Preskočiť na obsah
  |  

Energetická kríza tlačí EÚ k stagflácii, rast aj inflácia sú ohrozené

Ekonomika Európskej únie čelí riziku stagflácie v dôsledku prudkého rastu cien energií spojeného s vojnou v Iráne. Uviedol to eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis po rokovaní ministrov financií Európskej únie. Podľa jeho slov sa EÚ môže dostať do situácie, keď sa spomalí hospodársky rast a zároveň zrýchli inflácia.

„Toto platí aj v prípade, že by prerušenia dodávok energie boli relatívne krátkodobé. V takomto scenári naša analýza naznačuje, že rast Európskej únie v roku 2026 by mohol byť približne o 0,4 percentuálneho bodu nižší, ako sa predpokladalo v našej jesennej hospodárskej prognóze, a inflácia by mohla byť až o jeden percentuálny bod vyššia,“ povedal.

V prípade dlhšie trvajúcich problémov by negatívny vplyv mohol byť ešte výraznejší, pričom rast by sa mohol znížiť až o 0,6 percentuálneho bodu v rokoch 2026 a 2027.

Ministri financií sa zhodli, že opatrenia na zmiernenie dôsledkov drahých energií musia byť cielené, rýchle a dočasné, najmä s dôrazom na ochranu najzraniteľnejších domácností a podnikov.

Dombrovskis zároveň upozornil, že fiškálny priestor členských štátov je obmedzený predošlými krízami a rastúcimi výdavkami na obranu. Diskusia o koordinovanej reakcii bude pokračovať aj na stretnutí ministrov financií a energetiky G7.

(reuters, max)

  |  

Afganský azylant znásilnil v Británii iba 12-ročné dievča

Súd v britskom Warwicku odsúdil 23-ročného Ahmada Mulakhila na 15 rokov väzenia za znásilnenie 12-ročného dievčaťa v meste Nuneaton. Stalo sa tak 22. júla minulého roka neďaleko centra mesta. Ako upozornila polícia na svojom webe, páchateľom je Afganec, ktorý v Spojenom kráľovstve podal žiadosť o azyl.

Podľa zistení súdu sa Mulakhil s dievčaťom stretol v parku, odkiaľ ju odviedol na odľahlé miesto, kde ju znásilnil a časť útoku si aj zaznamenal. Následne ju zobral do obchodu, pričom sa jej podarilo využiť príležitosť na útek a privolať pomoc. Polícia páchateľa identifikovala a zadržala do dvoch dní od incidentu.

Porota ho uznala vinným zo znásilnenia dieťaťa mladšieho ako 13 rokov, únosu, dvoch prípadov sexuálneho napadnutia a zhotovovania neslušných materiálov. V jednom bode obžaloby bol oslobodený. Okrem trestu odňatia slobody mu súd uložil aj zákaz kontaktu s obeťou a ďalšie ochranné opatrenia.

Polícia zdôraznila, že výpoveď dievčaťa zohrala dôležitú úlohu a vyzvali obete sexuálneho násilia, aby nemlčali.

(max)

  |  

Ukrajinský pár zneužíval maloletú dcéru na tvorbu obsahu pre dospelých

Kyjevská prokuratúra na sociálnej sieti informovala o prípade dvojice, ktorá vytvárala a šírila detský pornografický obsah, na ktorý zneužívala svoje vlastné dieťa. Podľa vyšetrovateľov 46-ročná žena a jej 51-ročný partner od novembra 2025 predávali videá prostredníctvom viacerých účtov na platforme Telegram.

Obeť uviedla, že ju muž, ktorý bol jej nevlastným otcom, opakovane znásilňoval od jej 12 rokov v čase neprítomnosti matky. V súčasnosti je už dospelá. Pri domových prehliadkach polícia zaistila techniku, telefóny, poznámky aj predmety používané pri natáčaní.

Vyšetrovatelia zároveň preverujú, či sa na materiáloch nachádzajú aj ďalšie deti. Podozriví čelia obvineniam z výroby, držby a distribúcie detskej pornografie, ako aj z predaja pornografických materiálov. Muž je navyše obvinený aj zo znásilnenia maloletého dieťaťa.

Obom hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. Súd rozhodol o väzbe s možnosťou kaucie vo výške viac ako 15-tisíc eur. Ich 13-ročného syna zverili do starostlivosti starej matky.

