Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko a Portugalsko podpísali dohodu o obrannej spolupráci

Slovensko a Portugalsko podpísali dohodu o vojensko-technickej spolupráci počas návštevy ministra obrany Roberta Kaliňáka v Lisabone. So svojím portugalským partnerom Nunom Melom rokoval najmä o možnostiach spolupráce v oblasti obranného priemyslu.

Kaliňák prejavil záujem o portugalské drony a lietadlá KC-390. Počas návštevy navštívil výrobcov bezpilotných systémov Beyond Vision a Tekever, pričom vyzdvihol, že Portugalsko vyvíjalo tieto technológie ešte pred vojnou na Ukrajine. Slovensko má podľa neho o spoluprácu v tejto oblasti veľký záujem.

Navštívil aj spoločnosť OGMA, ktorá zabezpečuje údržbu leteckých motorov aj pre slovenské ozbrojené sily. Rokovania sa týkali aj možného nákupu lietadiel KC-390 brazílskej firmy Embraer, ktoré Portugalsko využíva a prispôsobuje štandardom NATO a EÚ.

Ministri diskutovali aj o spolupráci v rámci mnohonárodnej brigády NATO v Lešti, kde pôsobia portugalskí vojaci. Melo zároveň ocenil slovenskú tradíciu vo výrobe munície a zdôraznil potrebu posilňovania európskeho piliera obrany NATO.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slováka zadržali v Indii, bez dokladov chcel ísť do Mjanmarska

Indické úrady zaistili 58-ročného slovenského občana, ktorý sa v štáte Mizorám pokúsil prekročiť hranicu do Mjanmarska bez potrebných dokladov. K incidentu došlo v utorok v obci Laki, kde ho zadržali príslušníci polovojenských síl Assam Rifles.

Muža vypočúva polícia v okrese Saiha, jeho identita zatiaľ nie je známa. Na vyšetrovaní sa podieľajú aj federálne a štátne spravodajské zložky.

Zadržaný uviedol, že do Mjanmarska cestoval s cieľom zúčastniť sa na tradičnom vodnom festivale. Úrady jeho tvrdenia preverujú a bližšie informácie nateraz neposkytli.

K prípadu dochádza v období zvýšeného dohľadu nad pohybom cudzincov v regióne. Indický Národný vyšetrovací úrad 13. marca zadržal šesť občanov Ukrajiny a jedného Američana, ktorí podľa úradov vstúpili do Mizorámu bez potrebných povolení a následne prešli do Mjanmarska. Tam mali poskytovať výcvik ozbrojeným skupinám bojujúcim proti vojenskej vláde.

Vyšetrovanie sa týka aj podozrenia z nelegálneho dovozu dronov z Európy do Mjanmarska cez Indiu. Indické úrady zároveň upozornili, že niektoré militantné skupiny pôsobiace v Mjanmarsku sa v roku 2024 vrátili do Indie a zapojili sa do etnického konfliktu na severovýchode krajiny.

(tasr, max)

Minúta  |  

BBC mení vedenie, nový šéf rieši žalobu Trumpa aj financovanie

Za nového generálneho riaditeľa vymenovala BBC bývalého výkonného riaditeľa Google, Matta Brittina, ktorý nahradí Tima Davieho po jeho minuloročnom odstúpení. Davie odišiel po kontroverzii spojenej s úpravou prejavu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Verejnoprávny vysielateľ zároveň čelí Trumpovej žalobe vo výške 10 miliárd dolárov za údajné ohováranie v súvislosti so spracovaním jeho prejavu zo 6. januára 2021. Vysielateľ namieta, že žalobu by mali zamietnuť, a poukazuje na to, že Trumpovo opätovné zvolenie naznačuje, že jeho povesť nebola poškodená.

Brittin nastúpi do funkcie 18. mája. Do Google prišiel v roku 2007, neskôr bol prezidentom Google EMEA, čo je divízia spoločnosti pre Európu, Blízky východ a Afriku. Firmu opustil v roku 2024.

Nový šéf prichádza v čase významných výziev. BBC čaká rokovanie o novom modeli financovania po vypršaní Kráľovskej charty v roku 2027. V hre je zachovanie licenčných poplatkov, prechod na predplatné alebo financovanie z reklamy.

