Preskočiť na obsah
  |  

Pre NATO tam nemusíme byť, hovorí Trump

Výroky Donalda Trumpa opäť rozvírili diskusiu o budúcnosti NATO. Americký prezident naznačil, že USA nemusia zostať súčasťou Aliancie, pričom poukázal na to, že európske štáty podľa neho neposkytli dostatočnú podporu v konflikte s Iránom.

Jeho slová zazneli v čase, keď už vzťahy medzi Washingtonom a Európou ochladli po jednostrannom rozhodnutí USA zaútočiť na Irán. Trump zároveň dlhodobo kritizuje spojencov za nízke výdavky na obranu a opakovane spochybňuje princíp kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však jeho postoje nie sú úplne konzistentné – vzťahy s niektorými lídrami sa vlani zlepšili, no nové spory, vrátane kontroverzie okolo Grónska, opäť prehlbujú nedôveru. Podľa dostupných reakcií jeho vyjadrenia vyvolávajú obavy z oslabenia transatlantickej spolupráce.

(reuters)

  |  

Napätie s Ukrajinou rastie, Šutaj Eštok útočí na Zelenského

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostro kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a obvinil ho z „politického vydierania“ v súvislosti s ropovodom Družba. Tvrdí, že Kyjev blokuje nezávislú kontrolu poškodeného potrubia, čo podľa neho spochybňuje oficiálne vysvetlenia o technických problémoch.

Zároveň zdôraznil, že obnovenie dodávok ropy by mohlo zmierniť tlak na ceny palív na Slovensku, ktoré má výnimku na dovoz ruskej ropy až do roku 2027. Podľa jeho slov by mala zasiahnuť aj Európska únia.

Šutaj Eštok sa v rozhovore pre agentúru venoval aj vzťahom s Českom, ktoré sa podľa neho postupne zlepšujú, a poukázal na spoluprácu bezpečnostných zložiek. Okrajovo spomenul aj zásahy proti syntetickým drogám či riešenie environmentálnych rizík v Hencovciach.

(tasr)

  |  

Arákčí: Izrael zaplatí za útoky, revolučné gardy varujú podniky

Irán reaguje na najnovšie izraelské útoky ostrou rétorikou a hrozbami odvety. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Izrael zaplatí „vysokú cenu“ za zásahy proti kľúčovej infraštruktúre vrátane jadrových zariadení, elektrární a veľkých oceliarní.

Teherán zároveň naznačuje, že operácie boli koordinované s USA, čo ešte viac zvyšuje napätie v regióne. Revolučné gardy vyzvali pracovníkov niektorých priemyselných podnikov s väzbami na USA či Izrael, aby opustili pracoviská, a pohrozili odvetnými útokmi.

Izrael medzitým potvrdil zásah zariadenia na spracovanie uránu, pričom iránska strana tvrdí, že nedošlo k úniku radiácie ani k obetiam. Zdá sa, že konflikt sa ďalej vyostruje a riziko širšej eskalácie rastie.

(tasr)

  |  

Rubio: vojna USA s Iránom potrvá týždne, nie mesiace

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že vojna proti Iránu by sa mohla skončiť v horizonte týždňov, nie mesiacov, a bez potreby rozsiahlej pozemnej operácie. Zároveň však Washington presúva do regiónu tisíce mariňákov a výsadkárov, čo podľa mnohých naznačuje pripravenosť na eskaláciu.

Situácia na Blízkom východe zostáva napätá – Irán podniká raketové a dronové útoky, pri jednom z nich na základňu v Saudskej Arábii utrpelo zranenia 12 amerických vojakov. USA a Izrael medzitým zasahujú jadrové a priemyselné ciele v Iráne.

Teherán sa zatiaľ nerozhodol, či prijme americký návrh na ukončenie konfliktu, ktorý obsahuje tvrdé podmienky vrátane obmedzenia jadrového programu. Podľa dostupných informácií sa Washingtonu podarilo zničiť len časť iránskeho arzenálu, čo naznačuje, že konflikt môže byť zložitejší, než sa zdá.

(reuters)

  |  

Rozhovor s Lavrovom rozdelil Francúzsko, televízia čelí kritike

Francúzska verejnoprávna televízia France 2 sa dostala pod paľbu kritiky po tom, čo odvysielala časť rozhovoru so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a celý záznam sprístupnila online.

Lavrov v interview opakoval známe ruské tézy: tvrdil, že Moskva chráni medzinárodné právo, a zároveň poprel, že by Rusko na Ukrajine výlučne útočilo na civilné ciele či samo porušovalo medzinárodné normy. Práve to vyvolalo silnú reakciu.

Ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omelčenko sa pýtal, prečo televízia dala priestor „vojnovému zločincovi“, a viacerí experti rozhovor označili za hanebný či katastrofálny.

Kriticky vystúpil aj francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Podľa neho Lavrov dostal možnosť pokojne šíriť propagandu, hoci Rusko podľa dostupných údajov medzinárodné právo nebráni ani na Ukrajine, ani inde.

Barrot pritom pripomenul Buču a Mariupol ako symboly ruských vojnových zločinov.

(tasr)

  |  

Energetická kríza tlačí EÚ k stagflácii, rast aj inflácia sú ohrozené

Ekonomika Európskej únie čelí riziku stagflácie v dôsledku prudkého rastu cien energií spojeného s vojnou v Iráne. Uviedol to eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis po rokovaní ministrov financií Európskej únie. Podľa jeho slov sa EÚ môže dostať do situácie, keď sa spomalí hospodársky rast a zároveň zrýchli inflácia.

„Toto platí aj v prípade, že by prerušenia dodávok energie boli relatívne krátkodobé. V takomto scenári naša analýza naznačuje, že rast Európskej únie v roku 2026 by mohol byť približne o 0,4 percentuálneho bodu nižší, ako sa predpokladalo v našej jesennej hospodárskej prognóze, a inflácia by mohla byť až o jeden percentuálny bod vyššia,“ povedal.

V prípade dlhšie trvajúcich problémov by negatívny vplyv mohol byť ešte výraznejší, pričom rast by sa mohol znížiť až o 0,6 percentuálneho bodu v rokoch 2026 a 2027.

Ministri financií sa zhodli, že opatrenia na zmiernenie dôsledkov drahých energií musia byť cielené, rýchle a dočasné, najmä s dôrazom na ochranu najzraniteľnejších domácností a podnikov.

Dombrovskis zároveň upozornil, že fiškálny priestor členských štátov je obmedzený predošlými krízami a rastúcimi výdavkami na obranu. Diskusia o koordinovanej reakcii bude pokračovať aj na stretnutí ministrov financií a energetiky G7.

(reuters, max)