Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament podporil prísnejšie návraty migrantov

Európsky parlament vo štvrtok podporil zmeny v systéme návratov neúspešných žiadateľov o azyl z tretích krajín vrátane možnosti zriadenia návratových centier mimo EÚ. Reforma počíta aj s prísnejšími sankciami vrátane zadržania osôb, ktoré odmietnu opustiť územie Únie.

Za opatrenia navrhnuté Európskou komisiou hlasovalo 389 europoslancov, 206 bolo proti a 32 sa zdržalo. Podľa agentúry AP sa stredopravicové politické strany opreli aj o podporu krajne pravicových skupín, zatiaľ čo ľavicové a centristické frakcie hlasovali proti.

Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou EÚ. „Ak prídete do Európy nelegálne, buďte si istí, že tu nezostanete,“ citovala agentúra AFP francúzskeho poslanca Francoisa-Xaviera Bellamyho.

Opatrenia kritizujú mimovládne organizácie vrátane Amnesty International. Niektoré štáty, napríklad Francúzsko alebo Španielsko, spochybňujú účinnosť centier, iné v nich vidia odstrašujúci faktor.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Putinovi spojenci Kim a Lukašenko podpísali dohodu o priateľstve

Severokórejský líder Kim Čong-un a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísali v Pchjongjangu dohodu o priateľstve, ktorá má podľa oboch strán posunúť vzťahy do „novej fázy“.

Stretnutie zdôrazňuje prehlbovanie väzieb medzi spojencami ruského prezidenta Vladimira Putina, najmä v kontexte vojny na Ukrajine a rastúceho napätia so Západom. Kim zároveň kritizoval západný tlak na Bielorusko a deklaroval spoločné postoje v kľúčových otázkach.

Lukašenkova návšteva však naznačuje aj snahu o diplomatické vyvažovanie. Krátko pred ňou rokoval s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa a prepustil stovky politických väzňov výmenou za možné zmiernenie sankcií.

Opozícia v exile hovorí o „stretnutí diktátorov“, ktoré podľa nej neprináša bežným Bielorusom žiadny úžitok.

Obe krajiny majú dlhoročné skúsenosti so sankciami a napriek nízkemu obchodu ich spája podpora Ruska – či už vojenská, alebo politická.

(reuters, pir)

Minúta  |  

SaS zbiera podpisy na návrh na odvolanie Šutaja Eštoka z funkcie

Opozičná parlamentná strana SaS zbiera podpisy na podanie návrhu na odvolanie Matúša Šutaja Eštoka z funkcie ministra vnútra. Chcú, aby sa o ich návrhu hlasovalo na najbližšej schôdzi Národnej rady SR.

Svoj návrh odôvodňujú viacerými kauzami na strane ministra a zneužívaním jeho postavenia napríklad na to, aby sa pomstil skupine policajtov, takzvaných čurillovcov. Takisto tvrdia, že minister rozložil a zlikvidoval Policajný zbor. Predstavitelia SaS to uviedli na štvrtkovej tlačovej besede.

Poslanec parlamentu Juraj Krúpa vytkol Šutajovi Eštokovi napríklad „kauzu čapíc“. Krúpa tvrdil, že policajné čapice, ktoré chcel rezort vnútra nakúpiť, boli dvojnásobne drahšie v porovnaní s vojenskými.

„To je konsolidácia v podaní Matúša Šutaja Eštoka, ktorý v podstate úplne zlikvidoval a rozložil Policajný zbor ako taký. Nemusíme spomínať Národnú kriminálnu agentúru, ktorú rozložil. Vidíme, že odvtedy akoby neexistovala korupcia, že sa nevyšetruje a podobne,“ konštatoval Krúpa.

Bývalý policajný prezident a spolupracovník SaS Štefan Hamran konštatoval, že Šutaj Eštok „úkoluje“ Úrad inšpekčnej služby, aby účelovo stíhal skupinu čurillovcov, a hľadal na nich kompromitujúci materiál.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Izrael dočasne vyradil Arákčího a Ghálibáfa zo zoznamu cieľov

Izrael podľa pakistanského zdroja dočasne vyradil dvoch vysokých iránskych predstaviteľov – ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího a predsedu parlamentu Mohammada Bághera Ghálibáfa
– zo zoznamu cieľov na likvidáciu.

Tento krok mal nasledovať po zásahu Pakistanu, ktorý prostredníctvom Washingtonu upozornil, že ich eliminácia by znemožnila akékoľvek mierové rokovania. Spojené štáty následne požiadali Izrael, aby ustúpil.

Podľa informácií Wall Street Journal ide o dočasné rozhodnutie na niekoľko dní, počas ktorých sa skúmajú možnosti diplomatického riešenia konfliktu s Iránom.

Pakistan spolu s Egyptom a Tureckom zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Teheránom a Washingtonom, pričom Islamabad udržiava kontakty s obomi stranami. Zároveň Irán posudzuje návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý obsahuje prísne podmienky vrátane obmedzenia jadrového programu.

Teherán tiež naznačil, že k rokovaniam o ukončení konfliktu pristupuje opatrne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Brusel kývol na dohodu s USA, poslanci však žiadajú viac istôt

Európsky parlament posunul vpred legislatívu súvisiacu s obchodnou dohodou medzi Európskou úniou a USA, ktorú sprevádzali mesiace neistoty. Dôvodom boli najmä hrozby prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa zavedenia ciel a nových dovozných poplatkov.

Poslanci schválili návrh výraznou väčšinou, no zároveň doň zapracovali dodatočné záruky. Tie podľa dostupných informácií reflektujú obavy, že Washington nemusí plne dodržať podmienky dohody uzavretej vlani v škótskom Turnberry.

Legislatíva počíta so zrušením ciel na priemyselné výrobky z USA a s lepším prístupom amerických poľnohospodárskych produktov na európsky trh. Zachováva sa aj nulové clo na dovoz homárov, na ktorom sa obe strany dohodli už v roku 2020.

Proces však ešte nie je uzavretý – nasledujú rokovania medzi europoslancami a členskými štátmi o finálnej podobe textu.

Konečné hlasovanie sa očakáva pravdepodobne v apríli alebo máji tohto roka.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Šaško: Slováci si ročne nevyzdvihnú 3,5 milióna receptov

Slováci si ročne nevyzdvihnú približne 3,5 milióna predpísaných receptov. Uviedol to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) počas brífingu pri príležitosti Svetového dňa adherencie.

Podľa ministra ide o vážny problém, ktorý znižuje účinnosť liečby a zvyšuje riziko komplikácií aj náklady zdravotného systému. Nedodržiavanie liečby pritom môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu pacientov a v niektorých prípadoch aj k hospitalizáciám.

Dôvody, prečo pacienti lieky nevyužívajú, sú rôzne – od podcenenia zdravotného stavu cez obavy z vedľajších účinkov až po finančné prekážky.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ priblížil, že ekonomický argument už nie je v súčasnosti taký validný. „Pacienti majú stále viac a viac možností vybrať si liek, ktorý je pre nich finančne dostupný,“ dodal Sukeľ.

Šaško na konferencii tiež uviedol, že vo štvrtok popoludní očakáva dohodu v oblasti liekovej politiky.

„Predpokladám, že už poobede dosiahneme dohodu, a ak nie, tak sa v maximálnej miere priblížime k dohode v oblasti liekovej politiky,“ avizoval minister.

Návrh novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov má zefektívniť manažment vstupu nových liekov na trh, dostupnejšie by mali byť lieky pre deti a pacientov so závažnými ochoreniami a upraviť by sa mali aj podmienky úhrady liekov na výnimku.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.