Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Vzťahy Ruska a Európy sú v kríze, no nie kvôli nám

Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska podľa agentúry TASS hodnotil stav vzťahov medzi Ruskom a Európou, ktoré označil za krízové. Podľa jeho slov Moskva nenesie zodpovednosť za ich zhoršenie a nikdy neodmietala rozvíjať spoluprácu s európskymi krajinami.

Putin povedal, že príčiny krízy nesúvisia priamo s aktuálnym vývojom na Ukrajine. Zodpovednosť pripísal predchádzajúcej americkej administratíve a niektorým lídrom Európskej únie. Podľa neho práve ich kroky viedli k destabilizácii vzťahov medzi Ruskom a Európou.

Za kľúčový moment označil udalosti na Ukrajine v roku 2014, ktoré podľa neho spustili reťaz udalostí vedúcich k súčasnému konfliktu. „Pretože práve oni podporili prevrat na Ukrajine, ktorý neskôr spustil reťazovú reakciu tragických udalostí, ktoré sa na ukrajinskej scéne stále dejú,“ dodal.

Ruský prezident zároveň zdôraznil, že Rusko má záujem o obnovu vzťahov s Európou, no súčasný stav považuje za dôsledok rozhodnutí západných krajín. Vyhlásenia zazneli počas videokonferenčného rokovania so stálymi členmi rady.

(max)

  |  

Rada mieru: Hamas má odovzdať zbrane a zlikvidovať infraštruktúru

Plán odzbrojenia Hamasu, ktorý podľa Reuters pripravila Rada mieru prezidenta USA Donalda Trumpa, počíta s postupným odovzdávaním zbraní a likvidáciou tunelovej siete v Gaze počas ôsmich mesiacov.

Kľúčovú úlohu má zohrávať palestínsky technokratický orgán podporovaný USA, ktorý by prevzal kontrolu nad územím a dohliadal na proces. Ten zahŕňa päť fáz – od prevzatia správy Gazy až po úplné stiahnutie izraelských síl po overení, že v oblasti nezostali žiadne zbrane.

Najintenzívnejšia fáza má zahŕňať odovzdanie ťažkých zbraní a zničenie tunelov, ktoré sú považované za kľúčovú infraštruktúru Hamasu.

Hnutie verejne odmieta odzbrojenie, hoci podľa dostupných informácií pripúšťa jeho možnosť v rámci širšieho politického riešenia.

Plán však čelí kritike zo strany palestínskych frakcií, ktoré tvrdia, že uprednostňuje bezpečnostné otázky pred obnovou Gazy a stiahnutím izraelských jednotiek.

(reuters, pir)

  |  

Dánsko-český film Pán Nikto proti Putinovi v Rusku zakázali

Rusko zaradilo Pavla Talankina, autora dokumentu Pán Nikto proti Putinovi, na zoznam zahraničných agentov. Tento status ministerstvo spravodlivosti udeľuje osobám, ktoré podľa neho vykonávajú protiruské aktivity podporované zo zahraničia. Talankinovo meno sa na zozname objavilo v piatok.

Dokument dánsko-českej koprodukcie, ktorý vznikol v spolupráci s Davidom Borensteinom, vychádza z dvojročného tajného natáčania v škole v Čeľabinskej oblasti, kde Talankin pracoval. Film zachytáva, ako boli študenti vystavení provojnovým posolstvám.

Projekt vyvolal kontroverzie aj medzi kritikmi ruskej vlády, keďže autor natáčal kolegov a deti bez ich súhlasu.

Talankin, ktorý v roku 2024 opustil Rusko, obhajuje film ako dokument pre budúce generácie. Tvrdí, že zachytáva, ako sa mení správanie mladej generácie. Pri preberaní Oscara za dokument vyzval na ukončenie vojen.

Označenie za zahraničného agenta v Rusku znamená prísne administratívne povinnosti vrátane označovania všetkých verejných výstupov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov skôr reagoval, že film nevidel a nemôže ho komentovať.

(reuters, max)

  |  

Súd odmietol dovolanie Suska, Zoroslav Kollár podal ústavnú sťažnosť

Najvyšší súd SR odmietol dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) v prípade právnika Zoroslava Kollára, ktorý bol v roku 2022 právoplatne odsúdený za podplácanie a nepriamu korupciu na peňažný trest 70-tisíc eur.

