Preskočiť na obsah
  |  

Moskva víta slová Zelenského o Donbase a postoji USA

Rusko privítalo vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Spojené štáty podmieňujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu jej odchodom z východného Donbasu. Ruský vyslanec Kirill Dmitrijev zhodnotil, že Zelenskyj pochopil postoj Washingtonu, ktorý má podporiť bezpečnostné záruky len za túto cenu.

Zelenskyj v rozhovore pre Reuters pripustil tlak zo strany USA na ukončenie vojny, ktorú vyvolala ruská invázia v roku 2022. Zároveň však zdôraznil, že východ Ukrajiny je súčasťou bezpečnostných záruk krajiny a Kyjev požaduje od partnerov silné garancie, aby sa zabránilo budúcim útokom Ruska.

Dmitrijev potvrdil pokračovanie rokovaní medzi Ruskom a USA, ktoré sa týkajú aj možnej hospodárskej spolupráce a obnovy vojnou zničených oblastí. Spomenul aj úlohu USA pri rozhodnutí Európskej únie nezabaviť ruské aktíva v hodnote 210 miliárd eur.

Upozornil, že prebiehajúce rokovania s USA nebránia Rusku v prijatí tvrdých opatrení aj inde, ak to bude potrebné, pričom poukázal na „provokácie, a to aj zo strany Únie a Británie, proti našej flotile, ktorú sa snažia zadržať“.

Moskva tiež informovala USA o ukrajinských útokoch na energetickú infraštruktúru. Podľa Reuters je v dôsledku týchto útokov a ďalších opatrení obmedzených najmenej 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy.

(reuters, max)

  |  

Poľská vláda chce znížiť dane a zastropovať ceny palív

Poľská vláda oznámila balík opatrení na zníženie cien palív, ktorého cieľom je zmierniť rast cien pohonných hmôt v dôsledku izraelsko-americkej vojny s Iránom. Píše money.pl.

Opatrenia zahŕňajú zníženie DPH z 23 na osem percent, zníženie spotrebnej dane o približne 0,07 eura na benzín a na naftu, zavedenie maximálnej maloobchodnej ceny a plán na zavedenie dane z nadmerných ziskov ropných spoločností.

Premiér Donald Tusk zdôraznil, že balík má zabezpečiť čo najnižšie ceny palív a zároveň zabrániť neprimeranému zvyšovaniu ziskov predajcov. Maximálnu cenu bude denne určovať minister energetiky na základe veľkoobchodných cien a prevádzkových nákladov. Návrh zákona má vláda predložiť parlamentu aj prezidentovi v zrýchlenom režime.

Podľa vlády by opatrenia mohli znížiť ceny palív približne o 1,20 zlotého za liter (0,28 eura). Tusk podotkol, že cieľom je zabrániť profitovaniu z krízy na úkor vodičov a daňových poplatníkov.

Zároveň poukázal na to, že rast cien palív je priamym dôsledkom vojenských operácií na Blízkom východe: „Túto vojnu sme nezačali a nebudeme mať žiadny vplyv na jej koniec. Rozhodli sme sa konať s plným vedomím, že situácia na trhu s pohonnými hmotami bude závisieť od toho, čo sa bude diať na Blízkom východe.“

(max)

  |  

NATO hlási nárast výdavkov na obranu v Európe a Kanade

Európski členovia NATO a Kanada výrazne zvýšili výdavky na obranu – podľa šéfa Aliancie Marka Rutteho narástli v roku 2025 v reálnych hodnotách o pätinu.

Ide o pokračovanie trendu, ktorý sa začal po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom všetky krajiny už dosiahli minimálny cieľ dve percentá HDP.

Rutte zároveň naznačil, že tlak na ďalšie zvyšovanie bude pokračovať, keďže spojenci sa majú priblížiť k ambicióznej hranici piatich percent HDP do roku 2035. Časť z toho má ísť na tradičné vojenské kapacity, časť na širšiu infraštruktúru a kyberbezpečnosť.

Diskusiu o obranných výdavkoch pritvrdil aj americký prezident Donald Trump. Ten opakovane kritizuje európskych partnerov za nízke príspevky a naznačuje, že USA by nemali niesť hlavnú záťaž. Najnovšie ich obvinil z nečinnosti v otázke Iránu.

Kým niektoré krajiny už míňajú viac ako 3,5 percenta HDP, iné sa len nedávno dostali na základnú hranicu. Dominantným prispievateľom však naďalej zostávajú USA.

