Americký prezident Donald Trump nepredložil zmysluplný dôvod útoku na Irán, a preto pokračujúcu americko-izraelskú vojnu proti Perzii podľa prieskumu podporuje iba približne 40 percent Američanov.

Priamoúmerne s tým, ako rastie počet obetí medzi iránskymi civilistami, pribúda aj počet Iráncov, ktorí sa – bez ohľadu na svoj protirežimný postoj a pôvodné vyzývanie na vojenský zásah proti nemu – začínajú k útoku na Irán stavať kriticky.

Z rastu cien ropy a hnojív, ktorý vojna proti Iránu spôsobila, ťaží Rusko, avšak USA, európske a viaceré ázijské krajiny na tento vývoj hospodársky doplácajú, pričom viacerým z nich hrozí v prípade pokračujúcej vojny na Blízkom východe migračná kríza a hlad.

Izrael, ktorý sa podľa slov premiéra Benjamina Netanjahua z 20. januára „mení na regionálnu a v niektorých aspektoch na globálnu mocnosť“, však vojnu proti svojmu protivníkovi číslo jeden na Blízkom východe víta, čo potvrdzuje prieskum podpory protiiránskej vojny medzi Izraelčanmi – tá presahuje 90 percent.