Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Banka posielala peniaze Epsteinovej partnerke aj počas vyšetrovania

Nové dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti naznačujú, že švajčiarska banka UBS zohrávala významnú úlohu pri správe financií Ghislaine Maxwellovej, dlhoročnej spolupracovníčky Jeffreyho Epsteina.

Práve cez jej účty mali prejsť milióny dolárov, ktoré Maxwellová využila aj na kúpu odľahlej nehnuteľnosti v štáte New Hampshire s názvom „Tucked Away“. Tú si za 1,1 milióna dolárov zaobstarala v decembri 2019, pričom peniaze jej banka previedla už o mesiac skôr.

Zarážajúce je, že k transakcii došlo aj po tom, čo UBS dostala predvolanie od amerických vyšetrovateľov v rámci vyšetrovania obchodovania s ľuďmi.

Banka navyše Maxwellovej oznámila, že s ňou plánuje ukončiť obchodný vzťah. Napriek tomu spracovala prevody, ktoré prešli cez sieť trustov a účtov, čím sa ich pôvod aj účel čiastočne zahmlili. Nie je pritom jasné, či banka o týchto pohyboch informovala úrady.

Prípad podľa expertov poukazuje na širší problém vo finančnom sektore – veľké banky môžu byť pri mimoriadne bohatých klientoch menej dôsledné pri preverovaní rizík.

Maxwellovú napokon v roku 2020 zatkli práve v tomto dome a o rok neskôr odsúdili na 20 rokov väzenia za obchodovanie s maloletými.

Dokumenty zároveň ukazujú, že prístup k významným finančným inštitúciám si udržala aj napriek dlhodobým podozreniam spojeným s Epsteinovou sieťou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Fico rokoval v Rumunsku o jadre aj dodávkach plynu

Predseda vlády Robert Fico (Smer) absolvoval oficiálnu návštevu Rumunska, kde rokoval s prezidentom Nicușorom Danom a premiérom Iliem Bolojanom. Na sociálnej sieti zdôraznil potrebu posilniť bilaterálne vzťahy, ktoré podľa neho ustupujú do úzadia pre náročnú agendu Európskej únie. Obchodný obrat medzi krajinami sa blíži k piatim miliardám eur, no podľa Fica má výrazne vyšší potenciál.

Slovensko a Rumunsko sa zhodujú v otázkach spoločnej poľnohospodárskej politiky, kohéznej politiky aj budúceho rozpočtu Únie. Premiér poukázal aj na spoločný postoj k cenám energií a potrebe reformy emisného systému ETS, ktorý podľa neho zvyšuje náklady na elektrinu.

Spoločné záujmy vidia krajiny aj v jadrovej energetike. Slovensko využíva ruskú technológiu a pripravuje projekty s americkou, zatiaľ čo Rumunsko pracuje s kanadskou technológiou. Fico hovorí o priestore na spoluprácu aj pri poskytovaní expertízy iným krajinám.

V súvislosti so zákazom dovozu ruskej ropy a zemného plynu Slovensko prejavilo záujem o projekt Neptun Deep. „Ak bude mať Rumunsko úmysel vyvážať plyn, Slovensko ponúka využiť existujúcu infraštruktúru a na komerčnej báze sa budeme o tento plyn zaujímať,“ poznamenal Fico.

Premiér tiež poukázal na možnosti spolupráce v zbrojárskom priemysle a kultúre a pozval rumunského premiéra na Slovensko. Obe strany ocenili vzájomné vzťahy a historickú spoluprácu, Fico poďakoval aj za veľký prínos rumunských vojakov pri oslobodzovaní Slovenska počas druhej svetovej vojny.

Na stretnutí so Slovákmi žijúcimi v meste Oradea avizoval, že slovenská vláda prijme uznesenie a podporí predškolské vzdelávanie detí v meste. „Nepôjdem do žiadnych detailov, môžem len potvrdiť, že to, čo prišlo z rumunskej strany, príde aj zo slovenskej strany. Napevno, tá istá suma,“ vyhlásil premiér. Ako dodal, Slovensko materskú školu podporí, aby ju približne 30 detí mohlo navštevovať čo najskôr.

(max)

Minúta  |  

USA poskytujú 25 miliónov dolárov na návrat ukrajinských detí

Spojené štáty oznámili novú finančnú pomoc vo výške 25 miliónov dolárov, ktorá má podporiť návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska alebo na okupované územia. Peniaze pôjdu na identifikáciu detí, ich sledovanie a následnú rehabilitáciu po návrate.

