Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské útoky ochromili časť ruskej exportnej kapacity ropy

Ukrajinské dronové útoky výrazne narušili fungovanie kľúčových ruských ropných prístavov v Baltskom mori, uvádza Moscow Times.

Primorsk a Usť-Luga, ktoré patria medzi hlavné exportné uzly Ruska, museli opakovane prerušiť prevádzku po sérii zásahov a následných požiaroch. Škody a obavy z ďalších útokov bránia ich návratu k plnej kapacite.

Podľa zdrojov Reuters je momentálne ochromených približne 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy, čo predstavuje asi dva milióny barelov denne.

Problémy sa pritom netýkajú len Baltu – aj prístav Novorossijsk v Čiernom mori funguje s obmedzeniami po predchádzajúcich útokoch.

Dôsledky sú viditeľné aj na mori. Vo Fínskom zálive sa hromadia desiatky tankerov, ktoré čakajú na nakládku. Situáciu komplikuje aj rozsiahly požiar v prístave Usť-Luga, ktorého dym je viditeľný až z fínskeho pobrežia.

(pir)

Minúta  |  

Orbán vyzval Zelenského, aby „stiahol agentov“ z Maďarska

Maďarský premiér Viktor Orbán ostro vystúpil voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a vyzval ho, aby „stiahol agentov“ z Maďarska.

Vo videu na sociálnej sieti tvrdí, že Ukrajina sa snaží ovplyvniť nadchádzajúce parlamentné voľby a krajinu údajne premenila na pole pôsobenia tajných služieb. Podľa Orbána sa na týchto aktivitách zúčastňujú aj IT špecialisti napojení na opozíciu, konkrétne stranu Tisza.

Premiér zároveň varoval pred scenárom, podľa ktorého by sa po voľbách dostala k moci proukrajinská vláda podporujúca vojnu, čo by podľa neho znamenalo aj odklon od lacných ruských energií. Zdôraznil, že maďarské úrady podnikajú kroky na ochranu volieb pred zahraničným zasahovaním.

Podľa správy parlamentného výboru mali dvaja vyšetrovaní IT špecialisti kontakty na Ukrajinu a opakovane navštívili ukrajinské veľvyslanectvo v Budapešti. Polícia u nich vykonala domové prehliadky a zaistila techniku podliehajúcu povoleniu.

(pir)

Minúta  |  

Novým členom Súdnej rady SR sa stal Martin Žovinec

Novým členom Súdnej rady SR sa stal Martin Žovinec, sudca Krajského súdu v Trnave. V stredu 25. marca si ho zvolili sudcovia v západoslovenskom volebnom obvode, ktorý tvoria obvody krajských súdov v Bratislave, Trnave, Nitre a v Trenčíne spolu so Špecializovaným trestným súdom a Správnym súdom v Bratislave. Žovinca navrhla za člena Súdnej rady sudcovská rada Krajského súdu v Trnave.

„Dňa 26. marca 2026 po zasadnutí hlavnej volebnej komisie boli výsledky voľby slávnostne vyhlásené predsedom komisie Pavlom Tomášom za prítomnosti ministra spravodlivosti Borisa Suska, predsedu Najvyššieho súdu SR Františka Moznera, predsedu Najvyššieho správneho súdu SR Pavla Naďa, ako aj predsedníčky Súdnej rady SR Marcely Kosovej a podpredsedníčky Súdnej rady SR Ayše Pružinec Eren,“ priblížila Renáta Pozdechová z Kancelárie Súdnej rady SR.

Z celkového počtu 668 oprávnených voličov bolo odovzdaných 424 hlasov, pričom platných hlasov bolo 385. Žovinec získal 209 hlasov, jeho protikandidátka Zuzana Kučerová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, získala 176 hlasov sudcov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tajné služby zasiahli proti Tisze, varuje Magyar

Maďarský opozičný líder Péter Magyar vyzval generálneho prokurátora na vyšetrenie údajnej operácie tajných služieb proti jeho strane Tisza. Reaguje tak na zistenia investigatívneho portálu Direkt36, podľa ktorých mohli bezpečnostné zložky zasiahnuť do politického boja.

Magyar tvrdí, že polícia bola zneužitá na politické účely, keď v roku 2025 vykonala razie u dvoch IT špecialistov spojených s opozíciou a zabavila ich techniku na základe podľa neho vykonštruovaných obvinení.

Podľa správy sa vyšetrovanie pôvodne týkalo podozrení z detskej pornografie, no žiadne dôkazy sa nenašli. Namiesto toho sa objavili informácie naznačujúce pokusy o preniknutie do IT systému strany Tisza. Do prípadu mala byť zapojená aj vnútorná spravodajská služba.

Vláda obvinenia odmieta a tvrdí, že vyšetrovaní IT odborníci mali podozrivé zahraničné kontakty vrátane prepojení na Ukrajinu.

Generálna prokuratúra uviedla, že už vyšetruje možný útok na IT systém strany.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Europarlament podporil prísnejšie návraty migrantov

Európsky parlament vo štvrtok podporil zmeny v systéme návratov neúspešných žiadateľov o azyl z tretích krajín vrátane možnosti zriadenia návratových centier mimo EÚ. Reforma počíta aj s prísnejšími sankciami vrátane zadržania osôb, ktoré odmietnu opustiť územie Únie.

Za opatrenia navrhnuté Európskou komisiou hlasovalo 389 europoslancov, 206 bolo proti a 32 sa zdržalo. Podľa agentúry AP sa stredopravicové politické strany opreli aj o podporu krajne pravicových skupín, zatiaľ čo ľavicové a centristické frakcie hlasovali proti.

Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou EÚ. „Ak prídete do Európy nelegálne, buďte si istí, že tu nezostanete,“ citovala agentúra AFP francúzskeho poslanca Francoisa-Xaviera Bellamyho.

Opatrenia kritizujú mimovládne organizácie vrátane Amnesty International. Niektoré štáty, napríklad Francúzsko alebo Španielsko, spochybňujú účinnosť centier, iné v nich vidia odstrašujúci faktor.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Putinovi spojenci Kim a Lukašenko podpísali dohodu o priateľstve

Severokórejský líder Kim Čong-un a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísali v Pchjongjangu dohodu o priateľstve, ktorá má podľa oboch strán posunúť vzťahy do „novej fázy“.

Stretnutie zdôrazňuje prehlbovanie väzieb medzi spojencami ruského prezidenta Vladimira Putina, najmä v kontexte vojny na Ukrajine a rastúceho napätia so Západom. Kim zároveň kritizoval západný tlak na Bielorusko a deklaroval spoločné postoje v kľúčových otázkach.

Lukašenkova návšteva však naznačuje aj snahu o diplomatické vyvažovanie. Krátko pred ňou rokoval s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa a prepustil stovky politických väzňov výmenou za možné zmiernenie sankcií.

Opozícia v exile hovorí o „stretnutí diktátorov“, ktoré podľa nej neprináša bežným Bielorusom žiadny úžitok.

Obe krajiny majú dlhoročné skúsenosti so sankciami a napriek nízkemu obchodu ich spája podpora Ruska – či už vojenská, alebo politická.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.