Telerozhlas zároveň čelí poklesu tradičného publika, keď sa diváci presúvajú na digitálne platformy. Inštitúcia je pod tlakom aj pre kritiku nestrannosti naprieč politickým spektrom. Pre nedostatok redakčných skúseností Brittina plánuje BBC vymenovať aj jeho zástupcu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rozdiely v hlasoch voličov v Bratislave posúdi Ústavný súd SR

Ústavný súd SR sa bude zaoberať ústavnosťou časti zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorá upravuje určovanie volebných obvodov v komunálnych voľbách a počet poslancov mestského zastupiteľstva za jednotlivé mestské časti. Návrh podal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Súd návrh prijal na ďalšie konanie, návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia však nevyhovel.

Ombudsman spochybňuje pravidlo, podľa ktorého mestské zastupiteľstvo určuje počet poslancov podľa podielu obyvateľov mestskej časti, pričom každá časť musí mať aspoň jedného poslanca. Podľa neho tento princíp zvýhodňuje mestské časti ako také na úkor rovnosti hlasov voličov.

Dobrovodský poukazuje na rozdiely vo váhe hlasov na základe výsledkov komunálnych volieb z roku 2022. V bratislavskom Čunove stačilo na zvolenie poslanca 633 hlasov, zatiaľ čo v Petržalke nezískal mandát kandidát ani so ziskom 7 821 hlasov. Podobné disproporcie eviduje aj medzi obvodmi s rovnakým počtom poslancov.

Podľa ombudsmana nejde o ojedinelý problém, keďže jeho prieskum z roku 2025 naznačuje, že podobné nastavenie volebných obvodov sa vyskytuje vo viacerých mestách a samosprávnych krajoch.

Ústavný súd zároveň v stredu odmietol iný návrh Mestského súdu Bratislava IV týkajúci sa majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko hlási nárast cudzincov v organizovanom zločine

Poľsko zaznamenalo vlani výrazný nárast podielu cudzincov zapojených do organizovanej kriminality, pričom dominujú rusky hovoriace skupiny.

Podľa údajov Centrálneho vyšetrovacieho policajného úradu, o ktorých píše denník Rzeczpospolita, evidovali 265 podozrivých cudzincov, čo predstavuje medziročný nárast o 44 percent. Viac ako 80 percent tvorili osoby z prostredia blízkeho Rusku.

Polícia rozbila spoli 157 zločineckých skupín, z toho väčšinu domácich, no počet medzinárodných aj rusky hovoriacich gangov vzrástol. Najvýraznejší nárast zaznamenali podozriví z Bieloruska a Arménska, pričom Ukrajinci zostávajú najpočetnejšou skupinou.

Podľa odborníkov sa mení charakter kriminality. Nové skupiny pôsobia skôr v oblasti ekonomickej trestnej činnosti, pašovania, obchodovania s ľuďmi či kybernetickej kriminality a menej sa prejavujú násilnými činmi na uliciach.

Zložky evidujú aj prítomnosť vysokopostavených kriminálnych autorít, ktoré riadia činnosť gangov a rozdeľujú zisky. Problémom však zostáva nízky počet zadržaných lídrov, keďže mnohí pôsobia zo zahraničia alebo sa skrývajú.

Experti preto upozorňujú na potrebu zmeny stratégie a posilnenia kapacít v boji proti organizovanému zločinu, inak hrozí ďalšie posilňovanie nadnárodných kriminálnych sietí.

(max)

Minúta  |  

Slovenská a česká vláda budú po rokoch opäť rokovať spoločne

Slovenská a česká vláda sa stretnú na spoločnom rokovaní 31. marca. Po výjazdovom zasadnutí vlády vo Veľkom Záluží v okrese Nitra to potvrdil premiér Robert Fico (Smer).

„Najbližšia vláda sa stretne v česko-slovenskom formáte a bude to 31. marca. Ideme na územie Českej republiky,“ ozrejmil. Ak podľa neho vznikne potreba, aby slovenská vláda rokovala samostatne, tak samostatné rokovanie absolvuje na území Česka. „Aby potom nevznikla potreba stretávať sa 1. apríla. Ale nevylučujem, že pre ropnú krízu sa bude musieť vláda stretnúť aj 1. apríla,“ podotkol.

Spoločné rokovanie vlád sa uskutoční na zámku Nová Horka v Moravskosliezskom kraji. Posledné medzivládne konzultácie, ktoré boli plánované na prelome apríla a mája roku 2024, sa neuskutočnili.

Vtedajšia česká vláda ich prerušila s odôvodnením, že nesúhlasí s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky. Týkalo sa to postoja Slovenska k vojne na Ukrajine. Predtým spolu vlády rokovali v apríli 2023 v Trenčíne.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.