(reuters, pir)

  |  

Brusel preveruje ochranu detí na Snapchate

Európska komisia začala vyšetrovanie, či sociálna sieť Snapchat dostatočne chráni deti a mladých používateľov podľa pravidiel EÚ. Aplikácia má v Únii asi 97 miliónov aktívnych používateľov mesačne a patrí medzi najobľúbenejšie platformy, najmä medzi tínedžermi a mladými dospelými.

Komisia skúma možné porušenie zákona o digitálnych službách, najmä vystavenie maloletých groomingovým praktikám a obsahu spojenému s nelegálnymi produktmi, napríklad drogami. Ide o prvý prípad Snapchatu v rámci tejto legislatívy.

Spoločnosť uviedla, že bezpečnosť používateľov je jej prioritou a že na tento účel spolupracuje s Európskou komisiou.

Vyšetrovanie sa zameria na päť oblastí vrátane ochrany súkromia, bezpečnosti a účinnosti nástrojov proti nelegálnemu obsahu. EÚ má totiž podozrenie, že platforma nedokáže spoľahlivo zabrániť prístupu mladších detí a dostatočne ich nechráni pred kontaktom s dospelými, ktorí sa vydávajú za maloletých alebo ich lákajú na trestnú činnosť.

Problémom môžu byť aj slabé nastavenia súkromia a nedostatočné nástroje na nahlasovanie škodlivého obsahu.

(tasr, bak)

  |  

Kotlár spochybňuje analýzu o vakcínach, akadémia ju bráni

Slovenská akadémia vied (SAV) odmietla vyjadrenia splnomocnenca vlády Petra Kotlára, ktorý spochybnil jej analýzu vakcín proti COVID-19 a čelí aj trestnému stíhaniu pre šírenie poplašnej správy. Podľa SAV ide o systematické útoky na vedcov s cieľom spochybniť ich odbornosť a integritu.

Hovorca akadémie Jozef Bednár podotkol, že analýzu realizovali viacerými nezávislými metódami v súlade s vedeckými štandardmi a prešla recenzným konaním v odbornom časopise. „Apelujeme na to, aby sa zastavilo nepodložené znevažovanie vedeckých a regulačných inštitúcií,“ poznamenal.

Kotlár kritizoval prezentáciu výsledkov akadémie ako jednoznačného dôkazu o bezpečnosti mRNA vakcín. Tvrdí, že analýza nie je bezvýhradne akceptovaná, a poukázal na výhrady amerického vedca Kevina McKernana, ktorý podľa neho upozornil na metodické nedostatky. Zároveň spochybnil odbornú spôsobilosť pracovísk SAV na kvantitatívnu analýzu reziduálnej DNA vo vakcínach.

SAV reagovala, že odborná diskusia je prirodzenou súčasťou vedy, no prezentovanie jednotlivých názorov ako spochybnenie vedeckého konsenzu považuje za nekorektné. Kritizovala aj spájanie vedeckých analýz s právnymi spormi.

Analýzu vakcín si vyžiadal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v reakcii na Kotlárove tvrdenia o možných zásahoch do ľudskej DNA. Podľa výsledkov SAV vakcíny obsahujú len minimálne množstvá DNA pod schválenými limitmi a uvádzané riziká sa nepotvrdili.

(tasr, max)

  |  

Ukrajinské útoky ochromili časť ruskej exportnej kapacity ropy

Ukrajinské dronové útoky výrazne narušili fungovanie kľúčových ruských ropných prístavov v Baltskom mori, uvádza Moscow Times.

Primorsk a Usť-Luga, ktoré patria medzi hlavné exportné uzly Ruska, museli opakovane prerušiť prevádzku po sérii zásahov a následných požiaroch. Škody a obavy z ďalších útokov bránia ich návratu k plnej kapacite.

Podľa zdrojov Reuters je momentálne ochromených približne 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy, čo predstavuje asi dva milióny barelov denne.

Problémy sa pritom netýkajú len Baltu – aj prístav Novorossijsk v Čiernom mori funguje s obmedzeniami po predchádzajúcich útokoch.

Dôsledky sú viditeľné aj na mori. Vo Fínskom zálive sa hromadia desiatky tankerov, ktoré čakajú na nakládku. Situáciu komplikuje aj rozsiahly požiar v prístave Usť-Luga, ktorého dym je viditeľný až z fínskeho pobrežia.

(pir)