Státisíce alebo milióny? Útok na Irán môže spôsobiť nevídaný prítok migrantov aj do Európy
Po útokoch na Irán sa Tel Aviv s podporou Washingtonu uchýlil aj k pozemnej invázii do Libanonu. Irán zas podnikol vzdušné útoky na viaceré krajiny v regióne a konflikt naďalej eskaluje. Dôsledkom môžu byť aj masívne vlny migrantov do Európy.
Vo februári 2026 Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) dokončila a 3. marca zverejnila výročnú správu, v ktorej varuje pred hroziacou migračnou vlnou spôsobenou izraelsko-americkým ťažením na Blízkom východe s tým, že „rozsah potenciálneho rizika je značný“. Na správu v spojitosti s dianím na Blízkom východe už upozornili portály Times či Telegraph.
„Pri populácii približne 90 miliónov by aj čiastočná destabilizácia mohla vyvolať utečenecké pohyby bezprecedentného rozsahu. Vysídlenie čo i len desiatich percent obyvateľstva Iránu by sa vyrovnalo najväčším utečeneckým vlnám posledných desaťročí,“ uvádza sa v 40-stranovej analýze z dielne EUAA.
Migranti vo februári 2026 prechádzajú dedinou Kaloi Limenes na gréckom ostrove Kréta. Foto: Stefanos Rapanis/Reuters
Koho očakávať?
Izrael a Spojené štáty svojím útokom na Irán už teraz Európe výrazne škodia, a to sa vojna ešte iba začala. Nevedno, kedy a ani ako sa útok na Irán skončí, avšak destabilizácia oblasti môže mať dlhotrvajúce následky – od občianskej vojny v Iráne až po rozsiahly ozbrojený konflikt na náboženskom základe v širšom regióne.
EUAA ukončuje kapitolu o Iráne upokojujúcim vyjadrením, že v správe načrtnutý scenár zostáva nateraz vysoko špekulatívny. Európska komisia sa podľa vyjadrenia svojho hovorcu z 3. marca domnieva, že nedošlo k zmene migračných tokov. K možnému vývoju v tomto smere sa však nevyjadrila.
Je však kľúčové podotknúť, že analýza azylovej agentúry bola dokončená ešte pred začiatkom izraelsko-amerického útoku na Irán z 28. februára, ktorý v správe nespomína. Analýza tak nebrala do úvahy napríklad ani pozemnú inváziu Izraela do Libanonu, ktorá už podľa francúzsko-nemecko-talianskeho projektu InfoMigrants vyhnala z domovov viac ako 30-tisíc ľudí.
Libanon, ktorý sa stal obeťou vojenskej agresie, je okrem toho útočiskom pre viac ako 1,5 milióna Sýrčanov. Nie je však jasné, či sa v prípade postupu izraelskej armády do vnútrozemia rozhodnú pre reemigráciu do krajiny pôvodu alebo pre migráciu smerom do Európy.
V napadnutom a značne destabilizovanom 92-miliónovom Iráne predstavujú etnickí Peržania (teda Iránci v užšom zmysle slova) podľa rôznych údajov 51 až 65 percent obyvateľstva, Azerbajdžanci 16 až 24 percent (a v Iráne ich je takým činom niekoľkonásobne viac ako v samotnom Azerbajdžane), Kurdi tvoria približne sedem percent obyvateľstva a menšie zastúpenie má aj ďalšia desiatka národností.
Okrem toho sa v Iráne zdržiava 2,5 milióna až štyri milióny utečencov. Približne 99 percent z nich tvoria Afganci, malú časť Iračania. Pre situáciu v Afganistane je však málo pravdepodobné, že sa afganskí migranti v prípade nutnosti opustiť Irán rozhodnú pre reemigráciu do vlasti.
Odborníci z Migration Research Institute sú presvedčení, že čoraz viac afganských migrantov si v prípade destabilizácie Iránu zvolí cestu do Európy. Práve cez Irán totiž vedie migrantmi dlhodobo využívaná cesta, ktorá cez Turecko vedie na starý kontinent.
