Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WP: USA vystrelili za mesiac v Iráne viac ako 850 rakiet Tomahawk

Americká armáda počas štyroch týždňov vojny s Iránom použila viac ako 850 rakiet Tomahawk, čo vyvolalo obavy v Pentagóne z rýchleho vyčerpávania zásob. Informoval o tom Washington Post. Tieto strely sú kľúčovou súčasťou amerických útokov a umožňujú zasahovať ciele na vzdialenosť viac ako 1 600 kilometrov bez nasadenia pilotov do rizikového priestoru.

Výroba rakiet je však obmedzená na niekoľko stoviek kusov ročne a ich doplnenie môže trvať až dva roky. Podľa zdrojov sa Pentagón zaoberá možnosťou presunu zásob z iných regiónov, vrátane indicko-tichomorského priestoru, a zároveň diskutuje o zvýšení produkcie.

Niektorí predstavitelia označili aktuálne zásoby na Blízkom východe za nízke a upozornili na riziko nedostatku munície. Situácia vyvoláva obavy aj v Kongrese v súvislosti s vedením konfliktu a jeho možnou eskaláciou vrátane nasadenia pozemných síl.

Pentagón oficiálne neuviedol počty rakiet, no potvrdil dostatok prostriedkov na plnenie úloh.

Moderné Tomahawky sú vybavené satelitnou komunikáciou a GPS, dokážu meniť ciele počas letu a poskytovať údaje o zásahoch. Cena môže dosahovať až 3,6 milióna dolárov za kus. V uplynulých rokoch ich nakupovali v malých sériách, pričom v minuloročnom rozpočte na obranu bolo zahrnutých len 57 kusov.

Mnohé z viac ako 850 použitých Tomahawkov odpálili v úvodných dňoch operácie Epic Fury.

(max)

Minúta  |  

Suja zabojuje o funkciu banskobystrického župana

O post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sa v jesenných komunálnych voľbách bude uchádzať Miroslav Suja (Republika). Oznámil to vo videu na sociálnej sieti.

Podotkol, že práca v regiónoch je preňho prioritou. „Preto verím, že spoločne to dokážeme a posunieme náš kraj dopredu. Banskobystrický kraj potrebuje zmenu,“ vyhlásil. Podľa neho kraj potrebuje aktívnu politiku v regiónoch a prispôsobovať sa jednotlivým okresom. „Postupne vám predstavíme náš tím a program, ktorým chceme tieto zmeny dosiahnuť,“ doplnil.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa uskutočnia 24. októbra tohto roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum AKO: Prvé skončilo PS, Matovič dýcha na krk Hlasu

Voľby do Národnej rady SR by v marci podľa prieskumu agentúry AKO pre JOJ24 vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,1 percenta hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 17,1 percenta voličov.

Po nej by nasledovala strana Hlas so ziskom 8,7 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj Hnutie Slovensko (8,6 percenta) a Republika (8,6 percenta). Hranicu zvoliteľnosti by prekročili tiež SaS (7,7 percenta), KDH (7,2 percenta) a Demokrati (5,8 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,8 percenta), Maďarská aliancia (4,1 percenta), Sme rodina (3,9 percenta) aj Právo na pravdu (2,3 percenta). Do zákonodarného zboru by sa nedostali ani Za ľudí (0,3 percenta), Zdravý rozum (0,3 percenta), KSS (0,3 percenta) či Konzervatívci – Kresťanská únia (0,2 percenta).

Na základe prieskumu by PS v parlamente získalo 36 kresiel, Smer 31 kresiel a Hlas 16 kresiel. S 15 poslancami by v Národnej rade SR boli Hnutie Slovensko aj Republika. SaS by získala 14 mandátov, KDH 13 a Demokrati by mali 10 kresiel.

