Preskočiť na obsah
  |  

Anglikáni majú prvú arcibiskupku, Mullallyová prevzala úrad

Sarah Mullallyová sa stala prvou ženou na poste arcibiskupky z Canterbury, čím sa zapísala do histórie Anglikánskej cirkvi.

Na slávnostnom obrade v katedrále v Canterbury, na ktorom sa zúčastnili aj princ William či premiér Keir Starmer, prevzala úlohu duchovnej líderky približne 85 miliónov veriacich.

Vo svojom prvom príhovore zdôraznila potrebu mieru vo svete a spomenula konflikty na Ukrajine, na Blízkom východe či v Sudáne. Zároveň vyzvala na dôraz na pravdu, spravodlivosť a súcit.

(reuters, mja)

  |  

Senát kritizuje Babiša za postoj k pôžičke EÚ pre Ukrajinu

Český Senát ostro skritizoval rozhodnutie vlády Andreja Babiša neručiť za spoločný úver Európskej únie pre Ukrajinu. Podľa senátorov ide o krok, ktorý odporuje strategickým záujmom krajiny a môže poškodiť jej reputáciu v zahraničí.

Kritika smeruje najmä na to, že vláda síce odmieta niesť finančné riziko, no zároveň chce profitovať z projektov financovaných z tejto pôžičky, napríklad v oblasti obrany.

Senát upozornil aj na obavy priemyselných zväzov, podľa ktorých by české firmy mohli byť znevýhodnené oproti podnikom z krajín, ktoré sa na úvere priamo podieľajú. Predseda Senátu Miloš Vystrčil označil prístup vlády za krátkozraký a vyzval ju na prehodnotenie postoja.

Vláda argumentuje, že pôžičku neblokuje, len nechce za ňu ručiť. Senát požiadal kabinet, aby do leta vysvetlil svoj postup a jeho dôsledky.

(tasr, mja)

  |  

Google a Meta prehrali spor pre nebezpečný dizajn platforiem

Porota v Los Angeles uznala spoločnosti Google a Meta zodpovedné za škodu vo výške 2,59 milióna eur v prelomovej žalobe týkajúcej sa závislosti od sociálnych sietí.

Prípad sa týkal mladej ženy, ktorá tvrdila, že sa na platformách ako YouTube či Instagram stala závislou už v mladom veku v dôsledku ich návykového dizajnu.

Verdikt môže mať širšie dôsledky, keďže podobné žaloby pripravujú rodičia, školy aj štáty po celých USA. Žaloba sa zamerala skôr na spôsob fungovania platforiem než na samotný obsah, čo podľa expertov sťažuje obranu technologických firiem.

Viaceré americké štáty už prijali legislatívu regulujúcu používanie sociálnych sietí a očakávajú sa ďalšie súdne procesy. Meta s verdiktom nesúhlasí, Google sa zatiaľ nevyjadril.

(reuters, mja)

  |  

Rosatom evakuuje ľudí pre zásah pri jadrovej elektrárni v Búšehri

Situácia v iránskej jadrovej elektrárni v Búšehri sa podľa šéfa ruskej štátnej spoločnosti Rosatom Alexeja Likačeva vyvíja smerom k najhoršiemu scenáru.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že areál elektrárne zasiahol projektil, ktorý dopadol v blízkosti fungujúceho reaktora. Incident si síce nevyžiadal obete, no výrazne zvýšil obavy o bezpečnosť zariadenia.

Rosatom preto spustil ďalšiu fázu evakuácie svojho personálu. Desiatky pracovníkov už odišli smerom k arménskym hraniciam a ďalšie skupiny sa pripravujú na odchod. Podľa dostupných údajov zostáva na mieste približne 300 zamestnancov, pričom ich počet sa má ešte znižovať.

Výstavbu nových blokov, na ktorých sa Rosatom podieľa, pozastavili po vypuknutí konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom.

(reuters, mja)

  |  

Modernizáciu Slovensko.sk nezaplatia z plánu obnovy

Modernizáciu štátneho portálu Slovensko.sk napokon nebudú financovať z plánu obnovy, potvrdil minister Samuel Migaľ (nominant Smeru). Dôvody bližšie nešpecifikoval a odkázal na agentúru NASES a štátneho tajomníka Martina Katriaka.

Projekt ešte vo februári označili za strategickú investíciu, no podľa Úradu pre verejné obstarávanie tento postup nie je vhodný. Hlavným problémom je, že modernizácia spočíva najmä v nákupe softvéru, ktorý nespĺňa podmienky pre takýto režim.

Pôvodne počítali s výrazne vyšším rozpočtom, ministerstvo žiadalo až 136 miliónov eur, pričom z plánu obnovy schválili 37 miliónov.

Zatiaľ teda nie je jasné, z akých zdrojov budú projekt financovať ani ako sa zmení jeho rozsah.

(tasr, mja)

  |  

V Holandsku možno našli pozostatky mušketiera d’Artagnana

V holandskom Maastrichte vyvolal rozruch možný objav pozostatkov legendárneho mušketiera d’Artagnana. Kostru našli pri rekonštrukcii kostola vo Wolderi po tom, čo sa prepadla časť podlahy, informuje portál Nieuws.

Archeológ Wim Dijkman, ktorý sa výskumu venuje takmer tri desaťročia, je zatiaľ opatrný a čaká na výsledky DNA analýzy.

Niektoré indície sú podľa neho aj miestnych predstaviteľov mimoriadne presvedčivé. Telo bolo pochované pod oltárom, pričom našli guľku v oblasti hrudníka a tiež dobovú francúzsku mincu, čo zodpovedá historickým záznamom o smrti mušketiera v roku 1673.

Definitívne potvrdenie má priniesť porovnanie DNA so vzorkami potomkov jeho rodiny. Ak identitu potvrdia, mohlo by ísť o významný historický objav svetového významu. O ďalšom osude kostry zatiaľ nerozhodli.

(mja)