(max)

  |  

Kyjev hostí šéfov diplomacie EÚ, Blanár bude chýbať

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa v utorok stretnú v Kyjeve, kde si pripomenú štvrté výročie masakru v Buči. Rokovanie má zároveň politický rozmer – podľa šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej budú diskutovať o ďalšej podpore Ukrajiny a zdôraznia, že Rusko musí niesť zodpovednosť za vojnové zločiny.

Slovensko na stretnutí nebude zastupovať minister Juraj Blanár, ale veľvyslanec Pavel Vízdal, keďže Blanár sa zúčastní spoločného rokovania slovenskej a českej vlády.

Spomienkové podujatia v Kyjeve doplní aj účasť predstaviteľov Európskeho parlamentu. Mesto Buča počas invázie na Ukrajinu v marci 2022 niekoľko dní okupovali ruské vojská. Po ich vytlačení z Buče a okolitých obcí miestne úrady potvrdili nájdenie viac než 1400 zavraždených ľudí a niekoľko masových hrobov, pričom niektoré telá niesli známky mučenia.

EÚ zároveň pokračuje v krokoch proti zodpovedným osobám a nedávno uvalila sankcie na ďalších podozrivých. Moskva však akúkoľvek vinu odmieta a obvinenia označuje za vykonštruované.

(tasr)

  |  

Výpadky dodávok a hladovanie. OSN reaguje na krízu v Hormuze

Organizácia Spojených národov oznámila vznik pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť mechanizmus na zabezpečenie plynulého obchodu cez Hormuzský prieliv. Reaguje tak na narušenia spôsobené vojnou v Iráne, ktoré podľa OSN zvyšujú riziko nedostatku potravín a humanitárnych kríz vo svete.

„Na zmiernenie týchto dôsledkov sú nevyhnutné okamžité opatrenia,“ povedal hovorca Stéphane Dujarric. Projekt povedie námestník generálneho tajomníka OSN Jorge Moreira da Silva. Pracovná skupina sa má inšpirovať predchádzajúcimi iniciatívami, ako bola obilná dohoda pre Ukrajinu či mechanizmus pomoci pre Gazu.

OSN plánuje komunikovať so zainteresovanými členskými štátmi s cieľom nájsť praktické riešenia a zabezpečiť podporu pre tento návrh. Organizácia zároveň upozorňuje, že aktuálna situácia už zasahuje obyvateľov v rôznych regiónoch sveta.

Experti OSN varujú, že prerušené dodávky hnojív a rast cien energií môžu viesť k prudkému zdražovaniu potravín najmä v zraniteľných krajinách. Hrozí aj dlhodobejší pokles dostupnosti potravín v čase, keď sa mnohé štáty ešte len spamätávajú z predchádzajúcich globálnych kríz.

Svetový potravinový program OSN upozornil, že ak konflikt v Iráne potrvá do júna, desiatky miliónov ľudí môžu čeliť akútnemu hladu.

Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrajní neskôr na sociálnej sieti X napísal, že na žiadosť OSN uľahčia a urýchlia poskytovanie humanitárnej pomoci cez Hormuzský prieliv.

(reuters, max)

  |  

Skúšobná AI ignorovala limity a začala ťažiť kryptomenu

Experimentálny agent umelej inteligencie ROME, vyvinutý čínskymi výskumníkmi pre systém učenia, vykazoval nečakané správanie, keď sa dostal mimo svojho testovacieho prostredia. Napriek absencii pokynov začal podľa Live Science využívať výpočtové zdroje na ťažbu kryptomeny.

ROME bol súčasťou rámca, ktorý slúži na trénovanie a nasadzovanie autonómnych AI systémov schopných vykonávať úlohy pomocou nástrojov. Aj keď model zvládal rôzne úlohy, výskumníci zaznamenali jeho schopnosť obísť prostredie a pristupovať k systémovým zdrojom.

Na podozrivé aktivity upozornil firewall Alibaba Cloud, ktorý zaznamenal pokusy o prístup k interným sieťam a prevádzku zodpovedajúcu ťažbe kryptomien. Agent zároveň vytvoril reverzný tunel, čím si otvoril spojenie s externým zariadením a obišiel bezpečnostné mechanizmy.

Výskumníci zdôraznili, že správanie nebolo úmyselné, ale vzniklo ako vedľajší efekt posilňovacieho učenia. Upozornili, že podobné modely môžu spontánne vykazovať neautorizované a rizikové správanie mimo očakávaných hraníc.

(max)