Program zároveň pomáha ukrajinským úradom a partnerom zabezpečiť starostlivosť o deti po ich návrate domov.

Prvá dáma Olena Zelenská, ktorá je momentálne na návšteve v USA, označila túto tému za kľúčovú prioritu a ocenila podporu Washingtonu. Zdôraznila, že za každým prípadom stojí konkrétny ľudský osud.

Podľa iniciatívy „Bring Kids Back UA“ sa už podarilo vrátiť viac ako dvetisíc detí, no úrady evidujú viac ako 20-tisíc prípadov deportácií.

Vyšetrovanie OSN pritom naznačuje, že tieto praktiky môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti. Rusko obvinenia odmieta a tvrdí, že deti presúvalo z bezpečnostných dôvodov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Brusel: Slovensko má dva mesiace na splnenie smernice

Európska komisia upozornila Slovensko aj ďalších 21 členských štátov EÚ, že neukončili transpozíciu šiestej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD6) do svojich právnych poriadkov.

Lehota na jej zavedenie uplynula 10. januára 2026, no viaceré krajiny podľa dostupných údajov neoznámili úplné opatrenia. Komisia preto zaslala formálne výzvy a dala štátom dva mesiace na nápravu.

Smernica predstavuje aktualizáciu pravidiel pre bankový sektor v EÚ. Zameriava sa najmä na dohľad nad bankami, sankčné mechanizmy či fungovanie pobočiek z tretích krajín. Zároveň však posilňuje aj pravidlá týkajúce sa environmentálnych, sociálnych a riadiacich rizík.

Cieľom je harmonizovať podmienky poskytovania bankových služieb naprieč úniou a zvýšiť finančnú stabilitu.

Ak krajiny vrátane Slovenska nezareagujú v stanovenej lehote, Komisia môže pristúpiť k ďalšiemu právnemu kroku. Ten by znamenal formálne odôvodnené stanovisko a potenciálne pokračovanie konania.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Matovič vyzýva PS vylúčiť spoluprácu s Hlasom

Igor Matovič vyzval Progresívne Slovensko, aby na blížiacom sa sneme jasne odmietlo akúkoľvek povolebnú spoluprácu s Hlasom, Smerom aj Republikou. Podľa neho ide o kľúčový signál pre voličov, pričom zároveň žiada aj odmietnutie spolupráce s jednotlivcami kandidujúcimi za Hlas.

Matovič zároveň tlačí na vznik širokej predvolebnej koalície demokratických strán vrátane PS, SaS, KDH a Demokratov, aby sa predišlo prepadnutiu hlasov.

PS však reaguje kriticky a vyzýva Matoviča, aby najprv stabilizoval vlastné hnutie a garantoval, že nebude rozbíjať budúcu vládu.

Hnutie zároveň už avizovalo, že chce prijať uznesenie o vylúčení spolupráce so Smerom, Hlasom aj Republikou. Zároveň však hovorí skôr o posilňovaní opozičného bloku než o automatickej predvolebnej koalícii.

Diskusia o širšej koalícii sa spája aj s možným zvýšením volebného kvóra, ktoré by mohlo meniť stratégiu strán.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rakúsko plánuje zákaz používania sociálnych sietí pre deti do 14 rokov

Rakúska trojkoaličná vláda sa dohodla na zámere zakázať používanie sociálnych sietí deťom do 14 rokov. Opatrenie má podľa politikov reagovať na rastúce obavy z návykových algoritmov a škodlivého obsahu vrátane sexualizovaného násilia.

Vicekancelár Andreas Babler zdôraznil, že štát už nechce pasívne sledovať negatívny vplyv platforiem na mladých ľudí, pričom naznačil aj zdravotné dôsledky ich nadmerného používania.

Zatiaľ však nie je jasné, kedy by zákon mohol vstúpiť do platnosti ani ako presne bude fungovať jeho vymáhanie.

Vláda neplánuje vytvoriť konkrétny zoznam zakázaných platforiem – rozhodovať chce podľa miery návykovosti algoritmov a typu obsahu. Návrh legislatívy má byť pripravený do konca júna.

Rakúsko týmto krokom nasleduje trend z iných krajín. Austrália už podobný zákaz zaviedla pre deti do 16 rokov a Francúzsko schválilo opatrenia pre vekovú hranicu 15 rokov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.