokovaní 31. marca. Po výjazdovom zasadnutí vlády vo Veľkom Záluží v okrese Nitra to potvrdil premiér Robert Fico (Smer).

„Najbližšia vláda sa stretne v česko-slovenskom formáte a bude to 31. marca. Ideme na územie Českej republiky,“ ozrejmil. Ak podľa neho vznikne potreba, aby slovenská vláda rokovala samostatne, tak samostatné rokovanie absolvuje na území Česka. „Aby potom nevznikla potreba stretávať sa 1. apríla. Ale nevylučujem, že pre ropnú krízu sa bude musieť vláda stretnúť aj 1. apríla,“ podotkol.

Spoločné rokovanie vlád sa uskutoční na zámku Nová Horka v Moravskosliezskom kraji. Posledné medzivládne konzultácie, ktoré boli plánované na prelome apríla a mája roku 2024, sa neuskutočnili.

Vtedajšia česká vláda ich prerušila s odôvodnením, že nesúhlasí s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky. Týkalo sa to postoja Slovenska k vojne na Ukrajine. Predtým spolu vlády rokovali v apríli 2023 v Trenčíne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Migaľ hlasoval proti vládnej novele priestupkového zákona

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) nesúhlasí s novelou zákona o priestupkoch, ktorú v stredu schválila vláda. Návrh okrem zvýšenia pokút zavádza aj novú sankciu v podobe menších obecných služieb. Migaľ uviedol, že na rokovaní hlasoval proti, no ostatní členovia kabinetu ho prehlasovali.

Podľa ministra je návrh formulovaný príliš široko a vytvára priestor na svojvôľu. Pôvodne mal byť zameraný najmä na recidivistov, drobnú majetkovú kriminalitu a ľudí, ktorí nedokážu zaplatiť pokutu. V aktuálnej podobe však podľa neho umožňuje uložiť túto sankciu aj tým, ktorí sú schopní pokutu uhradiť.

Migaľ zdôraznil, že takýto typ trestu by mal byť len alternatívou k pokute a a mal by byť ukladaný so súhlasom priestupcu. Varoval tiež, že novela by sa mohla dostať na Ústavný súd SR. Kritizuje aj to, že štát neplánuje samosprávam poskytnúť financie na zabezpečenie výkonu tejto sankcie.

Podľa vlády majú obecné služby slúžiť najmä pre recidivistov a osoby neschopné zaplatiť pokutu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH žiada zvolať výbor pre podozrenia zo zásahov do volieb

Opozičné hnutie KDH žiada zvolanie mimoriadneho zasadnutia osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Dôvodom sú medializované informácie, podľa ktorých mal prezident Peter Pellegrini pred parlamentnými voľbami v roku 2020 žiadať cez Maďarsko o politickú pomoc z Moskvy.

Poslanec František Majerský, ktorý je členom výboru, označil tieto zistenia za bezprecedentné ohrozenie suverenity štátu. Uviedol, že zverejnená komunikácia naznačuje snahu vtedajšieho premiéra získať podporu od cudzích mocností v demokratických voľbách.

KDH chce vedieť, či Slovenská informačná služba mala v roku 2020 spravodajské informácie o pokusoch ovplyvniť parlamentné voľby zo strany Ruska a Maďarska. Zároveň sa plánuje pýtať, ako štátne orgány tieto informácie vyhodnotili a aké kroky podnikli na ochranu ústavného zriadenia.

Podľa informácií Denníka N mal Szijjártó na žiadosť premiéra Viktora Orbána komunikovať s ruským ministrom Sergejom Lavrovom o potrebe zachovania vtedajšej vlády na Slovensku. Zároveň mal uviesť, že prijatie Petra Pellegriniho v Moskve by mu pomohlo vo voľbách.

Pellegrini odmietol, že by rokoval o ovplyvňovaní volieb, a označil svoju cestu za štandardnú. Robert Fico (Smer) reagoval, že v zahraničnej ceste Pellegriniho nevidí žiadne porušenie pravidiel. Zároveň poukázal na to, že on neviedol kandidátnu listinu Smeru do parlamentných volieb v roku 2020.

(tasr, max)

Minúta  |  

Británia a Turecko podpísali dohodu o protivzdušnej obrane

Británia a Turecko v stredu podpísali novú viacmiliardovú zmluvu na výcvik a technickú podporu v rámci minuloročnej dohody o dodávke stíhačiek Eurofighter Typhoon v hodnote ôsmich miliárd libier. Oznámilo to britské ministerstvo obrany.

Nový kontrakt zahŕňa výcvik tureckých pilotov a pozemného personálu v Británii, keďže Turecko sa pripravuje na prevádzku prvej série britských bojových lietadiel. Dohodu v Londýne podpísali britský minister obrany John Healey a jeho turecký náprotivok Yaşar Güler.

Na projekte sa budú podieľať viaceré zbrojárske a obranné firmy, vrátane BAE Systems, Leonardo UK, MBDA, Rolls-Royce a Martin-Baker. Zabezpečia dodávky komponentov aj výcvikového vybavenia.

Britská vláda označila novú dohodu za ďalšiu fázu vstupu Turecka do programu Eurofighter. Zároveň podľa nej posilní bojové letecké kapacity NATO na jeho východnom krídle.

Minuloročný kontrakt na stíhačky Typhoon patril k najväčším obranným dohodám medzi oboma krajinami. Terajšia dohoda má pripraviť turecké ozbrojené sily na zavedenie lietadiel do služby a podporiť ich budúcu prevádzku.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.