Preskočiť na obsah
  |  

Každý piaty mladý Nemec chce odísť z krajiny

Čoraz viac mladých Nemcov zvažuje odchod z krajiny. Podľa štúdie „Mládež v Nemecku 2026 – budúcnosť pod tlakom“ až 21 percent mladých vo veku 14 až 29 rokov plánuje odísť za lepšími životnými podmienkami, pričom ďalších 41 percent túto možnosť nevylučuje.

Dôvodom sú najmä obavy z finančnej neistoty, nedostupného bývania a chudoby. Takmer štvrtina mladých má dlhy a mnohí čelia psychickej záťaži – až 29 percent uvádza potrebu odbornej pomoci. Podľa štúdie 60 percent vykazovalo závislosť na smartfónoch.

Svoju úlohu zohráva aj politická situácia. Časť mladých z ľavicového spektra odrádza zvyšujúca sa podpora pravice, no odchod zvažujú aj voliči protiimigračnej strany AfD.

Napriek tomu väčšina mladých deklaruje ochotu pracovať. Zároveň však rastú pochybnosti, či sa to v Nemecku ešte oplatí – najmä pre ekonomickú neistotu a obavy z dosahov umelej inteligencie na pracovný trh.

(est)

  |  

Youtuberi prenikli do zbrojovky v Dubnici. Dostali sa až k húfniciam

Dvojica youtuberov prenikla do areálu zbrojovky ZŤS Špeciál v Dubnici nad Váhom a niekoľko hodín sa pohybovala v jej podzemí, informuje portál Pravda.

Vo videu zachytávajú blúdenie opustenými chodbami, dielňami či kanceláriami a napokon sa dostanú až k vojenským vozidlám, ktoré podľa komentujúcich môžu súvisieť s húfnicami Dana.

Podobných záznamov sa na sociálnych sieťach objavilo viac, čo naznačuje opakované prieniky civilov do objektu.

Zbrojovka potvrdila, že ide o jej areál, a uviedla, že prípad rieši spolu s políciou. Strážna služba už zadržala 16 osôb, ktoré do objektu vstúpili násilne prekonaním zabezpečenia.

Polícia eviduje trestné oznámenie aj priestupky a prípad ďalej vyšetruje.

Spoločnosť zdôrazňuje, že areál je chránený kombináciou fyzickej ochrany, technických prvkov a režimových opatrení, pričom bezpečnosť považuje za prioritu. Detaily zabezpečenia však zverejniť nemôže.

(pir)

  |  

Nemecko chce mier v Iráne, hovorí o katastrofe pre ekonomiky štátov

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vo štvrtok uviedol, že Nemecko by mohlo pomôcť zabezpečiť mier, len čo bude v americko-izraelskej vojne s Iránom uzavreté prímerie.

„Táto vojna je katastrofou pre svetové ekonomiky. Jej dosah je už teraz, po niečo viac ako dvoch týždňoch, absolútne zrejmý,“ varoval.

Dodal, že diplomatické riešenie je potrebné „čo najskôr“. Túto výzvu adresoval predovšetkým Iránu, ale aj Spojeným štátom. „Nikto sa s nami predtým neporadil, nikto sa nás predtým nepýtal, nie je to naša vojna, a preto sa do tej vojny nechceme nechať vtiahnuť, aby bolo úplne jasné,“ povedal Pistorius.

Kritizoval aj širší prístup USA. „Neexistuje žiadna stratégia, neexistuje žiadny jasný cieľ a z môjho pohľadu je najhoršie to, že neexistuje žiadna stratégia na ukončenie konfliktu.“

Nestabilita na Blízkom východe by mala podľa neho dôsledky pre celý svet. „A preto sme pripravení zabezpečiť akýkoľvek mier,“ povedal minister.

(dpa, est)

  |  

NATO aj Kongres strácajú prehľad o armáde USA

Pentagón sa rozhodol nezverejniť kľúčovú správu o globálnom rozmiestnení amerických síl, čím prerušuje desaťročia zaužívanej praxe. Dokument známy ako Global Posture Review slúžil Kongresu aj spojencom NATO ako základ pri plánovaní obrany a rozpočtov, píše Politico.

Administratíva tvrdí, že dostatočné informácie poskytuje prostredníctvom iných strategických materiálov a neformálnych konzultácií, no podľa viacerých predstaviteľov to nestačí.

Zákonodarcovia aj európski spojenci upozorňujú, že absencia jasného dokumentu zvyšuje neistotu a komplikuje rozhodovanie. Kritici hovoria o nedostatku transparentnosti a dokonca o absencii jasnej stratégie.

Napätie rastie aj v NATO, kde viaceré krajiny žiadajú väčšiu predvídateľnosť, najmä v kontexte možných presunov amerických vojakov v Európe.

Pentagón sa bráni tým, že postupuje v súlade s národnou obrannou stratégiou. Napriek tomu sa zdá, že tento krok posilňuje obavy, že USA sa čoraz viac sústreďujú na vlastné priority – najmä smerom k Číne – na úkor tradičných partnerstiev.

(pir)

  |  

Prípad Maduro odhalí limity amerického boja proti narkoterorizmu

Prípad bývalého venezuelského prezidenta Nicolása Madura predstavuje významný test amerického zákona o narkoterorizme, ktorý má za sebou len obmedzené úspechy.

Od jeho prijatia v roku 2006 viedol len k niekoľkým odsudzujúcim rozsudkom, pričom niektoré neskôr zrušili pre nedôveryhodnosť svedkov. Práve dôveryhodnosť spolupracujúcich informátorov môže byť rozhodujúcim faktorom aj v tomto procese.

Maduro čelí obvineniam, že spolupracoval s kolumbijskými povstalcami z FARC a pomáhal pri pašovaní kokaínu.

Prokurátori však budú musieť preukázať, že si bol vedomý prepojenia medzi obchodom s drogami a terorizmom, čo je právne náročné. Zároveň sa ukazuje, že prípad sa môže opierať o výpovede bývalých venezuelských generálov, ktorých ochota spolupracovať zatiaľ nie je úplne jasná.

Výsledok procesu tak môže zásadne ovplyvniť budúce využívanie zákona o narkoterorizme v USA.

(reuters, pir)

  |  

G7 rokuje o Ukrajine a Iráne, Európa žiada USA o jasnú stratégiu

Ministri zahraničných vecí krajín G7 sa stretávajú vo Francúzsku v čase narastajúceho geopolitického napätia, ktoré formujú vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Stretnutie sprevádza aj rastúca neistota z politiky USA pod vedením prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorú európski spojenci vnímajú ako čoraz menej predvídateľnú. Podľa diplomatov chýba jasná stratégia Washingtonu najmä v konflikte s Iránom, čo vyvoláva obavy z ďalšej destabilizácie.

Európske krajiny chcú od amerického ministra Marca Rubia získať konkrétnejšie odpovede, najmä o vojenských operáciách a možnostiach diplomatického riešenia. Zároveň zdôrazňujú potrebu pokračujúcej podpory Ukrajine a varujú pred tlakom na nevýhodnú mierovú dohodu s Ruskom.

Diskusie sa dotknú aj energetickej bezpečnosti, keďže Irán obmedzil kľúčový Hormuzský prieliv.

(reuters, pir)