Podľa správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z konca roka 2024 migranti z Afganistanu, Pakistanu a Iránu využívajú východnú stredomorskú migračnú trasu, pričom putujú cez Irán a Turecko smerom do Grécka, na Cyprus alebo do Bulharska a následne cez balkánsku trasu, nevynímajúc Slovensko, ďalej do západnej Európy.
Dnes približne tretina nelegálnych migrantov putujúcich do Európy mieri do Británie. V rokoch 2015 až 2024 predstavovali najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v Spojenom kráľovstve práve Iránci. Britské ministerstvo vnútra preto v spojitosti s útokom na Irán počíta s možným nárastom žiadostí.
Na príval migrantov sa však pripravujú aj krajiny, ktoré ležia migrantom v ceste – Turecko aj Grécko. Grécky minister pre migráciu a azyl Thanos Plevris vyhlásil, že Atény zavedú prísnejšie a dôkladnejšie monitorovanie Iráncov žiadajúcich o azyl.
„Iránci sa prirodzene obrátia smerom k Turecku. Keď sa tam niekto dostane, následne sa snaží dostať do Európy... Nevieme, aký rozsah budú mať vojenské operácie ani ako dlho potrvajú, ale migračné toky sa zvyšujú vtedy, keď sa situácia zakorení a zostáva dlhodobo nestabilná,“ vyhlásil Plevris.
Turecko, ktoré má s Iránom spoločnú 560-kilometrovú hranicu, už začalo posilňovať bezpečnosť dronmi aj navýšením počtu príslušníkov zodpovedných za kontrolu hraníc. Hraničné priechody sú podľa vyhlásenia Ankary nateraz uzavreté.
Tunel používaný migrantmi na bielorusko-poľskej hranici. Foto: Polish Border Guard/Reuters
Nástroj hybridnej vojny?
Menšie migračné vlny môžu podľa tamojších zdrojov zasiahnuť aj Arménsko, Turkménsko, Azerbajdžan alebo Kazachstan, teda krajiny, ktoré by mohli byť pre mnohých migrantov iba prechodným útočiskom na ceste do bohatšieho Ruska.
Pohraničníci v Bielorusku, ktoré s Ruskom susedí, podľa zistení Poliakov a vyhlásení samotných migrantov vybavujú cudzincov rebríkmi, kliešťami na drôt a ďalším vybavením potrebným na prekonanie poľsko-bieloruskej hranice. Špecialisti z Blízkeho východu podľa vyhlásení poľských pohraničníkov budujú cezhraničné tunely.
Títo migranti sú však do Minska privážaní letecky s platnými bieloruskými turistickými vízami a nejde o migrantov, ktorí by sa do Bieloruska dostali cez pozemnú rusko-bieloruskú hranicu. Predpokladať preto v spojitosti s vojnou na Blízkom východe rast migračného tlaku na poľskej či litovskej hranici je nateraz predčasné.
Migranti, ktorí sa cez Kaukaz alebo Kazachstan vyberú do Ruska, v ňom veľmi pravdepodobne aj zostanú, prípadne využijú možnosť zárobku a legalizácie pobytu na fronte rusko-ukrajinskej vojny.
Premiér Robert Fico (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa na tlačovej besede 4. marca vyjadrili, že Slovensko nelegálnych migrantov prijímať nebude.
Pripomeňme, že od roku 2014 predstavujú každý rok 67 až viac ako 80 percent nových nelegálnych migrantov v EÚ muži, pričom viac ako tretinu všetkých žiadateľov o azyl v roku 2024 tvorili muži vo veku 18 až 34 rokov (údaje za rok 2025 budú zverejnené až koncom marca).
Pri rozbore negatívneho vplyvu imigrácie sa najčastejšie skloňuje kriminalita mladých mužov z radov prisťahovalcov. Masová migrácia z napadnutých krajín Blízkeho východu však môže výrazne ovplyvniť niektoré z európskych krajín aj z dlhodobého hľadiska a badateľne prepísať ich politickú, náboženskú a etnokultúrnu tvár.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
