Preskočiť na obsah
  |  

Syn Trumpa pomohol odhaliť útok na ženu, odsúdili Rusa

Britský súd odsúdil 22-ročného Rusa Matveja Rumiantseva na štyri roky väzenia za útok na ženu v Londýne. Dôležitú úlohu pri odhalení páchateľa zohral Barron Trump. Syn amerického prezidenta bol počas videohovoru s obeťou svedkom násilia a následne kontaktoval políciu.

Podľa súdu Barron Trump videl, ako útočník ženu bil a ponižoval, pričom incident aj zaznamenával. Napriek tomu, že sa nachádzal v Spojených štátoch, zabezpečil privolanie záchranných zložiek a informoval ich o situácii.

Obeť počas útoku utrpela viaceré zranenia vrátane modrín, škrabancov a vytrhnutých vlasov. Sama tiež kontaktovala políciu. Rumiantseva uznali vinným z napadnutia a marenia spravodlivosti, pričom súd ho oslobodil spod obvinení zo znásilnenia a úmyselného škrtenia.

Za oba trestné činy dostal dvojročné tresty, ktoré sa majú vykonávať po sebe, čo znamená celkový štvorročný trest odňatia slobody. Sudca pri vynesení rozsudku zdôraznil aj úlohu Barrona Trumpa, ktorý podľa neho konal zodpovedne a prispel k zásahu polície.

(reuters, max)

  |  

Rusko od apríla obmedzí vývoz palív, reaguje na krízu na trhu

Ruský vicepremiér Alexander Novak poveril ministerstvo energetiky prípravou návrhu na zákaz vývozu benzínu, ktorý má začať platiť od 1. apríla. Podľa informácií agentúry TASS by opatrenie mohlo trvať až do 31. júla.

Dôvodom sú výkyvy na globálnych trhoch s ropou a ropnými produktmi spôsobené krízou na Blízkom východe.

Novak upozornil na výrazné cenové pohyby, pričom zároveň zdôraznil, že vysoký dopyt po ruských energetických zdrojoch v zahraničí zostáva pozitívnym faktorom. Ruská vláda podotkla, že objemy spracovania ropy sú stabilné a na úrovni vlaňajška, čo zabezpečuje dostatočné dodávky palív.

Moskva už v minulosti opakovane zavádzala obmedzenia na vývoz benzínu a nafty, aby stabilizovala domáci trh a zabránila rastu cien. K podobným krokom pristúpila aj po tom, čo niektoré regióny zaznamenali nedostatok palív v dôsledku útokov na rafinérie a sezónneho nárastu dopytu.

Podľa údajov z odvetvia Rusko vlani vyviezlo približne päť miliónov ton benzínu, čo predstavuje asi 117-tisíc barelov denne.

(reuters, max)

  |  

Slováka v Indii zadržali bez povolenia, deportovali ho

Slovenského občana, ktorého zadržali v indickom štáte Mizorám bez potrebného povolenia, v piatok deportovali späť na Slovensko. Päťdesiatosemročného muža zadržali 24. marca príslušníci polovojenských jednotiek Assam Rifles v okrese Siaha neďaleko hranice s Mjanmarskom.

Aj keď mal platný pas a víza, chýbalo mu špeciálne povolenie, ktoré je potrebné pre vstup do citlivých pohraničných oblastí Indie. Po zadržaní ho odovzdali miestnej polícii, ktorá ho vypočúvala za účasti federálnych aj štátnych spravodajských zložiek. Jeho identitu úrady nezverejnili.

Podľa dostupných informácií pricestoval do Indie z Thajska a plánoval sa zúčastniť na tradičnom vodnom festivale v Mjanmarsku na pozvanie priateľov.

Prípad sa stal v období zvýšeného dohľadu nad pohybom cudzincov v regióne. Indické úrady totiž v marci zadržali aj šesť občanov Ukrajiny a jedného Američana, ktorých obvinili z nelegálneho vstupu do Mizorámu a následného pôsobenia v Mjanmarsku, vrátane výcviku ozbrojených skupín a dovozu dronov.