Súd v rozhodnutí argumentoval procesnými dôvodmi a podľa Kollára sa nezaoberal otázkou porušenia jeho práv. „Dovolanie ministra spravodlivosti odmietol len z procesných dôvodov, keďže sa súd mylne domnieval, že minister spravodlivosti takéto dovolanie podať nemohol,“ zdôraznil.

Kollár tvrdí, že súd sa iba oprel o nález Ústavného súdu SR. Podľa jeho slov tým pochybil, čo vníma ako porušenie svojich ústavných práv. Proti rozhodnutiu preto podal ústavnú sťažnosť.

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že skutková veta jedného z trestných činov neobsahovala znaky príslušnej skutkovej podstaty, čo podľa neho robilo dohodu o vine a treste nespravodlivou. Najvyšší súd však podľa medializovaných informácií upozornil aj na pokus o retroaktívne využitie Trestného zákona.

Kollár bol odsúdený za poskytnutie úplatku 40-tisíc eur vedeniu Slovenskej informačnej služby za to, aby nebol sledovaný, a za nepriamu korupciu súvisiacu s krytím nelegálnej výroby cigariet. Súd pôvodne dohodu o vine a treste označil za primeranú.

(tasr, max)

  |  

Hackeri spájaní s Iránom zverejnili e-maily šéfa FBI

Hackerská skupina Handala Hack Team, spájaná s Iránom, tvrdí, že prenikla do osobnej e-mailovej schránky riaditeľa FBI Kasha Patela a zverejnila jeho fotografie aj dokumenty. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti bol e-mail skutočne kompromitovaný a zverejnené materiály sa javia ako autentické.

Skupina Patela zaradila medzi svoje „úspešne napadnuté obete“. FBI sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

Reuters nedokázal nezávisle overiť obsah e-mailov, no použitá adresa Gmail zodpovedá údajom z predchádzajúcich únikov. Zverejnené materiály majú obsahovať kombináciu osobnej a pracovnej komunikácie z rokov 2010 až 2019.

Hackeri zverejnili aj sériu osobných fotografií Patela, ako čuchá a fajčí cigary, jazdí v starožitnom kabriolete a robí grimasy, zatiaľ čo sa fotí v zrkadle s veľkou fľašou rumu.

Handala sa označuje za propalestínsku hackerskú skupinu, ktorú západní analytici spájajú s iránskymi kybernetickými jednotkami. Skupina sa nedávno prihlásila aj k útoku na poskytovateľa zdravotníckych pomôcok a služieb Stryker a vymazala veľké množstvo dát.

(reuters, max)

  |  

Polícia posudzuje trestné oznámenie na Fica pre vlastizradu

Trestným oznámením na premiéra Roberta Fica (Smer), ktoré podal líder SaS a poslanec parlamentu Branislav Gröhling pre vlastizradu a ďalšie trestné činy, sa zaoberá Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK).

„V tejto fáze prebieha preverovanie obsahu podania a posudzovanie, či uvádzané skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. Vzhľadom na prebiehajúce úkony nie je v súčasnosti možné poskytnúť bližšie informácie,“ priblížilo Prezídium Policajného zboru.

Gröhling vo štvrtok na sociálnej sieti informoval, že polícia začala Fica vyšetrovať pre vlastizradu a ďalšie trestné činy. Spresnil, že trestné oznámenie podal na premiéra pred mesiacom s tým, že okrem jeho kolegov z SaS sa k nemu pridalo viac ako 13-tisíc ľudí.

Predstavitelia strany podali viaceré trestné oznámenia na Generálnu prokuratúru SR koncom februára. Fico sa podľa ich slov svojimi výrokmi a krokmi smerujúcimi k zastaveniu dodávok takzvanej havarijnej elektriny na Ukrajinu mohol dopustiť viacerých trestných činov.

Trestné oznámenia sú podľa Gröhlinga zamerané na podozrenia zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, vlastizrady, neľudskosti, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku či teroristického útoku.

(tasr, max)