Prieskum realizovala agentúra od 10. do 18. marca na vzorke 1 000 respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ popiera výzvu Putina pre podnikateľov na financovanie vojny

Kremeľ odmietol tvrdenia, že ruský prezident Vladimir Putin vyzval ruských podnikateľov, aby financovali vojnu na Ukrajine alebo stabilizovali štátne financie. Reagoval tak na správy portálu The Bell a denníka Financial Times o uzavretom stretnutí prezidenta s bizniselitou.

Hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že žiadna takáto výzva nepadla, hoci priznal, že jeden z účastníkov dobrovoľne ponúkol štátu „veľmi veľkú sumu“. Podľa neho išlo o individuálnu iniciatívu, ktorú Putin len privítal.

Zároveň však uniknuté informácie naznačujú, že témou stretnutia mohlo byť aj financovanie armády. Podľa The Bell mal miliardár Sulejman Kerimov prisľúbiť dar vo výške 100 miliárd rubľov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Spojené štáty chcú hnojivá z Bieloruska, tlačia na Litvu

Špeciálny vyslanec USA John Coale vyzval Litvu na obnovenie dialógu s Bieloruskom a zdôraznil význam bieloruských potašových hnojív pre medzinárodný obchod. Podľa jeho slov by tranzit týchto hnojív cez Litvu otvoril cestu na európske aj americké trhy.

Coale v rozhovore pre LRT povedal, že o tejto téme hovoril aj s americkou ministerkou poľnohospodárstva Brooke Rollinsovou, ktorá podľa neho potvrdila, že bieloruské hnojivá by boli pre Spojené štáty veľmi užitočné.

Zároveň zdôraznil, že USA uprednostňujú priamy dialóg. „Prezident Trump a ja neveríme v predbežné podmienky,“ priznal.

V rozhovore Coale opakovane apeloval na Litvu, aby pristúpila na bilaterálne rokovania s Bieloruskom na úrovni námestníkov ministrov zahraničných vecí. Podľa neho je potrebné odstrániť prekážky, ktoré bránia bežnému fungovaniu a spolupráci medzi krajinami.

Navrhovaný dialóg má podľa Coalea viesť k obnove obchodných vzťahov nielen medzi Litvou a Bieloruskom, ale aj s Európou a Spojenými štátmi.

Neopomenul, že cieľom je vytvoriť podmienky pre otvorenie obchodných tokov vrátane exportu hnojív, ktoré by mohli byť významným prínosom pre americkú ekonomiku.

(max)

Minúta  |  

Banka posielala peniaze Epsteinovej partnerke aj počas vyšetrovania

Nové dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti naznačujú, že švajčiarska banka UBS zohrávala významnú úlohu pri správe financií Ghislaine Maxwellovej, dlhoročnej spolupracovníčky Jeffreyho Epsteina.

Práve cez jej účty mali prejsť milióny dolárov, ktoré Maxwellová využila aj na kúpu odľahlej nehnuteľnosti v štáte New Hampshire s názvom „Tucked Away“. Tú si za 1,1 milióna dolárov zaobstarala v decembri 2019, pričom peniaze jej banka previedla už o mesiac skôr.

Zarážajúce je, že k transakcii došlo aj po tom, čo UBS dostala predvolanie od amerických vyšetrovateľov v rámci vyšetrovania obchodovania s ľuďmi.

Banka navyše Maxwellovej oznámila, že s ňou plánuje ukončiť obchodný vzťah. Napriek tomu spracovala prevody, ktoré prešli cez sieť trustov a účtov, čím sa ich pôvod aj účel čiastočne zahmlili. Nie je pritom jasné, či banka o týchto pohyboch informovala úrady.

Prípad podľa expertov poukazuje na širší problém vo finančnom sektore – veľké banky môžu byť pri mimoriadne bohatých klientoch menej dôsledné pri preverovaní rizík.

Maxwellovú napokon v roku 2020 zatkli práve v tomto dome a o rok neskôr odsúdili na 20 rokov väzenia za obchodovanie s maloletými.

Dokumenty zároveň ukazujú, že prístup k významným finančným inštitúciám si udržala aj napriek dlhodobým podozreniam spojeným s Epsteinovou sieťou.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.