(tasr, max)

  |  

Putin: Vzťahy Ruska a Európy sú v kríze, no nie kvôli nám

Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska podľa agentúry TASS hodnotil stav vzťahov medzi Ruskom a Európou, ktoré označil za krízové. Podľa jeho slov Moskva nenesie zodpovednosť za ich zhoršenie a nikdy neodmietala rozvíjať spoluprácu s európskymi krajinami.

Putin povedal, že príčiny krízy nesúvisia priamo s aktuálnym vývojom na Ukrajine. Zodpovednosť pripísal predchádzajúcej americkej administratíve a niektorým lídrom Európskej únie. Podľa neho práve ich kroky viedli k destabilizácii vzťahov medzi Ruskom a Európou.

Za kľúčový moment označil udalosti na Ukrajine v roku 2014, ktoré podľa neho spustili reťaz udalostí vedúcich k súčasnému konfliktu. „Pretože práve oni podporili prevrat na Ukrajine, ktorý neskôr spustil reťazovú reakciu tragických udalostí, ktoré sa na ukrajinskej scéne stále dejú,“ dodal.

Ruský prezident zároveň zdôraznil, že Rusko má záujem o obnovu vzťahov s Európou, no súčasný stav považuje za dôsledok rozhodnutí západných krajín. Vyhlásenia zazneli počas videokonferenčného rokovania so stálymi členmi rady.

(max)

  |  

Rada mieru: Hamas má odovzdať zbrane a zlikvidovať infraštruktúru

Plán odzbrojenia Hamasu, ktorý podľa Reuters pripravila Rada mieru prezidenta USA Donalda Trumpa, počíta s postupným odovzdávaním zbraní a likvidáciou tunelovej siete v Gaze počas ôsmich mesiacov.

Kľúčovú úlohu má zohrávať palestínsky technokratický orgán podporovaný USA, ktorý by prevzal kontrolu nad územím a dohliadal na proces. Ten zahŕňa päť fáz – od prevzatia správy Gazy až po úplné stiahnutie izraelských síl po overení, že v oblasti nezostali žiadne zbrane.

Najintenzívnejšia fáza má zahŕňať odovzdanie ťažkých zbraní a zničenie tunelov, ktoré sú považované za kľúčovú infraštruktúru Hamasu.

Hnutie verejne odmieta odzbrojenie, hoci podľa dostupných informácií pripúšťa jeho možnosť v rámci širšieho politického riešenia.

Plán však čelí kritike zo strany palestínskych frakcií, ktoré tvrdia, že uprednostňuje bezpečnostné otázky pred obnovou Gazy a stiahnutím izraelských jednotiek.

(reuters, pir)

  |  

Dánsko-český film Pán Nikto proti Putinovi v Rusku zakázali

Rusko zaradilo Pavla Talankina, autora dokumentu Pán Nikto proti Putinovi, na zoznam zahraničných agentov. Tento status ministerstvo spravodlivosti udeľuje osobám, ktoré podľa neho vykonávajú protiruské aktivity podporované zo zahraničia. Talankinovo meno sa na zozname objavilo v piatok.

Dokument dánsko-českej koprodukcie, ktorý vznikol v spolupráci s Davidom Borensteinom, vychádza z dvojročného tajného natáčania v škole v Čeľabinskej oblasti, kde Talankin pracoval. Film zachytáva, ako boli študenti vystavení provojnovým posolstvám.

Projekt vyvolal kontroverzie aj medzi kritikmi ruskej vlády, keďže autor natáčal kolegov a deti bez ich súhlasu.

Talankin, ktorý v roku 2024 opustil Rusko, obhajuje film ako dokument pre budúce generácie. Tvrdí, že zachytáva, ako sa mení správanie mladej generácie. Pri preberaní Oscara za dokument vyzval na ukončenie vojen.

Označenie za zahraničného agenta v Rusku znamená prísne administratívne povinnosti vrátane označovania všetkých verejných výstupov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov skôr reagoval, že film nevidel a nemôže ho komentovať.

(reuters, max)