Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko chce mier v Iráne, hovorí o katastrofe pre ekonomiky štátov

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vo štvrtok uviedol, že Nemecko by mohlo pomôcť zabezpečiť mier, len čo bude v americko-izraelskej vojne s Iránom uzavreté prímerie.

„Táto vojna je katastrofou pre svetové ekonomiky. Jej dosah je už teraz, po niečo viac ako dvoch týždňoch, absolútne zrejmý,“ varoval.

Dodal, že diplomatické riešenie je potrebné „čo najskôr“. Túto výzvu adresoval predovšetkým Iránu, ale aj Spojeným štátom. „Nikto sa s nami predtým neporadil, nikto sa nás predtým nepýtal, nie je to naša vojna, a preto sa do tej vojny nechceme nechať vtiahnuť, aby bolo úplne jasné,“ povedal Pistorius.

Kritizoval aj širší prístup USA. „Neexistuje žiadna stratégia, neexistuje žiadny jasný cieľ a z môjho pohľadu je najhoršie to, že neexistuje žiadna stratégia na ukončenie konfliktu.“

Nestabilita na Blízkom východe by mala podľa neho dôsledky pre celý svet. „A preto sme pripravení zabezpečiť akýkoľvek mier,“ povedal minister.

(dpa, est)

Minúta  |  

NATO aj Kongres strácajú prehľad o armáde USA

Pentagón sa rozhodol nezverejniť kľúčovú správu o globálnom rozmiestnení amerických síl, čím prerušuje desaťročia zaužívanej praxe. Dokument známy ako Global Posture Review slúžil Kongresu aj spojencom NATO ako základ pri plánovaní obrany a rozpočtov, píše Politico.

Administratíva tvrdí, že dostatočné informácie poskytuje prostredníctvom iných strategických materiálov a neformálnych konzultácií, no podľa viacerých predstaviteľov to nestačí.

Zákonodarcovia aj európski spojenci upozorňujú, že absencia jasného dokumentu zvyšuje neistotu a komplikuje rozhodovanie. Kritici hovoria o nedostatku transparentnosti a dokonca o absencii jasnej stratégie.

Napätie rastie aj v NATO, kde viaceré krajiny žiadajú väčšiu predvídateľnosť, najmä v kontexte možných presunov amerických vojakov v Európe.

Pentagón sa bráni tým, že postupuje v súlade s národnou obrannou stratégiou. Napriek tomu sa zdá, že tento krok posilňuje obavy, že USA sa čoraz viac sústreďujú na vlastné priority – najmä smerom k Číne – na úkor tradičných partnerstiev.

(pir)

Minúta  |  

Prípad Maduro odhalí limity amerického boja proti narkoterorizmu

Prípad bývalého venezuelského prezidenta Nicolása Madura predstavuje významný test amerického zákona o narkoterorizme, ktorý má za sebou len obmedzené úspechy.

Od jeho prijatia v roku 2006 viedol len k niekoľkým odsudzujúcim rozsudkom, pričom niektoré neskôr zrušili pre nedôveryhodnosť svedkov. Práve dôveryhodnosť spolupracujúcich informátorov môže byť rozhodujúcim faktorom aj v tomto procese.

Maduro čelí obvineniam, že spolupracoval s kolumbijskými povstalcami z FARC a pomáhal pri pašovaní kokaínu.

Prokurátori však budú musieť preukázať, že si bol vedomý prepojenia medzi obchodom s drogami a terorizmom, čo je právne náročné. Zároveň sa ukazuje, že prípad sa môže opierať o výpovede bývalých venezuelských generálov, ktorých ochota spolupracovať zatiaľ nie je úplne jasná.

Výsledok procesu tak môže zásadne ovplyvniť budúce využívanie zákona o narkoterorizme v USA.

(reuters, pir)

Minúta  |  

G7 rokuje o Ukrajine a Iráne, Európa žiada USA o jasnú stratégiu

Ministri zahraničných vecí krajín G7 sa stretávajú vo Francúzsku v čase narastajúceho geopolitického napätia, ktoré formujú vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Stretnutie sprevádza aj rastúca neistota z politiky USA pod vedením prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorú európski spojenci vnímajú ako čoraz menej predvídateľnú. Podľa diplomatov chýba jasná stratégia Washingtonu najmä v konflikte s Iránom, čo vyvoláva obavy z ďalšej destabilizácie.

Európske krajiny chcú od amerického ministra Marca Rubia získať konkrétnejšie odpovede, najmä o vojenských operáciách a možnostiach diplomatického riešenia. Zároveň zdôrazňujú potrebu pokračujúcej podpory Ukrajine a varujú pred tlakom na nevýhodnú mierovú dohodu s Ruskom.

Diskusie sa dotknú aj energetickej bezpečnosti, keďže Irán obmedzil kľúčový Hormuzský prieliv.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Líbya odťahuje od svojich brehov opustený ruský tanker

Líbyjská pobrežná stráž začala odťahovať poškodený ruský tanker Arctic Metagaz, ktorý niekoľko týždňov bez posádky unášalo Stredozemné more a vyvolával obavy z ekologickej havárie.

Plavidlo prevážajúce skvapalnený zemný plyn podľa ruských úradov zasiahli ukrajinské námorné drony ešte začiatkom marca. Následne sa dostalo až k líbyjskému pobrežiu pri meste Zuwara.

Viaceré štáty EÚ vrátane Talianska, Francúzska a Španielska varovali Európsku komisiu, že tanker predstavuje vážne environmentálne riziko.

Líbyjské úrady však tvrdia, že situácia je zatiaľ pod kontrolou – podľa Národnej ropnej spoločnosti nedošlo k úniku nákladu a nehrozí bezprostredná ekologická katastrofa.

Tripolis zároveň koordinuje ďalší postup s ruskými a maltskými partnermi. Konečný cieľ tankera zatiaľ nie je známy, no úrady ubezpečujú, že robia maximum pre bezpečnosť pobrežia aj lodnej dopravy.

Okolnosti útoku zostávajú nejasné a bez oficiálnej reakcie Kyjeva či Líbye.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vance plánuje návštevu Budapešti pred voľbami, podporí Orbána

Americký viceprezident JD Vance by mal 7. až 8. apríla navštíviť Maďarsko, a to len niekoľko dní pred parlamentnými voľbami, ktoré môžu byť pre Viktora Orbána najnáročnejšie za uplynulé roky.

Podľa dostupných informácií má ísť o signál politickej podpory zo strany administratívy Donalda Trumpa, ktorý Orbána verejne podporil.

Prieskumy pritom naznačujú, že maďarský premiér zaostáva za stredopravým vyzývateľom, čo zvyšuje napätie pred hlasovaním.

Návšteva nadväzuje na februárovú cestu šéfa americkej diplomacie Marca Rubia do Budapešti, kde tiež zaznela podpora vláde.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.