Preskočiť na obsah
  |  

USA poskytujú 25 miliónov dolárov na návrat ukrajinských detí

Spojené štáty oznámili novú finančnú pomoc vo výške 25 miliónov dolárov, ktorá má podporiť návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska alebo na okupované územia. Peniaze pôjdu na identifikáciu detí, ich sledovanie a následnú rehabilitáciu po návrate.

Program zároveň pomáha ukrajinským úradom a partnerom zabezpečiť starostlivosť o deti po ich návrate domov.

Prvá dáma Olena Zelenská, ktorá je momentálne na návšteve v USA, označila túto tému za kľúčovú prioritu a ocenila podporu Washingtonu. Zdôraznila, že za každým prípadom stojí konkrétny ľudský osud.

Podľa iniciatívy „Bring Kids Back UA“ sa už podarilo vrátiť viac ako dvetisíc detí, no úrady evidujú viac ako 20-tisíc prípadov deportácií.

Vyšetrovanie OSN pritom naznačuje, že tieto praktiky môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti. Rusko obvinenia odmieta a tvrdí, že deti presúvalo z bezpečnostných dôvodov.

(reuters, pir)

  |  

Brusel: Slovensko má dva mesiace na splnenie smernice

Európska komisia upozornila Slovensko aj ďalších 21 členských štátov EÚ, že neukončili transpozíciu šiestej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD6) do svojich právnych poriadkov.

Lehota na jej zavedenie uplynula 10. januára 2026, no viaceré krajiny podľa dostupných údajov neoznámili úplné opatrenia. Komisia preto zaslala formálne výzvy a dala štátom dva mesiace na nápravu.

Smernica predstavuje aktualizáciu pravidiel pre bankový sektor v EÚ. Zameriava sa najmä na dohľad nad bankami, sankčné mechanizmy či fungovanie pobočiek z tretích krajín. Zároveň však posilňuje aj pravidlá týkajúce sa environmentálnych, sociálnych a riadiacich rizík.

Cieľom je harmonizovať podmienky poskytovania bankových služieb naprieč úniou a zvýšiť finančnú stabilitu.

Ak krajiny vrátane Slovenska nezareagujú v stanovenej lehote, Komisia môže pristúpiť k ďalšiemu právnemu kroku. Ten by znamenal formálne odôvodnené stanovisko a potenciálne pokračovanie konania.

(tasr, pir)

  |  

Matovič vyzýva PS vylúčiť spoluprácu s Hlasom

Igor Matovič vyzval Progresívne Slovensko, aby na blížiacom sa sneme jasne odmietlo akúkoľvek povolebnú spoluprácu s Hlasom, Smerom aj Republikou. Podľa neho ide o kľúčový signál pre voličov, pričom zároveň žiada aj odmietnutie spolupráce s jednotlivcami kandidujúcimi za Hlas.

Matovič zároveň tlačí na vznik širokej predvolebnej koalície demokratických strán vrátane PS, SaS, KDH a Demokratov, aby sa predišlo prepadnutiu hlasov.

PS však reaguje kriticky a vyzýva Matoviča, aby najprv stabilizoval vlastné hnutie a garantoval, že nebude rozbíjať budúcu vládu.

Hnutie zároveň už avizovalo, že chce prijať uznesenie o vylúčení spolupráce so Smerom, Hlasom aj Republikou. Zároveň však hovorí skôr o posilňovaní opozičného bloku než o automatickej predvolebnej koalícii.

Diskusia o širšej koalícii sa spája aj s možným zvýšením volebného kvóra, ktoré by mohlo meniť stratégiu strán.

(tasr, pir)

  |  

Rakúsko plánuje zákaz používania sociálnych sietí pre deti do 14 rokov

Rakúska trojkoaličná vláda sa dohodla na zámere zakázať používanie sociálnych sietí deťom do 14 rokov. Opatrenie má podľa politikov reagovať na rastúce obavy z návykových algoritmov a škodlivého obsahu vrátane sexualizovaného násilia.

Vicekancelár Andreas Babler zdôraznil, že štát už nechce pasívne sledovať negatívny vplyv platforiem na mladých ľudí, pričom naznačil aj zdravotné dôsledky ich nadmerného používania.

Zatiaľ však nie je jasné, kedy by zákon mohol vstúpiť do platnosti ani ako presne bude fungovať jeho vymáhanie.

Vláda neplánuje vytvoriť konkrétny zoznam zakázaných platforiem – rozhodovať chce podľa miery návykovosti algoritmov a typu obsahu. Návrh legislatívy má byť pripravený do konca júna.

Rakúsko týmto krokom nasleduje trend z iných krajín. Austrália už podobný zákaz zaviedla pre deti do 16 rokov a Francúzsko schválilo opatrenia pre vekovú hranicu 15 rokov.

(reuters, pir)

  |  

Ficova vláda môže pripraviť Slovensko o eurofondy, varuje KDH

KDH varuje, že Slovensku môže pre problémy s právnym štátom a stíhaním korupcie hroziť strata eurofondov. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann a poslancov Rastislava Krátkeho a Branislava Škripeka už v Európskom parlamente spustili procesy, ktoré môžu vyústiť do zmrazenia či odobratia časti peňazí z EÚ.

Lexmann upozornila, že Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu označil nakladanie s eurofondmi na Slovensku za alarmujúce a poukázal na oslabovanie mechanizmov, ktoré majú chrániť európske peniaze pred korupciou. Zároveň pripomenula už pozastavených 600 miliónov eur z plánu obnovy.

Podľa dostupných údajov sa obavy Bruselu opierajú aj o zistenia Európskej prokuratúry, ktorá hovorí o korupčných schémach spojených so stovkami miliónov eur.

KDH tvrdí, že nejde o izolované kauzy, ale o širší problém fungovania štátu, a vyzýva premiéra Roberta Fica aj ministra spravodlivosti Borisa Suska (obaja Smer), aby bezodkladne konali.

(tasr, pir)

  |  

Páchateľ hodil na Ruský dom v Prahe zápalné fľaše

Česká polícia pátra po neznámom páchateľovi, ktorý v noci na štvrtok hodil zápalné fľaše na budovu Ruského strediska vedy a kultúry v Prahe. Podľa riaditeľa centra Igora Girenka ich bolo šesť, pričom tri explodovali. Časť fasády budovy je obhorená, zranenia zatiaľ nehlásili.

Útočník hádzal fľaše na okná knižnice, pričom tie, ktoré dopadli dovnútra, podľa Girenka nevybuchli. „Je ťažké si predstaviť následky, ak by plán vyšiel,“ uviedol. Nevylúčil, že načasovanie útoku súviselo s plánovaným záverečným podujatím Dní ruskej kultúry.

České ministerstvo zahraničných vecí incident odsúdilo a zdôraznilo, že násilné útoky na akékoľvek objekty sú neprijateľné. Polícia prípad vyšetruje ako podozrenie z poškodenia cudzej veci.

Útok kritizovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, ktorá ho označila za „barbarský čin“.

Ruský dom v Prahe prevádzkuje agentúra Rossotrudničestvo, ktorá je od roku 2022 na sankčnom zozname EÚ a označujú ju za nástroj ruskej štátnej propagandy.

(tasr, lud)